Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/600/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204125 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207204125.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ S. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. X, J., 2./ P. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. X, J., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou POTOMA & Co., s.r.o., Dunajská 8, Bratislava, proti odporkyni: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, J. XX, U. o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C 28/2007-155 zo dňa 23. mája 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti vypratať nehnuteľnosť a to byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXX, XXX G. XXX, na J. I.. Č.. XX T. U., okres U. Z., K. U. - J..Č.. N., katastrálne územie Q., evidovaný Katastrálnym úradom v U., Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX, stojaci na pozemku parcelné č. XXXX/ XX, pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/XX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemku parc. č. XXXX/XX, spolu s príslušenstvom a súčasťami bytu a odovzdať nehnuteľnosť navrhovateľom 1./ a 2./ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1./ a 2./ náhradu trov konania v sume 3.186,22 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd uviedol, že z kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2006 zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXX, XXX G. XXX, na Miletičovej ul. č. 55 v Bratislave /ďalej len „byt“ / z predávajúceho, ktorým bola spoločnosť VEROMA s.r.o. na kupujúceho, ktorým bola pôvodná navrhovateľka J.. S. X., keď vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol povolený dňa 10.08.2006. Odporkyňa J. J. a G. J. splnomocnili Y. T.O. na zastupovanie vo všetkých právnych vzťahoch týkajúcich sa nakladania s bytom, ktorý bol ako splnomocnenec podľa tejto plnej moci oprávnený na všetky právne úkony súvisiace s touto nehnuteľnosťou vrátane podania návrhu na vklad prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2006 zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu z predávajúceho, ktorým bola J. J. G. G. J. na kupujúceho, ktorým bola spoločnosť VEROMA s.r.o. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 020368799 prvostupňový súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho, ktorým bol Hlavné mesto SR Bratislava na kupujúceho, ktorým boli J. J. G. G. J. a z kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2007 bolo zistené, že pôvodná navrhovateľka J.. S. X. ako predávajúca uzatvorila s navrhovateľmi S. U. G. P. U. zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu, keď vklad vlastníckeho práva v prospech súčasných navrhovateľov bol povolený dňa 12.06.2007. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 Občianskeho zákonníka, keď mal zato, že vlastník veci má právo na súdnu ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k veci a preukázanie, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby ako navrhovateľa, ktorá túto vec užíva resp. drží bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Navrhovatelia skutočne preukázali, že v súčasnosti sú vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXX, XXX G. XXX, na J. I.. Č.. XX T. U., pričom tento byt aj v súčasnosti užíva odporkyňa. Odporkyňa v minulosti uvedený byt vlastnila spolu so svojim manželom G. J., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Spoločne však vlastníctvo bytu previedli zmluvou na spoločnosť VEROMA s.r.o., ktorá jeho vlastníctvo previedla na pôvodnú navrhovateľku J.. S. X.. Táto vlastnícke právo k predmetnému bytu následne previedla na navrhovateľov 1./ a 2./. Odporkyňa, ako aj svedok T. spochybňovali prevod vlastníckeho práva na spoločnosť VEROMA s.r.o., avšak neuviedli žiadnu právne relevantnú skutočnosť, ktorá by prevody vlastníctva spochybňovala. Prvostupňový súd uviedol, že náležitosťou slobodnej vôle s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je samozrejme aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky. Dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu. Právna podstata tzv. vnútorného omylu spočíva však spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Ak účastník právneho úkonu tento úkon akceptuje svojim podpisom bez toho, aby sa vôbec zaujímal o jeho obsah, nie jeho omyl považovať za omyl, ktorý by bol právne relevantný vo vzťahu k ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonníka, keďže v takomto prípade by nedošlo k naplneniu druhého esenciálneho predpokladu pre neplatnosť právneho úkonu