Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206218286 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206218286.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, U. 6, XXX XX V., zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: SHELL Slovakia, s. r. o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 31361081, zast. AK Majerník & Miháliková, s. r. o., Panenská 23, Bratislava, IČO: 47 232 200, o zaplatenie 138.661,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 54Cb/174/2006-364 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 54Cb/174/2006-364 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 6.880,16 Eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31. 07. 2006 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 4.177.326,- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s odporcom v máji 1999 uzavrel zmluvu o čerpacej stanici, na základe ktorej mu odporca odovzdal do dočasného užívania nebytové priestory čerpacej stanice na Americkej triede v Košiciach, v ktorých navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu predaj pohonných hmôt a v auguste 1999 uzavrel s odporcom zmluvu o čerpacej stanici, na základe ktorej mu odporca odovzdal do dočasného užívania nebytové priestory čerpacej stanice na Jantárovej ulici v Košiciach, v ktorých navrhovateľ tiež uskutočňoval pre odporcu predaj pohonných hmôt. Účastníci si navzájom na základe uvedených zmlúv poskytovali plnenia do augusta 2004, kedy navrhovateľ zistil, že zmluva je neplatná. Za obdobie rokov 1998 - 2004 navrhovateľ odporcovi alebo za odporcu uhradil sumu 22.327.657,- Sk, pričom odporca poskytol navrhovateľovi za uvedené obdobie plnenie na základe neplatnej zmluvy v celkovej výške 14.533.007,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného mal navrhovateľ za to, že vzhľadom na neplatnosť zmlúv sú ich účastníci povinní vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia, pričom v rozsahu 18.150.331,- Sk sa vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu kryjú a z tohto dôvodu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie ostávajúcej časti, t. j. 4.177.326,- Sk. Uviedol, že na dôvody neplatnosti zmluvy poukázal v konaní pred Okresným súdom Bratislava II vedenom pod sp. zn. 26Cb/84/2006 o neplatnosť právnych úkonov. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť a poukázal na to, že navrhovateľ bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 03. 2007 sp. zn. 6T/52/06 uznaný vinným z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a rozsudkom krajského súdu zo dňa 19. 02. 2008 sp. zn. 3To/88/2007 mu bola uložená povinnosť nahradiť odporcovi škodu spôsobenú uvedeným trestným činom vo výške 3.617.324,10 Sk. Odporca navrhovateľovi nič nedlhuje, naopak navrhovateľ doposiaľ neuhradil odporcovi škodu spôsobenú mu trestným činom. Mal za to, že návrh bol podaný účelovo a nedôvodne. K veci uviedol, že predmetom zmluvy nebolo prenechanie nebytových priestorov do užívania navrhovateľovi, ale čerpacej stanice ako súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorí stavba čerpacej stanice a všetky pozemky tvoriace areál čerpacej stanice. Námietku navrhovateľa, ktorý tvrdil, že na platnosť zmluvy sa vyžadoval predchádzajúci súhlas obce, považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že ust. § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vzťahovať aj na zmluvy o nájme stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory. Odporca namietal tiež výšku uplatneného nároku a premlčanie vo vzťahu k plneniam do 31. 07. 2002. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/84/2006 súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 23. 01. 2006 domáhal, aby súd určil že právny úkon - zmluva o čerpacej stanici SHELL uzavretá dňa 10. 05. 1999 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatný ako právny úkon. Návrh navrhovateľa bol rozsudkom zo dňa 29. 05. 