Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/74/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212803 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206212803.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľov: 1. Š. N. F. N. F. M. , bytom O. Z., Š. Č.. XX, zastúpený JUDr. Arpádom Katonom, advokátom vo Veľkom Bieli, Senecká č. 23, 2. S. Š. G. S. J. F. I. T. O. R. Č. T. O. Á. , bytom O. Z., B. Č.. XX, proti odporcom: I. E. J. S. N. S. G. S. T. O. Á. , bytom M., Q. Č.. X, II. E. N. F. N. F. M. , bytom M., Z. H. Č.. X, III. J. K. S. L. O. F. A. , bytom O. Z., N. Č.. XX, IV. N. K. S. L. O. F. A. T. O. Á. , bytom O. Z., N. Č.. XX, odporcovia zastúpení JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou v Senci, Lichnerova č. 72, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa v l. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. decembra 2010, č.k. 9C 40/2008-261, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. decembra 2010, č.k. 9C 40/2008-261, vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Odporcom v I. až IV. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 7.12.2010, č.k. 9C 40/2008-261, návrh zamietol; konanie v časti návrhu navrhovateľky v 2. rade zastavil; navrhovateľom v l., 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v I. až IV. rade náhradu trov konania v sume 1.124,37 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrhom doručeným súdu dňa 2.6.2006 sa navrhovatelia pôvodne v 1. až 3. rade (spolu s V. N.) domáhali určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2005 podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko samotnou zmluvou bol porušený zákon a tiež došlo k porušeniu § 140 Občianskeho zákonníka. Dňa 22.6.2005 bola uzavretá kúpna zmluva medzi odporcami v I. a II. rade ako predávajúcimi a odporcami v III. a IV. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov viažucich sa k nehnuteľnostiam vedeným pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z. v LV č. XXX ako parcela č. XX/X-záhrady vo výmere 216 m2, parcela č. XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. XX, pretože odporcovia v I. a II. rade porušili zákonné predkupné právo navrhovateľov ako ďalších podielových spoluvlastníkov. Spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli tak navrhovatelia v 1. až 3. rade (spolu s V. N., ktorý dňa 9.8.2007 zomrel), ako aj odporcovia v I. a II. rade na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.6.2003, sp.zn. 31D 5/2003, Dnot 8/2003. Listom zo dňa 18.5.2005 zaslali odporcovia v I. a II. rade navrhovateľom v 1. až 3. rade ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia ponuku akceptovali, čo oznámili odporcom v I. a II. rade listom zo dňa 8.6.2005. Napriek tomu odporcovia v I. a II. rade predali svoje spoluvlastnícke podiely odporcom v III. a IV. rade kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2005. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava III. vo veci vedenej pod sp.zn. 31D 5/2003, Dnot 8/2003, zo dňa 18.6.2003, ktorý nadobudol účinky právoplatného uznesenia dňa 4.7.2003, sa navrhovatelia v 1. až 3. rade a odporcovia v I. a II. rade stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z. v LV č. XXX ako parcela č. XX/X-záhrady vo výmere 216 m2, parcela č. XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. XX. Pôvodne označený navrhovateľ v l. rade V. N. dňa 9.8.2007 zomrel. Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.9.2008, sp.zn. 38 D 799/2007, Dnot 98/2007, jeho majetok nadobudol ako jediný závetný dedič Š. N. pôvodne označený navrhovateľ v 2. rade. Dňa 18.5.2005 zaslala právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade navrhovateľom v 1. až 3. rade ponuku spoluvlastníckych podielov v daných nehnuteľnostiach na odkúpenie. V ponuke bolo uvedené, že odporca v II. rade ponúka svoj podiel za kúpnu cenu 230.000,-- Sk a odporkyňa v I. rade za kúpnu cenu 460.000,-- Sk. Oznámenie, že navrhovatelia majú záujem svoje predkupné právo využiť, im mali zaslať v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň v lehote 30 dní od prevzatia výzvy zaplatiť kúpnu cenu. Všetci oslovení spoluvlastníci prevzali výzvu dňa 20.5.2005. Listom zo dňa 8.6.2005 zaslali navrhovatelia v 1. až 3. rade oznámenie, v ktorom uviedli, že majú záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov a uzatvorenie kúpnej ceny. List bol daný na poštovú prepravu dňa 10.6.2005. Prípisom zo dňa 17.6.2005 zaslala právna zástupkyňa odporcov odporcovi v III. rade správu o výsledku ponuky spoluvlastníckych podielov nehnuteľností na odkúpenie. Uviedla, že lehota na akceptáciu ponuky mala byť navrhovateľmi realizovaná do 4.6.2005 a do tejto lehoty navrhovatelia nereagovali. Dňa 10.6.2005 dali na poštu navrhovatelia vyjadrenie záujmu o odkúpenie podielov a ochotu zaplatiť kúpnu cenu až po podpísaní kúpnych zmlúv. V zmysle ponuky však mala byť kúpna cena vyplatená v lehote 30 dní od prevzatia výzvy. Nevylúčila zároveň možnosť, že v budúcnosti budú navrhovatelia iniciovať súdny spor. Dňa 22.6.2005 uzatvorili odporcovia v I. a II. rade a odporcovia v III. a IV. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol už vyššie spomínaný prevod spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.6.2005. Po smrti pôvodne označeného navrhovateľa v l. rade V. N. tak zostali na strane navrhovateľov len Š. N. a S. Š., rodená N., ako navrhovatelia v l., 2. rade. Návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne. Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo, je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami. Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je naliehavý právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už súd neskúma. V danom prípade mal súd podmienku existencie naliehavého právneho záujmu za splnenú, pretože v prípade vyhovenia návrhu by na základe rozhodnutia súdu mohli navrhovatelia dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam, a to i s poukazom na § 34 katastrálneho zákona. Lehota na vyjadrenie navrhovateľom začala plynúť dňa 21.5.2005 a uplynula dňa 4.6.2005. Listom zo dňa 8.6.2005 navrhovatelia reagovali, že majú záujem o odkúpenie podielov, avšak kúpnu cenu vyplatia až po podpise kúpnych zmlúv. List bol daný na poštovú prepravu až dňa 10.6.2005. V lehote 30 dní od dňa doručenia výzvy na odkúpenie podielov, teda do 19.6.2005, navrhovatelia kúpnu cenu nezaplatili a ani neurobili kroky smerujúce k jej zaplateniu, resp. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Obsahom vlastníckeho práva je vec držať, užívať ju, požívať z nej plody a úžitky a s vecou disponovať. Vlastník je vo výkone svojich práv neobmedzený, až na výnimky stanovené zákonom. Jedným z týchto obmedzení je zákonný inštitút predkupného práva. Spočíva v tom, že ak spoluvlastník chce realizovať prevod svojho spoluvlastníckeho podielu k veci na tretie osoby, iné ako osoby blízke, musí sa najprv s ponukou na jeho odkúpenie obrátiť na zostávajúcich spoluvlastníkov. Túto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na to, akým spôsobom chce svoje spoluvlastnícke právo previesť. Ak sa spoluvlastnícky podiel viaže k nehnuteľnosti, musí byť ponuka písomná. Pokiaľ ostatní spoluvlastníci predkupné právo nevyužijú, má právo spoluvlastník previesť svoj podiel tretej osobe už bez obmedzenia. Predkupné právo zanikne, ak sa nevyužije v stanovenej lehote. Porušenie predkupného práva zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že tento sa považuje za platný, pokiaľ sa dotknutá osoba neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Odporcovia v I. a II. rade pred uzatvorením kúpnej zmluvy predkupné právo navrhovateľov rešpektovali. Ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov zaslali ostatným spoluvlastníkom, pričom presne uviedli, do kedy majú navrhovatelia vyjadriť svoje stanovisko a dokedy majú zaplatiť kúpnu cenu. Lehotu na vyjadrenie v trvaní 15 dní, kedy deň začiatku plynutia lehoty bol deň nasledujúci po prevzatí ponuky, navrhovatelia nedodržali. Reagovali až listom zo dňa 8.6.2005 (4 dni po uplynutí lehoty) a tento odovzdali na poštu až dňa 10.6.2005 (6 dní po lehote). Podľa názoru súdu i takéto omeškanie by sa dalo akceptovať, pokiaľ by navrhovatelia prejavili vážnu a určitú vôľu zaplatiť kúpnu cenu a túto by i v lehote 30 dní od prevzatia ponuky uhradili. Navrhovatelia tak ale neurobili ani v lehote 30 dní a ani v lehote 2 mesiacov. O tom, že podiely už boli predané tretím osobám sa dozvedeli od nových vlastníkov, sami sa o vec nijako nezaujímali. Navrhovateľka v 2. rade jasne vo svojej výpovedi uviedla, že nemala na kúpu podielov odporcov v I. a II. rade peniaze a plánovala si požičať. Kedy tak mienila urobiť, presne nešpecifikovala. Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckych podielov neplatí neobmedzene a musí sa realizovať v stanovených lehotách, alebo dohodnutých lehotách, vrátane zaplatenia kúpnej ceny. Inak by išlo o bezbrehé obmedzovanie výkonu práv spoluvlastníka s vecou nakladať. I § 605 Občianskeho zákonníka hovorí, že kúpna cena pri nehnuteľnostiach musí byť vyplatená v lehote dvoch mesiacov od prevzatia ponuky. Súdu boli predložené dve čestné prehlásenia podpísané svedkyňou S. V., podľa ktorých mala navrhovateľka sľúbenú pôžičku v sume 230.000,-- Sk na vyplatenie odporcu v 2. rade. Jeden text prehlásenia hovorí o dátume realizácie pôžičky dňa 3.5.2005, druhý dňa 3.6.2005. Dňa 3.5.2005 však ešte navrhovateľka v 2. rade nedisponovala písomnou ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu odporcu v II. rade, pretože túto prevzala až 20.5.2005. Otázkou tiež zostáva, prečo teda sľúbené peniaze na vyplatenie kúpnej ceny nepoužila a napokon si ani peniaze skutočne nepožičala. Čestné prehlásenie zo dňa 29.5.2005 hovorí o pôžičke v sume 165.000,-- Sk navrhovateľovi v 1. rade, na vlastné účely, čo môže byť čokoľvek. Napokon o absencii vážnej vôle využiť predkupné právo vo svoj prospech hovorí jednoznačne výpoveď navrhovateľky v 2. rade a tiež postoj navrhovateľa v 1. rade, ktorý odmietol ponuku navrhovateľky v 2. rade na odkúpenie jej podielu. Ponuku zaslanú navrhovateľom súd nepovažoval za formálnu, ale bola riadne písomne vyhotovená, boli v nej uvedené všetky podstatné náležitosti, bola navrhovateľom aj riadne doručená. Navrhovatelia boli tí, ktorí v stanovenej lehote a stanoveným spôsobom na ponuku nereagovali a nereagovali ani v dvojmesačnej lehote, ktorú má na mysli § 605 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že právna zástupkyňa odporcov upozorňovala na riziko podania návrhu zo strany navrhovateľov, ktorí sami na túto možnosť vo svojom liste upozornili. Napriek tomu však nijaké právne relevantné kroky smerujúce k odkúpeniu spoluvlastníckych podielov navrhovatelia neurobili. Okrem listu zaslaného po lehote odporcov v I. a II. rade nekontaktovali a nezaujímali sa o stav veci. Svedkyňa E. N. vypovedala, že navrhovateľovi v l. rade bola ochotná požičať peniaze na vyplatenie spoluvlastníkov. Opäť však absentuje akékoľvek časové ohraničenie určujúce limit, v ktorom plánovali navrhovatelia kúpnu cenu odporcom v I. a II. rade zaplatiť. Čo sa týkalo tvrdenia navrhovateľa v l. rade v tom, že odporcovia v III. a IV. rade nezaplatili za prevod spoluvlastníckych podielov celú kúpnu cenu súd prvého stupňa dôvodil, že na preukázanie svojho tvrdenia súdu nepredložil dostatočné dôkazy. Navrhovatelia neboli účastníkmi kúpnej zmluvy a samotní účastníci kúpnej zmluvy vyplatenie kúpnej ceny nijako nespochybňovali. Zhrnúc uvedené mal súd za to, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.6.2005 medzi odporcami v I. a II rade ako predávajúcimi a odporcami v III. a IV. rade ako kupujúcimi je právny úkonom platným, že predkupné právo ako ho má na mysli § 140 Občianskeho zákonníka realizované bolo zákonným spôsobom, avšak navrhovatelia toto právo náležitým spôsobom nevyužili a ani súdu nepreukázali vážnu vôľu tak urobiť. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 40a, § 140, § 137 ods. l Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade súd prvého stupňa konanie zastavil postupom podľa ustanovenia § 96 O.s.p., keďže navrhovateľka v 2. rade zobrala návrh na začatie konania späť v celom rozsahu; odporcovia vyslovili so späťvzatím návrhu súhlas. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. a úspešným odporcom v I. až IV. rade priznal náhradu trov konania v sume 1.124,37 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktorých výšku a dôvod aj ďalej podrobne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ v l. rade Š. N. dôvodiac tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O tom, že podiely odporcov v I., II. rade boli predané tretím osobám sa navrhovatelia dozvedeli až od nových vlastníkov, sami sa o vec nijako nezaujímali; súd neskúmal otázku, za akých okolností sa o predaji spoluvlastníckych podielov dozvedeli. Z vykonaného dokazovania malo jednoznačne vyplynúť, že nebohý V. N., Š. N. a S. Š. si predkupné právo uplatnili a dokonca splnomocnenú zástupkyňu odporcov v I., II. rade upozornili listom zo dňa 8.6.2005 doručený jej dňa 10.6.2005 že v prípade predaja podielu jej klientov tretím osobám tento právny úkon budú odporovať. Nesúhlasil s tým, že ponuka navrhovateľom bola riadne písomne vyhotovená, že v nej boli uvedené všetky podstatné náležitosti, bola navrhovateľom riadne doručená. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s otázkou plnej moci udelenej E. N. (bratom navrhovateľky v 2. rade) a E. J. JUDr. Lýdii Ráckovej zo dňa 18.5.2005. V splnomocnení nie je uvedené, že ponuka predkupného práva za podiel E. J. má byť 460.000,-- Sk a za podiel E. N. 230.000,-- Sk; tiež odkiaľ zobrala ich právna zástupkyňa túto sumu. Nesúhlasil so záverom súdu, že navrhovatelia nemali dostatok peňazí na odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Ak advokátka prekročila svoje splnomocnenie, ide o neplatný právny úkon. V priebehu konania sa preukázalo, že v skutočnosti bola vyplatená len suma 460.000,-- Sk a nie aj suma 230.000,-- Sk. Právna zástupkyňa odporcov pravdepodobne participuje aj na vystúpení z konania navrhovateľky v 2. rade, pretože jej výpoveď, resp. akýsi písomný pamflet, ktorý mal dokumentovať pomery v rodine N. a J., je nelogický, keď navrhovateľka v 2. rade pred ukončením sporu vystúpi z konania a ide svedčiť proti nemu ako navrhovateľovi v l. rade a dokonca sa zníži na to, že podá na vlastného strýka trestné oznámenie, ktoré sa ukázalo byť neopodstatnené. Dlžné úpisy, ktoré podpísala, sú platné a bude ich musieť zaplatiť. Je to jasná práca advokátky na zavádzanie súdu a je názoru, že hraničí s § 344 Trestného zákona o marení spravodlivosti. Navrhovateľka v 2. rade nemá na to IQ, ani vzdelanie, aby súdu predložený písomný prejav vyprodukovala. Zdôraznil, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ponuka spoluvlastníckych podielov nehnuteľností na odkúpenie, ktoré písomne zaslala navrhovateľom JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, je disimulovaný právny úkon. Advokátke záujemcovia o odkúpenie spoluvlastníckych podielov odporcov v I., II. rade boli dobre známi (už 30.3.2004 vyhotovila darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, pričom opätovne išlo o fingovanú darovaciu zmluvu, pretože ako uviedla S. Š. odporcovia v III. a IV. rade im ich darované podiely vyplatili). Dokumentuje to i list zo dňa 17.6.2005. Ponukovej povinnosti spoluvlastníka, ktorý svoj podiel chce predať, korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho podielu. Záleží potom na nich, aby sa medzi sebou dohodli, kto kúpi ponúknutý spoluvlastnícky podiel. Takáto možnosť „ponuky odkúpenia spoluvlastníckych podielov“, resp. možnosť odkúpiť podiely spoločne, v ponuke nebola (každému z navrhovateľov bolo nadiktované buď všetko alebo nič). K porušeniu povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu dochádza nielen vtedy, keď