spočívajúceho vo vedomosti druhej strany o tomto omyle. V konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť VEROMA s.r.o. o omyle odporkyne a jej manžela, resp. ich splnomocnenca vedela, resp., že by tento omyl bol priamo vyvolaný jej konaním. Ako už bolo uvedené prípadný omyl na strane odporkyne by spôsoboval iba relatívnu a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti) nastáva okrem iného po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, keďže relatívnej neplatnosti sa treba dovolať a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon, ktorým navrhovateľka spolu so svojim manželom previedla vlastníctvo predmetného bytu na spoločnosť VEROMA, s.r.o. je platná, pričom odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech tejto spoločnosti odporkyňa užíva byt bez právneho dôvodu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1./, 2./ sumu 3.186,22 €. Tieto náklady konania žalujúcej strane vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh na začatie konania. O náhrade trov právneho zastúpenia súd rozhodol tak, že ich navrhovateľom nepriznal, z dôvodu, že tieto nevyčíslili v zákonom stanovenej lehote (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktoré doplnila na základe výzvy súdu a ktorým žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Vo svojom odvolaní uviedla, že pôvodná navrhovateľka J.. S. X. podala návrh na vypratanie bytu, v ktorom uviedla, že dňa 10.8.2006 sa stala vlastníčkou predmetného bytu, ktorý nevedela za akých okolností získala a napriek tejto skutočnosti predmetný byt predala súčasným odporcom dňa 19.1.2007, keď vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.6.2007. Táto skutočnosť ju vedie oprávnene k tomu, že na nej bol spáchaný podvod a pôvodná navrhovateľka v čase konania súdu nemala prevádzať predmetný byt na súčasných navrhovateľov. Záverom uviedla, že súd predvolal zástupcu spoločnosti VERONA, s.r.o. no tento sa na súd nedostavil a neobjasnil za akých okolností získal nehnuteľnosť a komu bola vyplatená cena kúpnopredajnej zmluvy. Navrhovatelia sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka konania, ktorým sa voči odporkyni domáhali vypratania nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXX, XXX G. XXX, na J. I.. Č.. XX T. U., okres U. Z., K. U. - J..Č.. N., katastrálne územie Q., evidovaný Katastrálnym úradom v U., Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, na liste vlastníctva Č.. XXXX, stojaci na pozemku parcelné č. XXXX/XX, pozemku parc. Č.. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/XX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. č. XXXX/ XX, pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemku parc. č. XXXX/XX, z dôvodu, že táto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, keďže ho užíva bez právneho dôvodu a prvostupňový súd správne v konaní ako predbežnú otázku riešil, legitímnosť nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľmi, resp. ich právnych predchodcov, pretože vyriešenie tejto otázky má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. a je správny jeho právny záver o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2006, ktorou spoločnosť VEROMA s.r.o. nadobudla vlastnícke právo od pôvodne žalovaných odporcov, ktorým bola J. J. G. G. J., keď v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod absolútnej ani relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, keď obrana odporkyne zostala v rámci prvostupňového konania len v rovine tvrdení. Z tohto dôvodu sú potom platné aj ďalšie kúpne zmluvy a to zo dňa 7.7.2006, ktorou nadobudla vlastnícke právo k bytu od spoločnosti VEROMA, s.r.o. pôvodná navrhovateľka J.. S. X. ako aj kúpna zmluva zo dňa 17.1.2007, ktorou vlastnícke právo táto previedla na navrhovateľov. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovatelia sa oprávnene domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva, keďže odporkyňa užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 O.s.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní odporkyňa neargumentuje vôbec žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. K jedinej námietke odporkyne uvedenej v odvolaní, že pôvodná navrhovateľka nemala prevádzať byt počas konania na navrhovateľov odvolací súd udáva, že táto je právne irelevantná, keď nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 17.1.2007, keď J.. S. X. nemala žiadne obmedzenia, ktoré by jej zakazovali s predmetom svojho vlastníckeho práva nakladať. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným navrhovateľom 1./, 2. ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.