Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/401/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202296 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207202296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: J. R., L. V. XX, L., zastúpeného JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Žilinská 20, Bratislava, proti odporkyni: A.. F. P., L. L. XX/X, L., zastúpenej JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, AK so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, S. B. X.XXX,XX €. (XXX.XXX,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného R. L. A., B. G. XX. E. XXXX, Č..F.. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX €. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní. Navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ po pripustení zmeny petitu návrhu uznesením súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy X.XXX,XX €. (XXX.XXX,- Sk) s prísl., titulom vrátenia kúpnej ceny motorového vozidla zn.: R. - A. X,X , K. Y.K. XXXX, U..Č..: L. XXX H., ktoré kúpil v C. - C. R.. R. K..S.., J. Y. L. - R. Y., na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej podľa § 409 Obch. zákonníka dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou, za ktorú zmluvu podpísal konateľ autobazáru, na základe plnomocenstva K. Y. a od ktorej kúpnej zmluvy písomne odstúpil z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi odňaté dňa XX.XX.XXXX na základe príkazu na odňatie veci, vydaného S. -N. Y. V. J. Č.: S.-XXXX/XEK-V.- XXXX R. B. G. XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa vlastnoručne nepodpísala kúpno-predajnú zmluvu ako predávajúca, v jej zastúpení bol tento právny úkon vykonaný v písomnej forme K. Y., ktorý bol v predmetnej zmluve označený ako fyzická osoba konajúca za odporkyňu a ďalej mal za preukázané, že odporkyňa nevykonala žiaden právny úkon, príp. aspoň pokyn, buď v ústnej alebo písomnej forme osobne voči navrhovateľovi, z ktorého by bolo zrejmé, že prejavila vôľu uzavrieť s navrhovateľom kúpno-predajnú zmluvu s obsahom uvedeným v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX ako predávajúca a navrhovateľovi ani žiadnym spôsobom neoznámila, že na jej uzavretie udelila čo i len v ústnej forme plnomocenstvo pre K. Y. ako fyzickú osobu. Dospel k záveru, že navrhovateľ v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX už mal vedomosť o tom, že konajúci K. Y.; inak ako preukázaním sa písomného plnomocenstva voči navrhovateľovi; nie je oprávnený vôbec ako fyzická osoba právne záväzne zastupovať odporkyňu pri uzatváraní tejto zmluvy, keď bolo nesporné, že súčasťou tejto kúpno-predajnej zmluvy bola aj dohoda účastníkov v čl. VII. o voľbe práva a to Obch. zákonníka, uzavretá podľa § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, ktorú navrhovateľ bez výhrad akceptoval, hoci zo zákona vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Vzhľadom na to, mal navrhovateľ venovať náležitú pozornosť plnomocenstvu, ktoré mu bolo pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy s osobitným dojednaním obchodného záväzkového vzťahu predložené zo strany konajúceho K. Y., keď navyše odporkyňa ani neodovzdala osobne navrhovateľovi svoje vozidlo a ani neprevzala osobne od navrhovateľa peniaze v sume X.XXX,XX €., ako aj vzhľadom na to, že navrhovateľ neodovzdal osobne odporkyni kúpnu cenu v sume XXX.XXX,- Sk za predmet kúpy, kúpnu cenu za vozidlo osobne odovzdal K. Y., od ktorého zároveň aj osobne toto vozidlo prevzal dňa XX.XX.XXXX - pri podpise zmluvy. Ďalej mal za preukázané, že K. Y. predložil navrhovateľovi písomné plnomocenstvo udelené odporkyňou, avšak sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že týmto plnomocenstvom odporkyňa za splnomocnenca označila C.-C. R.. R. K..S... Vzhľadom na to, dospel k záveru, že právny úkon K. Y. ako fyzickej osoby, ktorým v zastúpení odporkyne uzavrel kúpno-predajnú zmluvu podľa § 409 Obch. zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX, nemožno považovať za právny úkon splnomocnenca odporkyne, ktorým prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať odporkyňu ako označená osoba v písomnom plnomocenstve, preto na tento právny úkon nemožno zo zákona viazať ani právnu záväznosť právneho úkonu voči odporkyni ako splnomocniteľa, nevyvrátiteľnou právnou domnienkou podľa § 33 ods. 1 vety druhej Obč. zákonníka aj bez schválenia tohto právneho úkonu K. Y. voči navrhovateľovi a rovnako záväznosť tohto právneho úkonu nebola preukázaná ani jeho ratihabíciou, alebo dodatočným schválením tohto právneho úkonu K. Y., ktorý konal za odporkyňu bez plnomocenstva. Vzhľadom na to žiadne práva a povinnosti z konania K. Y., dojednané v predmetnej kúpno-predajnej zmluve, nevznikli priamo odporkyni ako predávajúcej voči navrhovateľovi ako kupujúcemu. Vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že odporkyňa udelila v písomnej forme plnomocenstvo dňa XX.XX.XXXX, ktorým na predaj svojho auta splnomocnila tretiu osobu a medzi účastníkmi konania spornú otázku v osobe splnomocnenca, či toto plnomocenstvo na predaj auta bolo udelené fyzickej osobe E. B., alebo bola splnomocnená právnická osoba C.