2007 (č. k. 26Cb/84/06-215) zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu (potvrdený rozsudkom krajského súdu zo dňa 09. 10. 2007). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď sa domáhal zaplatenia sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že ide o plnenie z neplatných právnych úkonov a to z viacerých dôvodov. Súd po vykonaní dokazovania mal za to, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté inominátne zmluvy v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., v ktorých si účastníci dojednali jasne predmet svojich záväzkov. Požiadavkou zákona v danom prípade je len dostatočná potreba určenia predmetu svojich záväzkov. Účastníci konania jasne prejavili vôľu uzavrieť inominátnu zmluvu s jasne stanovenými vzájomnými právami a povinnosťami. Uvedené zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné posudzovať ako zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/90 Zb. Predmetom zmlúv bolo prenechanie celej čerpacej stanice, teda stavby spolu s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Navrhovateľovi bola prenechaná zmluvami do užívania odporcom vybudovaná nová stavba - čerpacia stanica, ktorá bola postavená a skolaudovaná za účelom využitia čerpacej stanice pohonných látok a tovaru, ktorý sa bežne na čerpacej stanici predáva. Podľa názoru súdu prvého stupňa ust. § 1 zák. č. 116/1990 Zb. definuje nebytové priestory jednak z hľadiska stavebnotechnického a z hľadiska právneho. Zo stavebnotechnického hľadiska za nebytové priestory sa považujú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa kolaudačného rozhodnutia alebo stavebného povolenia určené na iné účely ako na bývanie. Predmetom zmluvy o čerpacej stanici však nebolo prenechanie miestností, ale súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorili stavba čerpacej stanice a pozemky prináležiace k stavbe. Je teda zrejmé, že ide o stavbu, v ktorej sa nachádzajú i nebytové priestory, pričom aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR nie je možné vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme stavieb, v ktorých sú aj nebytové priestory. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že absencia súhlasu obce so zmluvou nespôsobuje jej neplatnosť, tak ako sa navrhovateľ v návrhu domáhal. Ďalej navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uviedol rozpor zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku a skutočnosť, že zmluva neprimerane zvýhodňuje odporcu. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Už aj zo samotných výpovedí jednotlivých svedkov, prevádzkovateľov čerpacích staníc, podnikajúcich na základe zmlúv o prevádzkovaní iných čerpacích staníc vyplýva, že každý z nich vnímal zmluvu ináč. Niektorí z prevádzkovateľov ju považovali za nevýhodnú, podmienky považovali za obmedzujúce, iní zmluvu ničím nenapádali, podnikali na základe stanovených a dohodnutých podmienok, s vedomím podnikateľského rizika. Výpovede svedkov, ktorí napádali zmluvu ako nevýhodnú, boli v rozpore s výpoveďou oblastného manažéra odporcu ako i ďalšími výpoveďami iných prevádzkovateľov. Všetci prevádzkovatelia však potvrdili, že zmluve o prevádzkovaní čerpacej stanice rozumeli, bola jasná a zrozumiteľná. Neúspech podnikateľa nie je možné automaticky spájať s nevýhodnosťou zmluvy a už vôbec nie s jej neplatnosťou. Navrhovateľ podnikal na základe uzavretej zmluvy 5 rokov a až následne sa začal domáhať jej neplatnosti z dôvodu, že je pre neho nevýhodná. Navrhovateľ ani v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy sú v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ďalším dôvodom neplatnosti zmlúv mal byť podľa navrhovateľa rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže, obmedzenie voľnosti súťažiteľa, vylúčenie konkurenčnej aktivity. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v tejto časti sa javili námietky navrhovateľa ako veľmi všeobecné, bez jasnej konkretizácie v čom a ktoré ustanovenia zmluvy mali obmedziť hospodársku súťaž. Napriek výzvam súdu navrhovateľ tieto nešpecifikoval, preto sa súd prvého stupňa nimi nezaoberal. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že v prípade, ak sa súd obmedzil na konštatáciu, že sa nejedná o tzv. zmiešanú zmluvu ako to tvrdil navrhovateľ, ale o zmluvu nepomenovanú a učinil tak bez relevantného právneho zdôvodnenia, má navrhovateľ za to, že túto prvú z rozhodujúcich predbežných otázok súd posúdil a rozhodol arbitrárne. Práve určenie o aký typ zmluvy sa jedná, má podľa názoru navrhovateľa východiskový dopad na posúdenie platnosti zmluvy. Právne zdôvodnenie súdu prvého stupňa, že predmetnú zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o nájme nebytových priestorov, považuje za nesprávny právny záver. Mal za to, že zmluva v sebe zahŕňa, resp. dominantnými prvkami v predmetnej zmluve, je práve zmluva o prenechaní nebytových priestorov odporcom navrhovateľovi do užívania a vyjadrenie odplatnosti tohto prenechania. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že k tomu ako jednotliví účastníci nazerali na zmluvu o čerpacej stanici, navrhovateľ doložil súdu i súhlas Mestskej časti Košice - Juh u iného prevádzkovateľa čerpacej stanice - svedka C. (na základe totožnej zmluvy s odporcom ako mal uzavretú navrhovateľ), ktorý bol udelený na prenájom čerpacej stanice na základe žiadosti samotného odporcu, ktorý v tomto konaní popiera, že sa malo jednať o záväzok zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ak sa teda predchádzajúci súhlas obce vyžadoval len pre taký prvok ako je akýkoľvek jednotlivý nebytový priestor, nepochybne podľa názoru navrhovateľa súbor nebytových priestorov rovnako musel podliehať predchádzajúcemu súhlasu obce. Navrhovateľ zdôrazňuje, že zmluva bola uzavretá ako neprehľadný, neurčitý súhrn práv a oprávnení, ktoré v konečnom dôsledku odporca využíval na to, že záväznými pokynmi a inštrukciami prevádzkovateľom túto „vykladal“ a určoval im ako z nej plniť povinnosti s dôsledkom nepomeru hospodárskeho prospechu v prospech odporcu na úkor navrhovateľa. Aj zo svedeckých výpovedí svedkyne V., svedka C., svedkyne U. je zreteľný tento dôsledok. Poukázal na svedeckú výpoveď svedkyne U., ktorá uviedla, že v ich prípade s manželom p. U. pracovali tak, že čím viac prevádzkovateľ predal, tým viac zarobil odporca a prevádzkovateľ išiel do krachu. V jej prípade sa však svedkyňa dohodla na mimosúdnom urovnaní, čo len potvrdzuje skutočnosti uvádzané navrhovateľom, že nielen on, p. L., p. C. ale i prinajmenšom títo prevádzkovatelia opodstatnene poukazovali na zmluvu ako odporujúcu dobrým mravom, čoho následkom je jej absolútna neplatnosť s poukazom na ust. § 39 Obč. zák. Uvedená zmluva a jej neplatnosť mala súčasne za následok obmedzovanie slobodného výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktorá spočívala tiež v obmedzení dodávateľov tovarov a to tovarov okrem produktov značky SHELL, ktorých stanovoval odporca so stanovenými cenami a maržami pre SHELL. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 08. 03. 2012 vyjadril odporca. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy upozornil na jeden zo základných princípov výkladu zmlúv, ktorým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou a poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I US 242/07 zo dňa 03. 07. 