Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207214427 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207214427.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., A. X, t.č. Z., X.. O.. F.. Š. Č.. X, zast. Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Koceľova 9, Bratislava, proti odporkyni: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. XX, zast. JUDr. Rastislavom Kaššákom, advokátom, Medená 5, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. apríla 2011, č.k. 18C 100/2007-186, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že z majetku navrhovateľa a odporkyne, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do vlastníctva navrhovateľa prikázal automatickú práčku zn. B. v hodnote 232,36 eur a chladničku s mrazničkou zn. B. v hodnote 331,94 eur, a do vlastníctva odporkyne sumu 66.387,84 eur. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 42.869,95 eur do 30 dní. Titulom súdneho poplatku zaviazal navrhovateľa na zaplatenie 1.004,25 eur a odporkyňu na zaplatenie 1.004,25 eur na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že vyporiadania BSM sa návrhom domáhal navrhovateľ, pričom odporkyňa vo vyjadrení k návrhu žiadala určiť, že suma 2.000.000,- Sk nie je predmetom BSM, keďže bola vyporiadaná dohodou, a to uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005, a vo zvyšku žiadala návrh zamietnuť. Navrhovateľ v návrhu spornú sumu 2.000.000,- Sk (časť kúpnej ceny za rodinný dom) navrhoval zaradiť do masy BSM, do výlučného vlastníctva odporkyne navrhoval prikázať sumu 565.000,- Sk a navrhovateľovi sumu 1.435.000,- Sk s tým, že túto sumu mu mala zaplatiť odporkyňa. Poukazoval na tú skutočnosť, že počas trvania manželstva zo svojich výlučných prostriedkov vynaložil na spoločný majetok patriaci do BSM 870.000,- Sk, z toho 600.000,- Sk boli prostriedky získané predajom bytu v N., A. X, (jednalo sa o byt, ktorý navrhovateľ vlastnil ešte pred manželstvom s odporkyňou) a sumu 270.000,- Sk, ktorú darovala jeho stará mama L. Y. len jemu. Tieto prostriedky investoval počas trvania manželstva do kúpy rodinného domu, a preto ich žiadal zohľadniť vo svoj prospech. V priebehu konania doplnil masu BSM o ďalšie dve položky, a to automatickú práčku zn. B. a chladničku s mrazničkou zn. B. s tým, že obidve veci po zániku BSM užíva a ich hodnotu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode stanovil cenami 7.000,- Sk (za prvú vec) a 10.000,- Sk (za druhú vec). Tieto položky masy BSM aj ich stanovené ceny ku dňu zániku BSM odporkyňa nenamietala, avšak počas konania sa opätovne písomne vyjadrila k mase BSM, pričom sumu 2.000.000,- Sk považovala za finančné prostriedky získané po zániku BSM, keďže rodinný dom účastníkov bol predaný až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Zastávala názor, že v zmysle jednotlivých článkov kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 26.07.2005 je nesporné, že navrhovateľ jej sumu 2.000.000,- Sk (časť kúpnej ceny) bezodplatne, teda bez iných podmienok, daroval. Súd prvého stupňa skonštatoval, že účastníci konania manželstvo uzavreli dňa 29.06.2002, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, I., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, pričom manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 167/2004 zo dňa 23.05.2005 s tým, že mal. deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, a otca zaviazal platiť výživné na každé dieťa 2.000,- Sk a upravil aj styk otca s deťmi a to v prítomnosti odborného pracovníka v priestoroch P. R. A. P. W. Y. D.. Súd rozhodol tak preto, lebo navrhovateľ bol v tom čase trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, keď na základe trestného oznámenia odporkyne začala polícia trestné stíhanie proti navrhovateľovi uznesením zo dňa 10.05.2004, Č.: P.-XXXX/X-P.-N.-XXXX. Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť 28.06.2005. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2003 zistil, že navrhovateľ, ako výlučný vlastník predal byt č. XX, na X. poschodí ul. A. X S. N., p. Z. G., pričom podľa čl. S.., bod. X.X kúpna cena predávanej nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 600.000,- Sk. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uvedený byt nepatril do BSM, pretože bol vo výlučnom vlastníctve len navrhovateľa. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2003 zistil, že budúce predávajúce P. F. a I. O. a budúci kupujúci O. B. sa dohodli, že uvedené podielové spoluvlastníčky predajú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. H., parc.č. XXXXX, zastavaná plocha, rodinný dom, súp.č. XXXX o výmere 113m2 a parc.č. XXXXX, záhrady o výmere 153m2. Podľa čl. II., bod 1./ budúci kupujúci, teda navrhovateľ, zaplatil pri podpise zmluvy (14.03.2003) budúcim predávajúcim 500.000,- Sk. Podľa čl. III., bod 1./ kúpna cena za celú nehnuteľnosť bola dohodnutá vo výške 700.000,- Sk, pričom 200.000,- Sk, sa doplatí pri podpise kúpnej zmluvy. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2003 zistil, že uvedené predtým budúce predávajúce, teraz už ako predávajúce predali účastníkom tohto konania vyššie uvedené nehnuteľnosti v obci N. - O..Č.. F., k.ú. H. a to za kúpnu cenu 600.000,- Sk (čl. II., bod 2.), teda o 100.000,- Sk menej ako bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Z LV č. XXX zo dňa 16.04.2004 vyplývalo, že účastníci konania boli zapísaní G. Ú. S. N., Z. G. pre C.É. O. Z. N., pracovisko N. L. ako spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/1. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 26.07.2005 zistil, že účastníci konania ako predávajúci predali kupujúcim manželom O. vyššie uvedené nehnuteľnosti za cenu 2.358.193,55,- Sk. Podľa čl. 3, bod 2.) bola uzavretá dohoda, podľa ktorej časť kúpnej ceny vo výške 358.193,55,- Sk bude uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého bankou S. V..Z.., ktorá sumu prevedie priamo na účet predávajúcich. V skutočnosti teda uvedenú sumu kupujúci zaplatili priamo na účet S. V..Z.. titulom vyporiadania hypotéky účastníkov konania. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 2,000.000,- Sk bude, podľa zmluvy, zložená do úschovy v advokátskej kancelárii O.. M. P.. Tieto peňažné prostriedky (čl. 3, bod. 3.) budú z úschovy vyplatené výhradne v prospech U. B. ako jednej z predávajúcich. Podľa čl. 3, bod 4. navrhovateľ, ako jeden z predávajúcich, súhlasil s týmto postupom, teda aby suma 2 mil. Sk bola vyplatená jeho bývalej manželke. Tieto skutočnosti mal za preukázané aj zmluvou o úschove peňazí zo dňa 26.07.2005 uzatvorenej AK O.. M. P., advokáta a manželmi Mastičovými. Z potvrdenia zo dňa 01.08.2005 mal preukázané, že odporkyňa od uschovávateľa prijala 2.000.000,- Sk ako druhú časť kúpnej ceny za vyššie uvádzané nehnuteľnosti. K okolnostiam súvisiacim s uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 26.07.2005, uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že túto zmluvu v uvedenom znení, podpísal pod nátlakom, keďže bol vtedy trestne stíhaný, na základe trestného oznámenia odporkyne. Táto skutočnosť (existencia trestného stíhania) bola riadne preukázaná pripojeným rozvodovým spisom s tým, že trestné stíhanie navrhovateľa bolo začaté políciou dňa 10.05.2004. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že text uvedenej zmluvy predložila odporkyňa. Za preukázané mal tiež, že odporkyňa krátko po podpise uvedenej zmluvy zo dňa 26.07.2005, predložila navrhovateľovi dva doklady, a to dohodu o vysporiadaní BSM a Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 26.07.2005. Dohoda bola datovaná a podpísaná len odporkyňou, pričom v čl. II je uvedené, že vyplatením sumy 2 milióny Sk odporkyni sú O. B. a U. B. v plnom rozsahu vysporiadaní v časti peňažných prostriedkov z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Z nedatovaného a nepodpísaného dodatku č. 1 zistil, že účastníci zmluvy (účastníci konania a manželia O.Í.) dohodli kúpnu cenu vyššie uvedenej nehnuteľnosti vo výške 4.000.000,- Sk, pričom aj podľa tohto dodatku mala suma 2 milióny Sk zostať odporkyni, s čím by navrhovateľ bez výhrad súhlasil a tento mal od kupujúcich dostať sumu 1.643.133,70,- Sk. Tieto doklady boli navrhovateľovi predložené na podpis (čo nebolo sporné, potvrdila to aj odporkyňa, ktorá uvedené doklady do spisu založila), odmietol ich však podpísať. V tejto súvislosti prvostupňový súd skonštatoval, že aj keď sa nejedná o platné právne úkony, z hľadiska dokazovania mali význam, pretože podľa jeho názoru jednoznačne preukázali, že tvrdenie odporkyne v tom zmysle, že čl. 3, body 2., 3. zmluvy zo dňa 26.07.2005 nahrádzajú dohodu o vyporiadaní BSM bývalých manželov O. a U. B. je účelové zo snahou, aby