-C. R.. R. K..S.., posúdil ako otázku bez právneho významu, keďže k vzniku obchodného záväzkového vzťahu na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej podľa § 409 Obch. Zákonníka, zo dňa XX.XX.XXXX došlo výlučne konaním K. Y. ako fyzickej osoby, konajúcej bez udeleného platného plnomocenstva. Uviedol, že nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy výsluchom svedka K. Y. C. R. H. J., keď z predloženej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX mal za preukázané, že účastníkom tejto zmluvy odporkyňa nebola, ale zmluvnými stranami boli H. J. C. E. B., pričom z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že tieto zmluvné strany konali za odporkyňu. Odporkyňa v celom rozsahu potvrdila záväznosť právneho úkonu ňou označeného splnomocnenca v písomnom plnomocenstve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým svedkyňa E. B. v jej zastúpení v súlade s udeleným rozsahom zastupovania predala jej motorové vozidlo kupujúcemu C.-C. R.. R. K..S.. osobne, v jeho objekte zriadenej prevádzky prostredníctvom konajúceho zamestnanca tejto právnickej osoby. Návrh navrhovateľa zamietol preto pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania v sume XXX,XX €. k rukám právneho zástupcu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa po obdržaní jeho návrhu na začatie konania a oboznámení sa s predmetnou kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX neoznámila jemu ani súdu, a to bez zbytočného odkladu, svoj nesúhlas s touto zmluvou, ale naopak prostredníctvom právneho zástupcu za jej prítomnosti na súdnom pojednávaní uznala predmetnú zmluvu za platnú. Z toho mal podľa jeho názoru vychádzať aj súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, keď odporkyňa uznala konanie pána K. Y. v predmetnej veci v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Následne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že na uzavretie predmetnej kúpno-predajnej zmluvy splnomocnila výlučne svoju dcéru E. B. a ako dôkaz predložila kúpno-predajnú zmluvu uzavretú s H. J. ako predávajúcim a E. B. ako kupujúcou zo dňa XX.XX.XXXX, pričom on predložil ako dôkaz výpis z banky, na ktorom bol podpis pána H. J., ktorý sa nezhodoval s jeho podpisom na predmetnej zmluve. Okrem toho upozornil aj na skutočnosť, že pán H. J. nebol v čase podpisu predmetnej zmluvy ani zamestnancom C.-C.-N. R.. R. K..S... Na ďalšom pojednávaní odporkyňa poprela, že by pána K. Y. splnomocnila na predaj predmetného motorového vozidla a potvrdila, že od splnomocnenej zástupkyne prevzala kúpno-predajnú zmluvu a XXX.XXX,- Sk v hotovosti, čo predstavovalo cenu za predané auto. Auto však nebolo predané v zmysle jej splnomocnenia C.-C.-N. R.. R. K..S.., ale fyzickej osobe, splnomocniteľka ani neuzavrela dohodu o tom, že sa zmluvný vzťah účastníkov zmluvy bude riadiť ustanoveniami Obch. zákonníka tak, ako to pri zmluvných vzťahoch medzi fyzickými osobami v tomto prípade vyžaduje ust. § 262 ods. 1 Obch. zákonníka a predmetná zmluva bola zmätočná v časti označenia zmluvných strán. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal oprávnenosť konania pána K. Y., vychádzal len z tvrdení odporkyne a jej dcéry svedkyne E. B., nezisťoval či pán K. Y. disponuje aj iným splnomocnením ako písomným, ktoré je založené v spise a nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov K. Y. C. H. J., ktorí by mohli preukázať, na základe čoho konali pri predaji predmetného motorového vozidla. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa prevzala peňažné plnenie v sume XXX.XXX,- Sk za predané predmetné motorové vozidlo a odovzdala technický preukaz predávajúcemu. On zaplatil za predmetné auto sumu XXX.XXX,- Sk, z ktorých bolo odporkyni vyplatených XXX.XXX,- Sk a preto na strane odporkyne došlo, prevzatím plnenia z neplatného právneho dôvodu od samého počiatku, k bezdôvodnému obohateniu min. v sume XXX.XXX,- Sk. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že by na strane odporkyne v tomto konaní bol nedostatok pasívnej legitimácie. Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume XXX,XX €.. Uviedla, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by neboli známe v priebehu prvostupňového konania a poukázala na to, že navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno o preukázaní zmluvného vzťahu s ňou, avšak toto dôkazné bremeno neuniesol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ona kúpila predmetné vozidlo v autobazáre C. R..K..S.. G. XX.XX.XXXX za R. XXX.XXX,- Sk a na predaj vozidla splnomocnila svoju dcéru E. B. N. X. G.C. XX.XX.XXXX a v ten istý deň bolo vozidlo predané v C.