2008. Platnosť alebo neplatnosť zmluvy preto nemožno posudzovať z pohľadu jej domnelej nevýhodnosti, ale je potrebné precízne identifikovať konkrétne ustanovenia zmluvy. Mal tiež za to, že údajný rozpor so zákonom, tvrdený navrhovateľom, odporca namietal tým, že navrhovateľ neoznačil konkrétne ustanovenia zmluvy, na základe ktorých by mala byť zmluva považovaná za neplatnú. V zásade v niektorých prípadoch navrhovateľ za protiprávne neoznačuje ani samotné ustanovenia zmluvy, ale konanie odporcu, z ktorého navrhovateľ vyvodil neplatnosť zmluvy. Zdôraznil, že zmluva je inominátnou zmluvou, ktorá je povahovo blízka tzv. franchisovej zmluve. Účelom zmluvy bolo upraviť práva a povinnosti zmluvných strán v obchodnom vzťahu, pri ktorom odporca odovzdáva navrhovateľovi súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí tvoriaci čerpaciu stanicu SHELL, aby tento na nej predával pohonné látky, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a predával iný doplnkový tovar a poskytoval služby vo svojom mene a na vlastný účet. Uvedené činnosti sa realizovali pod ochrannou známkou SHELL a inými označeniami, logami a značkami, ktorými sa prezentuje skupina SHELL a ktoré majú charakter predmetov duševného vlastníctva. Zmluva z tohto pohľadu spĺňa náležitosti nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., v ktorom je dostatočné určenie predmetu záväzkov podľa zmluvy a preto je v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne. Ak by aj dospel súd k záveru, že zmluva je tzv. zmiešanou zmluvou skladajúcou sa z jednotlivých čiastkových typových zmlúv, tak ako tvrdí navrhovateľ v odvolaní, ani v takomto prípade by podľa názoru odporcu nemohlo ísť o zmluvu neplatnú. Navrhovateľ považuje podstatnú časť zmluvy za zmluvu o nájme nebytových priestorov. Tento záver podľa názoru odporcu je nesprávny. Predmetom zmluvy totiž nebolo prenechanie nebytových priestorov do užívania navrhovateľovi, ale čerpacej stanice ako súboru nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorí stavba čerpacej stanice a všetky pozemky, ktoré tvoria areál čerpacej stanice. Opätovne zdôraznil, že udeľovanie súhlasu obce s uzavretím nájomnej zmluvy je výnimočným zásahom do zmluvnej voľnosti a nemožno potom toto obmedzenie prostredníctvom extenzívneho výkladu vzťahovať aj na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, na ktoré sa daná úprava nevzťahuje. V ostatnom čase aj judikatúra českých súdov sa práve prikláňa k názoru vyjadrenom v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 90 ročník 2004. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že uzavretá zmluva je neprehľadný neurčitý súhrn práv a oprávnení, odporca v tejto súvislosti namietal, že navrhovateľ rozpor žiadneho konkrétneho ustanovenia zmluvy s právnym poriadkom nenamietal. K svedeckej výpovedi p. U. uviedol, že navrhovateľ sa v odvolaní na túto svedeckú výpoveď odvoláva, avšak ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, uvedená svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pre ňu boli ustanovenia zmluvy zrozumiteľné, znenie zmluvy prehľadné, čo do jednotlivých práv a povinností. Ako vyplýva z výpovedí ďalších svedkov, prevádzkovateľov čerpacích staníc SHELL p. V. a p. F., podmienky zmluvy boli pre nich takisto zrozumiteľné. Skutočnosť, že medzi odporcom a p. U. došlo k mimosúdnemu urovnaniu, je vo vzťahu k tomuto konaniu irelevantné, keďže zmluva o urovnaní bola uzavretá z iných dôvodov. Zdôraznil, že s uvedenou svedkyňou odporca skončil zmluvný vzťah výpoveďou zo strany odporcu a nie ako v prípade navrhovateľa výpoveďou zo strany prevádzkovateľa čerpacej stanice SHELL. Nároky, ktoré si prevádzkovateľka čerpacej stanice SHELL v tom čase voči odporcovi uplatňovala a tento ich popieral, boli založené práve na tom, že to bol odporca, ktorý zmluvu vypovedal. K slobodnému výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa odporca uviedol, že tak ako každý zmluvný vzťah aj tento záväzok má za následok určité obmedzenie v správaní sa zmluvnej strany. Samotné správanie sa spôsobom, ktorý predpokladá zmluva, však samo osebe neznamená, že dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Odporca nemá v súčasnosti a ani nikdy v období rokov 1999 až 2004 nemal dominantné postavenie na maloobchodnom ani veľkoobchodnom trhu pohonných látok a už vôbec nie na inom tovarovo relevantnom trhu. Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho profesionalitu. Obchodník nesie celé podnikateľské riziko, nemôže sa neplatnosti zmluvy dožadovať preto, že určitý záväzok sa stal z jeho pohľadu hospodársky nevýhodný alebo k tomuto poznaniu podnikateľ dospel neskôr. Poukázal opätovne na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu či pomenovanú alebo nepomenovanú, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť a to aj vtedy ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru súdu prvého stupňa, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom nie je možné posudzovať ako zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zák. č. 116/90 Zb. Medzi účastníkmi konania i podľa názoru odvolacieho súdu došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. a to práve z toho dôvodu, že zmluva, ktorú uzavreli, nie je upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom zákonníka. Uzavretá zmluva je dokument, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré sú dostatočne špecifikované a zrozumiteľné. Zmluva iba odzrkadľuje potreby a podmienky súčasného podnikateľsko- trhového prostredia. Odporca ako vlastník prenechal svojmu partnerovi, teda navrhovateľovi, svoju čerpaciu stanicu SHELL na spravovanie po dobu trvania zmluvy za účelom a pri podmienkach v zmluve stanovených. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy si mal byť navrhovateľ vedomý, že dodržiavanie postupov popísaných v predmetnej zmluve ako i podmienky upravené v predmetnej zmluve, tak ako ich stanovil odporca, podlieha kontrole tohto odporcu, od pokynov nie je možné sa odchýliť, resp. až po prerokovaní s odporcom. Navrhovateľ namietal neplatnosť predmetnej zmluvy z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov je i obmedzovanie navrhovateľa v jeho riadnej podnikateľskej činnosti, ktoré malo spočívať v obmedzovaní jeho slobodného výkonu podnikateľskej činnosti v stanovovaní cien, márž, márž pre SHELL a pod. V tejto súvislosti odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa uvádza, že navrhovateľ ako partner odporcu mal právo stanovovať prípadne určitým spôsobom korigovať podmienky uzatvorenia zmluvy, pokiaľ s nimi nesúhlasil. Aj napriek tomu, že mal záujem uzavrieť predmetnú zmluvu, mal pristúpiť k jej uzavretiu len po vzájomnej dohode v prípade urovnaní určitých práv, ktoré považoval za sporné, resp. v jeho podnikateľský neprospech a pod. Odvolací súd sa prikláňa k právnemu názoru odporcu v podanom odvolaní, že predmetná nepomenovaná zmluva je povahou blízka tzv. franchisovej zmluve. V predmetnej zmluve je obsiahnutá taká forma podnikania, kde samotný navrhovateľ „platí za tzv. know-how“, značku a za skúseností odporcu v predmetnom odbore podnikania. Uzavretím zmluvy s odporcom sa navrhovateľ stal súčasťou jedného systému (čerpacích staníc, kedy individuálne aktivity v tomto smere nie sú povolené, resp. nie vždy povolené). Preto uzavretím zmluvy sa navrhovateľ podriadil predmetnému systému a podmienky, ktoré sú v zmluve obsiahnuté, akceptoval podpisom tejto zmluvy. Predmetom zmluvy o čerpacej stanici teda nebolo len prenechanie miestností, ale tiež súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorili stavbu čerpacej stanice a pozemky prináležiace k stavbe, preto k tomuto typu zmluvy ako nepomenovanému typu sa nevyžadoval podľa názoru odvolacieho súdu súhlas obce a preto neposkytnutie uvedeného súhlasu nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy. Takisto námietka navrhovateľa, že konanie odporcu bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, že zmluva neprimerane zvýhodňuje odporcu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie vyššie a to práve v súvislosti s poukazom na charakter uzavretej nepomenovanej zmluvy. Keďže navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie podstatné námietky, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, rovnako poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak uvedené trovy v stanovenej lehote nevyčíslil, preto odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.