tieto finančné prostriedky (2 milióny Sk) nepatrili do masy BSM. Týmito dokladmi mal jednoznačne preukázané, že tvrdenia odporkyne v spore nie sú relevantné, keďže jej postup, a to vypracovanie dohody a dodatku č. 1 bol jej jednoznačnou snahou zlegalizovať prevzaté 2 milióny Sk tak, že boli vyplatené na základe dohody manželov ohľadne vyporiadania BSM s tým, že si uvedenú sumu, bez ďalších prípadných právnych komplikácií, ponechá. Jej postup jednoznačne preukázal jej právnu neistotu v tvrdení, že 2 milióny Sk sú len jej finančné prostriedky vyplatené na základe vyporiadania BSM, bez jej ďalšej povinnosti, z uvedených prevzatých peňazí, navrhovateľa vyplatiť. Čo sa týka sumy 270.000,- Sk, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že bola darovaná len jemu od starej matky p. L. Y., čo preukazoval potvrdením, považoval za potrebné uviesť, že odporkyňa existenciu tohto daru nepopierala, ale tvrdila, že sa jednalo o spoločný dar pre oboch manželov. Nebolo sporné, že tieto finančné prostriedky boli investované do kúpy rodinného domu v H.. Výsluchom L. Y. ustálil, že obom účastníkom ako manželom podľa jej vyjadrenia nedarovala, ale požičala najprv 200.000,- Sk a potom neskôr 70.000,- Sk až 80.000,- Sk, pričom ale vrátenie peňazí od nich do dňa výsluchu nepožadovala. Jej výpoveď vyhodnotil tak, že podľa jej obsahu, potvrdenia, ako aj zhodného tvrdenia účastníkov, že sa jednalo o dar a napokon aj z konania p. Y., ktorá vrátenie peňazí nepožadovala, predmetnú čiastku posudzoval ako dar poskytnutý obidvom účastníkom konania, čo zohľadnil pri vyporiadaní BSM tak, že na túto sumu neprihliadol. Zaoberal sa otázkou, či medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, čo tvrdila odporkyňa. Dospel k záveru, že čl. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005 o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, nevykazuje podstatné obsahové náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, pretože je to iba dohoda v tom zmysle, ktorému z predávajúcich má byť kúpna cena vyplatená, avšak nevyplýva z neho, akým spôsobom má byť ďalej kúpna cena medzi predávajúcimi vyporiadaná. O tom, že sa nejednalo o dohodu o vyporiadaní BSM svedčí aj následné konanie odporkyne, ktorá navrhovateľovi predložila Dohodu o vyporiadaní BSM, resp. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.07.2005, so zrejmou snahou o zlegalizovanie tej právnej skutočnosti, pre ňu výhodnej, a to, že prevzaté peniaze patria len jej, bez ďalšej povinnosti bývalého manžela vyplatiť. Tieto doklady navrhovateľ odmietol podpísať. Tomuto záveru svedčia aj písomné vyjadrenia odporkyne v konaní, v ktorých menila právny dôvod nadobudnutia sumy 2 mil. Sk tak, že ich mala dostať titulom dohody o vyporiadaní SBM a následne tvrdila, že sa jednalo o bezodplatný dar. Navrhovateľ tieto tvrdenia popieral. Darovacia zmluva, ktorej predmetom je hnuteľná vec musí mať písomnú formu, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Odporkyňa žiadnu darovaciu zmluvu nepredložila a pokiaľ tvrdila, že táto by mala byť obsiahnutá v čl. 3 vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, mal súd prvého stupňa za to, že ustanovenia tohto čl. 3 zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti darovacej zmluvy (§ 628 OZ). Pre úplnosť uviedol, že právny záver prezentovaný žalovanou stranou v tom zmysle, že po zániku BSM účastníci konania kúpnu zmluvu zo dňa 26.07.2005 (mesiac po právoplatnosti rozvodu manželstva) uzatvárali už ako podieloví spoluvlastníci a nie ako spoluvlastníci bezpodieloví, vyhodnotil ako úplne v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď poukázal na to, že pri správe vecí patriacich do BSM po tom, čo bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, avšak ešte nebolo vyporiadané, sa v zmysle ust. 853 Občianskeho zákonníka analogicky vychádza z ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uzavrel, že pokiaľ došlo po zániku BSM k platnej dispozícii veci patriacej do BSM, túto vec nemožno zahrnúť do BSM, ale do masy bezpodielového spoluvlastníctva je možné zahrnúť len peňažnú sumu získanú za pôvodnú vec. Preto zahrnul kúpnu cenu 2 mil. Sk do masy BSM. Na základe vykonaného dokazovania, ustálil masu BSM, ktorú tvoria 2.000.000 Sk, teda 66.387,84 eur a práčka a chladnička s mrazničkou, ktorých hodnota nebola medzi účastníkmi sporná. Z