-C. R.. R. K..S.. za F. M. XXX.XXX,- Sk. Kúpnu zmluvu vyhotovil pracovník autobazáru H. J. ako kupujúci, pretože napriek formálnym nedostatkom tejto zmluvy, je z jej obsahu zrejmé, kto, od koho a za akú cenu predmetné vozidlo kupuje. Dcéra odporkyne, ako jej splnomocnená zástupkyňa, obdržala dňa XX.XX.XXXX dohodnutú kúpnu cenu. Až následne dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ kúpil v C.-C.Á.-U. J. Y. za G. M. XXX.XXX,- Sk, ktorú zaplatil autobazáru. Poukázala na to, že stav tachometra bol nezmenený od XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX, z čoho vyplýva, že vozidlo stálo v autobazáre a ako predávajúca bola uvedená v kúpnej zmluve asi preto, že autobazár nevykonal prepis vozidla na polícii z nej na H. J.. Zotrvala na svojom tvrdení, že ona nikdy K. Y. nesplnomocnila, nikdy sa s ním nestretla v súvislosti s predajom auta a navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu autobazáru a nie jej. Nevznikol medzi nimi preto platný vzťah z kúpnej zmluvy. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom; aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania v súlade s ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že odporkyňa v tomto konaní nemá vecnú pasívnu legitimáciu. S týmto záverom súdu prvého stupňa, ako aj právnym posúdením veci, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že povinnosťou navrhovateľa v občianskom súdnom konaní je nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti z hľadiska použitia hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Sporové súdne konanie sa totiž spravuje zásadou prejednacou, čo znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania, nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - zamietnutie návrhu, pre neunesenie dôkazného bremena. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy ktoré nie sú významné, či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti. Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, a to podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňujúce urobiť záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o tom, že by toto bolo nepravdivé, odôvodňuje záver súdu o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy X.XXX,XX €. titulom vrátenia kúpnej ceny motorového vozidla značky R.-A. X,X, rok Y. XXXX, U..Č.. L. XXX H., ktorú podľa jeho tvrdenia zaplatil odporkyni na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX podľa Obch. zákonníka, pri uzatváraní ktorej bola odporkyňa zastúpená splnomocnencom a to konateľom bazáru pánom K. Y.. Tieto tvrdenia však navrhovateľ v konaní nepreukázal, keď na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa predmetnú kúpno-predajnú zmluvu nepodpísala, podpísal ju K. Y., ktorý je v zmluve uvedený ako zástupca odporkyne (predávajúcej), s uvedením jeho adresy, rod.čísla a čísla obč. preukazu, z čoho je zrejmé, že konal ako fyzická osoba. V čl. VII kúpno-predajnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že právne pomery zmluvných strán sa riadia príslušnými ustanoveniami Obch. zákonníka. Súčasťou kúpno-predajnej zmluvy je teda aj dohoda zmluvných strán o voľbe práva a to Obch. zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, ktorá musí byť podľa § 262 ods. 2 Obch. zákonníka uzavretá v písomnej forme a preto aj pre kúpno-predajnú zmluvu, ktorej je súčasťou, je potrebná písomná forma. Keďže pre tento právny úkon bola potrebná písomná forma, ako aj vzhľadom na to, že v danom prípade sa plnomocenstvo na zastupovanie odporkyne pánom Y. malo týkať nielen uzavretia kúpno-predajnej zmluvy, ale aj dohody o voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, je potrebné aj plnomocenstvo udeliť podľa § 3 ods. 4 Obč. zákonníka písomne. Navrhovateľ však v konaní nepredložil písomné plnomocenstvo udelené odporkyňou K. Y., ktorým by ho splnomocnila na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj a kúpa predmetného motorového vozidla a na uzavretie dohody, že tento právny vzťah medzi účastníkmi sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami Obch. zákonníka. Z predloženého písomného splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporkyňa splnomocnila na predaj jej osobného motorového vozidla jej dcéru E. B. a zároveň splnomocnila spoločnosť C.-C. R.. R. K..S.. na prepis motorového vozidla, odhlásenie motorového vozidla a k všetkým zmenám na dopravnom inšpektoráte, ako aj na Obvodnom úrade, odbor dopravy. Taktiež navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pri uzatváraní zmluvy dňa XX.XX.XXXX H. J. Y. predložil kópiu občianskeho preukazu odporkyne a plnomocenstvo , ktorým odporkyňa splnomocnila na predaj vozidla C.