zaviazaná osoba oprávnenej osobe podiel na veci za cenu a prípadne ďalších podmienok ponúknutých treťou osobou vôbec neponúkne (advokátka vedela, kto je záujemca o odkúpenie podielov), ale aj vtedy, keď zaviazaná osoba urobila oprávnenej osobe riadnu ponuku s ohlásením všetkých podmienok ponúknutých treťou osobou (čo sa opäť nestalo), pričom oprávnený spoluvlastník ju s ohľadom na obsah podmienok nepovažoval za prijateľnú a potom zaviazaná osoba previedla na tretiu osobu (nadobúdateľa) podiel na veci za podmienok výhodnejších, než aké boli obsahom ponuky oprávnenej osobe; preto sa v predmetnom konaní navrhovatelia domáhali vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Ak odporcovia v I., II. rade svoje podiely chceli v dobrej viere previesť na navrhovateľov pôvodne v l., 2., 3. rade, nebola ponuková povinnosť, pretože by išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. S. Š. je sestrou odporcu v II. rade, strýkom E. J., E. N., S. Š. je Š. N. a tiež bol ich strýko nebohý V. N.. Forma ponuky predkupného práva advokátkou bola neadekvátna týmto pomerom. Advokátka sa nepokúsila ani o postup v zmysle § 141 ods. l Občianskeho zákonníka, pretože zámer bol jasný, predať podiely odporcom v III. a IV. rade, keď už získali darom predchádzajúce podiely na nehnuteľnostiach. Odvolaciemu súdu navrhol preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľov, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2005 medzi odporcami v I., II., III. a IV. rade je relatívne neplatná a uloží odporcom povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľom v l., 2. rade. Navrhovateľka v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v l. rade dôvodila, že zo sporu vystúpila z dôvodov uvádzaných ňou v písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2010, na pojednávaní dňa 16.11.2010, po dôkladnom zvážení všetkých okolností z vlastného presvedčenia a po porade v rodine. K jej trestnému oznámeniu za dlžobné úpisy na strýka, navrhovateľa v l. rade, sa vyšetrovateľ vyjadril, že vec nebude vyšetrovať, lebo je na súde. S vecou sa ale sama bude zaoberať, lebo sumy uvedené na dlžobných úpisoch sú falšované. Z dôvodu potreby financií viackrát ponúkla navrhovateľovi v l. rade odkúpenie jej nehnuteľností. Ponuka bola vypracovaná aj písomne, ale do dnešného dňa navrhovateľ v l. rade neprejavil o kúpu záujem. Obzvlášť ju urazilo vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa v l. rade vo vzťahu k nej. Vyberá si neetický, nemiestny a obzvlášť urážlivý spôsob, aby ju ponížil. To hraničí s osočovaním a urážkou na cti. Ak takýmto spôsobom zastupuje svojho klienta, je to úbohé; bol aj jej právnym zástupcom. S rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí. Rodinné nezhody boli dôvodom začatia tohto sporu a ona bola do toho vtiahnutá. Po čase zistila, že bola len zneužitá a oklamaná. Odporcovia v I. až IV. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v l. rade navrhli odvolaciemu súdu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasili s odvolaním, rozsudok považujú za vecne správny, na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd rozhodol správne, na strane navrhovateľov nebola vážna vôľa využiť svoje predkupné právo, t.j. odkúpiť ponúkané spoluvlastnícke podiely nehnuteľností odporcov v I., II. rade. Dôvody, o ktoré navrhovateľ v l. rade svoje odvolanie opieral, nie sú v skutočnosti zákonnými dôvodmi, ktoré by mohli odôvodňovať zrušenie alebo zmenu rozsudku. Celé odvolanie je len prezentáciou hypotetických a ničím nepodložených úvah a upodozrievaní, nepravdivých tvrdení a nemiestnych osočovaní a urážok ich právnej zástupkyne a navrhovateľky v 2. rade. Námietka, či bola alebo nebola v ponuke uvedená lehota na vyplatenie kúpnej ceny a uzavretie zmluvy záväzná, je vo vzťahu k podstate veci - neexistencii vážnej vôle predkupné právo využiť, irelevantná. Nesúhlas navrhovateľa v l. rade s názorom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovatelia nemali dostatok peňazí na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, nemá oporu v zistenom skutkovom stave veci; v tomto smere navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Právna zástupkyňa poskytla právne služby odporcom v I., II. rade v súlade s ich požiadavkami a príkazmi a v medziach zákona, k žiadnemu prekročeniu splnomocnenia nedošlo a už vôbec nie je zrejmé, prečo by v splnomocnení pre advokáta mala byť uvádzaná aj výška kúpnej ceny za ponúkaný podiel toho-ktorého splnomocniteľa. Prekročenie udelených plných mocí by museli vysloviť predovšetkým splnomocnitelia, čo sa nestalo. Tvrdenie navrhovateľa v l. rade v tom, že nebola vyplatená kúpna cena 230.000,-- Sk za podiel odporcu v II. rade, čím malo dôjsť k ukráteniu práv navrhovateľa v l. rade, lebo sa vraj predaj tretej osobe (odporcom v III. a IV. rade) realizoval za nižšiu cenu o 230.000,-- Sk, považovali za umelo vykonštruované. Vyplatenie sumy 230.000,-- Sk odporcovi v II. rade bolo preukázané v konaní tým, že sám odporca v II. rade uviedol, že kúpnu cenu prevzal v hotovosti od otca odporcov v III. a IV. rade J. K., že kúpna cena bola v súlade s cenou uvádzanou v ponuke a že bez prevzatia kúpnej ceny by svoj podiel na nehnuteľnostiach nepredal. Kúpne ceny stanovili odporcovia v I., II. rade a o opaku doteraz v konaní nebolo ani zmienky. Ide o dodatočne vykonštruované upodozrievanie. Po napísaní listu sa odporcovia v I., II. rade vyjadrili, že nimi požadovaná kúpna cena je pevná, nemenná, počítala aj s podielom na spoločnom dvore. Kúpna zmluva teda nebola uzavretá v rozpore s ponukou. Nie je pravdou, žeby táto námietka mala byť dôvodom na podanie predmetného návrhu na začatie konania, pretože obsah návrhu pojednáva o niečom úplne inom. V ďalších námietkach sa navrhovateľ v l. rade „obúva“ do advokátky v snahe odpútať pozornosť súdu od dôkaznej núdze. Na späťvzatí návrhu navrhovateľkou v 2. rade ich právna zástupkyňa neparticipovala, ani na žiadnom inom jej podaní; ani na trestnom oznámení na navrhovateľa v l. rade, žiadnu darovaciu zmluvu nevyhotovovala, o jej existencii sa dozvedela dodatočne, pričom až v danom súdnom spore sa od odporcov v III. a IV. rade dozvedela, že bola vypracovaná notárkou V.. V. H., u ktorej z tohto dôvodu bol prítomný aj sám navrhovateľ v l. rade a tiež nebohý V. N.. V priebehu celého konania odporcovia uvádzali, že navrhovatelia nemali vážny záujem nehnuteľnosti kúpiť, že odpoveď navrhovateľov im bola zaslaná až po určenej lehote, po zaslaní odpovede sa o vec vôbec nestarali, nebola z ich strany vyvinutá žiadna iniciatíva smerujúca k vážnej vôli uzavrieť kúpnu zmluvu a vyplatiť kúpnu cenu; navrhovatelia neoznámili, kto z nich od koho a aký podiel chce kúpiť, neoznámili, kedy by chceli vyplatiť kúpnu cenu, neoznámili vlastne nič, nebol daný jediný dopyt na vec, neboli poskytnuté údaje na účely uzavretia kúpnej zmluvy. Z chovania navrhovateľa v l. rade jasne vyplynulo, že on sám vôbec nemal byť ani účastníkom kúpnej zmluvy, že finančnú otázku nemal ujasnenú. Uviedol, že navrhovatelia mali peniaze v banke, doma a plánovali predať ešte pozemky. V konaní ale vyplynulo, že finančnými prostriedkami vo výške kúpnych cien navrhovatelia nedisponovali. Navrhovateľka v 2. rade po späťvzatí návrhu objasnila súdu skutočné pozadie údajného záujmu o kúpu sporných podielov. Potvrdila len to, čo odporcovia počas súdneho konania stále tvrdili, že nikdy na strane navrhovateľov nebol vážny záujem realizovať predkupné právo. Navrhovateľ v l. rade ani teraz nemá záujem o kúpu podielov, a to ani podielov samotnej navrhovateľky v 2. rade, odmietol ho kúpiť. Žiadali náhradu trov odvolacieho konania, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyčíslili. Navrhovateľ v l. rade sa k vyjadreniu navrhovateľky v 2. rade, odporcov v I. až IV. rade k jeho odvolaniu nevyjadril, hoci mu odvolací súd poskytol reálnu možnosť tak urobiť. