Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206228380 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206228380.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, zastúpená: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: M. C., naposledy A. XXXX/X, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Ágh, so sídlom úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2012, č. k. 37Er/6539/2006-8, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 05.11.2012, č. k. 37Er/6539/2006-8, v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 05.11.2012, č. k. 37Er/6539/2006-8, exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn. 37 Er /6539/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha pod spis. zn. EX 15315/2006, s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.,z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba "Exekučného poriadku") v platnom znení, s poukazom na ustanovenie § 19 a § 20 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba "O.s.p.") zastavil, nakoľko povinný dňa 12.05.2012 zomrel. Ďalej exekučný súd nepriznal oprávnenému a povinnému náhradu trov konania a rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa priznávajú trovy exekúcie v sume 52,21 eur, ktoré je podľa § 203 Exekučného poriadku povinný uhradiť oprávnený, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému uzneseniu v časti o náhrade trov exekúcie odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že pre aplikáciu § 203 Exekučného poriadku nie sú v tomto prípade zákonné predpoklady. Samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol, nemôže byť v tomto prípade dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal včas a ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že povinný počas exekučného konania zomrie. Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti vecne správne a je potrebné ho zmeniť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 31.10.2006 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5102 029461* bolo vydané dňa 01.02.2007. Dňa 27.09.2012 doručil súdu prvého stupňa súdny exekútor návrh na vydanie uznesenia o zastavení exekučného konania z dôvodu, že povinný dňa 12.05.2012 zomrel. Následne bolo exekučným súdom vydané napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa priznávajú trovy exekúcie v sume 52,21 eur, ktoré je podľa § 203 Exekučného poriadku povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti uznesenia Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (§ 203 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, uhrádzať náklady exekúcie má v zásade povinný. Výnimka z tejto zásady je upravená v § 203 Exekučného poriadku a to iba pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Vyššie citované zákonné ustanovenie dáva súdu v tomto prípade možnosť uložiť oprávnenému, aby uhradil trovy exekúcie, musí však skúmať účelnosť konania oprávneného, či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a tým posudzuje aj účelnosť vynaložených nákladov. Za určitých okolností znáša trovy exekúcie tiež oprávnený, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na ich úhradu, alebo v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť, alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.). V prejednávanej veci je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ak sa exekučné konanie začalo 31.10.2006 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 01.02.2007, nie je možné uzavrieť, že oprávnený mohol (pri náležitej opatrnosti) predvídať úmrtie povinného v roku 2012 a tým zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti oprávnenému, keďže pod tieto zákonom určené podmienky nemožno subsumovať skutočnosť úmrtia povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súdny exekútor je v exekučnom konaní (v časti trov) ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie v postavení účastníka konania, pričom je na výsledku exekúcie aj materiálne zainteresovaný. Musí však znášať aj riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich nárokov. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v súlade aj s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. III. ÚS 351/07, III. ÚS 432/08), v ktorých vyslovil, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie a tento stav nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd vo svojom uznesení zo dňa 02.06.2011, sp. zn. IV. ÚS 222/2011, dospel k záveru, že ústavne konformný výklad § 203 Exekučného poriadku nemôže byť v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Nie je preto možné zaviazať oprávneného na úhradu trov exekučného konania aj bez splnenia podmienok, vyplývajúcich z tohto ustanovenia iba s poukazom na skutočnosť, že súdny exekútor má zákonom priznaný nárok na úhradu trov, ktoré mu v exekučnom konaní vzniknú. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.