-C. R.. R. K..S... Z uvedeného vplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal udelenie písomného plnomocenstva odporkyňou - K. Y. na predaj predmetného motorového vozidla, pričom v konaní nebolo preukázané ani ústne udelenie takéhoto plnomocenstva odporkyňou - K. Y., keď odporkyňa túto skutočnosť poprela a písomným splnomocnením zo dňa XX.XX.XXXX ako aj svedeckou výpoveďou svedkyne B. bolo preukázané, že odporkyňa splnomocnila na predaj motorového vozidla jej dcéru svedkyňu E. B.. Výsluch svedka K. Y. na okolnosť udelenia mu plnomocenstva odporkyňou na predaj motorového vozidla, či už v ústnej alebo písomnej forme, aj odvolací súd považoval za nadbytočný a to vzhľadom na potrebu písomnej formy tohto splnomocnenia v danom prípade, ako aj vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, výpoveď svedkyne B. a výpoveď odporkyne, ktorými bolo preukázané, že odporkyňa na predaj motorového vozidla K. Y. nesplnomocnila a taktiež vzhľadom na výpoveď navrhovateľa, v ktorej uviedol, že odporkyňa splnomocnila na predaj motorového vozidla autobazár. Keďže nebolo preukázané udelenie plnomocenstva odporkyňou K. Y. na predaj motorového vozidla, je potrebné konanie K. Y. pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy s navrhovateľom posudzovať podľa § 33 ods. 2 Obč. zákonníka ako konanie bez plnomocenstva a v takom prípade je z tohto konania zaviazaný sám ten, kto konal za iného bez plnomocnestva, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. V danom prípade však odporkyňa konanie K. Y. dodatočne bez zbytočného odkladu neschválila a za takéto bezodkladné schválenie jeho konania nemožno považovať vyjadrenie jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, a to aj vzhľadom na odstup času od uzavretia predmetnej kúpno-predajnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odporkyňa v tomto spore nie je vecne pasívne legitimovaná. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov K. Y. C. R. H. J.F., keď tieto navrhovateľom navrhnuté dôkazy nie sú spôsobilé preukázať ním tvrdené skutočnosti, relevantné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu z hľadiska hmotného práva, a to udelenie plnomocenstva odporkyňou K. Y. na predaj motorového vozidla a to vzhľadom na vyššie uvedené vykonané dôkazy, ako aj vzhľadom na potrebu písomnej formy tohto plnomocenstva a pokiaľ ide o svedka H. J., tento nekonal za odporkyňu vo vzťahu k navrhovateľovi a nekonal ani s navrhovateľom. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume XXX,XX €. spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX €. C. X. XX% G. Y. R. XX,XX €., V..E.. R. Y. R. XXX,XX €. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce a dlhodobo si hľadá prácu, avšak mimo L. sa nemôže zamestnať, pretože jeho matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, je chorá a potrebuje často pomoc, najmä pri návšteve ošetrujúcich lekárov. Na výzvu odvolacieho súdu predložil navrhovateľ vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého odvolací súd zistil, že navrhovateľ je od roku XXXX zamestnaný v spoločnosti Slovenská D. a.s. ako pomocný robotník - zoraďovač s príjmom za obdobie X/XXXX - X/XXXX mesačne približne XXX,- €., býva v byte, ktorého je spoluvlastníkom v X/X, R. Z. Y. R. XXX,- €. H., je slobodný, má jedno dieťa a jeho družka je t.č. na materskej dovolenke s výškou rodičovského príspevku XXX,- €.. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo z časti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú jednotlivé ustanovenia občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súd aj bez zaplatenia súdnych poplatkov, za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno vyvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania a z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať. O oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník konania požiadať, pričom nestačí len tvrdiť, ale povinnosťou účastníka žiadateľa je aj preukázať svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, keď v tomto smere ho zaťažuje dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností. Pri rozhodovaní vychádza súd v každej konkrétnej veci zo skutkového stavu veci zisteného a existujúceho v čase rozhodovania, t.j. zo zistených osobných, rodinných, majetkových a zárobkových pomerov účastníka - žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale aj z povahy uplatňovaného nároku , resp. nároku voči ktorému sa v konaní bráni a v neposlednom rade aj z výšky súdneho poplatku. Odvolací súd po zhodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľa dospel k záveru, že jeho celkové pomery neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p., keď v súčasnosti je navrhovateľ zamestnaný a má pravidelný príjem mesačne približne v sume XXX,- €., je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a je spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva. Odvolací súd prihliadol aj na výšku súdneho poplatku za odvolanie, ktorá predstavuje sumu XXX,XX €. a dospel k záveru, že celkové pomery navrhovateľa sú primerané jeho schopnosti zaplatiť súdny poplatok, keď nie sú celkom zjavne vo vzájomnom hrubom nepomere s výškou súdneho poplatku a teda celkové majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.