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. mája 2013; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ v l. rade vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; tvrdil len všeobecné skutočnosti. V odvolaní sa vôbec nezaoberal nepochybne pre vec rozhodnými právnymi skutočnosťami, uvedenými v napadnutom rozsudku, a síce, že na jeho strane, ale ani na strane navrhovateľky v 2. rade, nebola nikdy skutočná vôľa kúpiť spoluvlastnícke podiely odporcov v I., II. rade, ale ani neskôr spoluvlastnícke podiely navrhovateľky v 2. rade, využiť tak zákonom poskytnuté predkupné právo. Keďže skutočnú vôľu navrhovateľa v l. rade kúpiť spoluvlastnícke podiely v daných nehnuteľnostiach od odporcov v I., II. rade, skutočnú vôľu uplatniť tak svoje predkupné právo, v odvolacom konaní spochybňovali aj navrhovateľka v 2. rade a naďalej odporcovia v I. - IV. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v l. rade, odvolací súd navrhovateľovi v l. rade doručil na vedomie a vyjadrenie sa dané vyjadrenia k jeho odvolaniu. Do rozhodnutia odvolacieho súdu však svoje vyjadrenie súdu nepredložil; nepreukázal, ani len netvrdil, že navrhovateľka v 2. rade, odporcovia v I. - IV. rade, v tomto smere neuvádzali pravdivé skutočnosti. Znamená to, že u navrhovateľa v l. rade (ale aj u navrhovateľov v 2., 3. rade) absentovala od samého začiatku podstatná náležitosť právneho úkonu, a síce vôľa využiť predkupné právo zaručené im ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, ako to napokon uvádzal aj súd prvého stupňa. Daná právna skutočnosť už sama osebe odôvodňuje potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Vôbec nie sú rozhodujúce okolnosti, za ktorých sa navrhovatelia dozvedeli o predaji spoluvlastníckych podielov odporcami v I., II. rade odporcom v III., IV. rade, JUDr. Lýdia Rácková neprekročila svoje oprávnenie, samotní odporcovia v I., II. rade exces (akýkoľvek) JUDr. Lýdie Ráckovej nenamietali, naopak tvrdili, že konala v medziach ich splnomocnenia. V odpovedi v roku 2005 túto skutočnosť navrhovatelia vôbec nenamietali, vôbec nenamietali sumu, za ktorú odporcovia v I., II. rade navrhovateľom ponúkali predať svoje spoluvlastnícke podiely. Navrhovateľmi v l. až 3. rade tvrdená relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2005 podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ale ani pôvodne tvrdená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2005 podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej odporcovia v I., II. rade ako predávajúci predali odporcom v III., IV. rade ako kupujúcim svoje spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach vedených pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z. O. Y. Č.. XXX ako parcela č. XX/X-záhrady vo výmere 216 m2, parcela č. XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2, rodinný dom súpisné č. 170 na parcele č. 22, preukázaná nebola. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odporcovia v I. až IV. rade boli úspešní aj v odvolacom konaní a prináležala by im náhrada trov odvolacieho konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie, bránenie svojho práva. Odvolací súd im však náhradu trov odvolacieho konania v konečnom dôsledku nepriznal, hoci žiadali priznať ich náhradu. Odporcovia v I. až IV. rade totiž náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslili do rozhodnutia odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa v l. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania tak, že neúspešnému navrhovateľovi v l. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcom v I. až IV. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Odporcovia v I. až IV. rade tieto však nevyčíslil ani neskôr, v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku; z tohto dôvodu odvolací súd prestal byť viazaný svojím rozhodnutím o náhrade trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že okrem trov právneho zastúpenia odporcom žiadne ďalšie trovy konania nevznikli (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.