tejto masy BSM prikázal do vlastníctva navrhovateľa práčku a chladničku s mrazničkou, nakoľko tieto veci navrhovateľ po rozvode manželstva užíval a obaja účastníci s takýmto vyporiadaním súhlasili. Do vlastníctva odporkyne súd prikázal časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti vo výške 66.387,84 eur (2 milióny Sk). Navrhovateľ si v konaní uplatňoval, aby sa mu pri vyporiadaní BSM uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok a to sumu 870.000,- Sk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že suma 600.000,- Sk, ktorú navrhovateľ získal predajom bytu v jeho výlučnom vlastníctve, bola použitá na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM, preto navrhovateľ má právo na to, aby sa mu táto suma (600.000,- Sk) uhradila. Pokiaľ však ide o ďalších 270.000,- Sk, o ktorých navrhovateľ tvrdil, že mu ich darovala svedkyňa Y., vzhľadom na záver, že sa jednalo o dar obom manželom, túto sumu pri vyporiadaní nezohľadnil. Investíciu navrhovateľa vo výške 600.000,- Sk, teda 19.916,35 eur, do nehnuteľností odpočítal od sumy 2 mil. Sk, teda 66.387,84 eur (suma patriaca do masy BSM, ktorú po zániku BSM prevzala odporkyňa), a získanú sumu 46.471,49 eur rozdelil na dve polovice s tým, že jedna polovica bola stanovená sumou 23.235,75 eur. Od tejto polovice ďalej odpočítal sumu 282,15 eur (čo predstavuje polovicu hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa, teda práčky a chladničky s mrazničkou). Takto získanú sumu vo výške 42.869,95 eur (23.235,75 eur + 19.916,35 eur - 282.15 eur) potom uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 1, písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a každému z účastníkov uložil povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu polovicu z celkovej sumy poplatku, ktorého výšku určil na sumu 2.008,50 eur podľa položky 6, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá ho napadla odvolaním v celom rozsahu a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom podľa jej názoru predovšetkým nepostupoval podľa ust. § 150 OZ, nakoľko vôbec neprihliadol na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia nezobral na zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že súdu bolo známe, že voči navrhovateľovi sú vedené trestné stíhania za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom, o ktoré sa stará odporkyňa, a podľa jej informácií je v súčasnosti vo výkone trestu. Keďže súd prvého stupňa na tieto skutočnosti neprihliadol, postupoval podľa jej názoru v hrubom rozpore s ust. § 150 OZ. Namietala tiež, že prvostupňový súd vyhodnotil ako vierohodný dôkaz dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý nie je datovaný ani podpísaný oboma zmluvnými stranami, a ktorý nie je platným právnym úkonom a nejde ani o návrh zmluvy. Považovala za právne absurdné, aby sa spory na Slovensku rozhodovali na základe nepodpísaných a nedatovaných zmlúv a tieto listiny považovala za právne irelevantné. Za ďalšie závažné pochybenie prvostupňového súdu považovala, že hoci sám súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú vzťahy manželov pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku v období od zániku BSM do jeho vyporiadania, zahrnul do BSM aj peňažnú sumu, ktorá vznikla po zániku manželstva a BSM. S takýmto postupom, a so zahrnutím sumy 2 milióny Sk, ktorá jej bola vyplatená až po skončení manželstva a zániku BSM v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005, do masy BSM, nesúhlasila. Zdôraznila, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 26.07.2005, teda po právoplatnom zániku manželstva a BSM účastníkov, ktoré zanikli ku dňu 28.06.2005, a zopakovala svoju argumentáciu z konania pred súdom prvého stupňa, že kúpnu zmluvu už účastníci neuzatvárali ako bezpodieloví, ale ako podieloví spoluvlastníci, keďže BSM zaniklo s poukazom na § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva. Poukázala na čl. 3 bod 3 kúpnej zmluvy, v súlade s ktorým navrhovateľ výhradne súhlasil s vyplatením časti kúpnej ceny vo výške 2 milióny Sk v prospech odporkyne ako jednej z predávajúcich, ako aj na čl. 3 bod 4, v ktorom navrhovateľ výslovne uvádza, že podpisom zmluvy súhlasí, aby kúpna cena nehnuteľností bola zaplatená spôsobom uvedeným v bode 3 čl. 3 a zároveň bez výhrad súhlasí s tým, aby táto zostatková časť kúpnej ceny 2 milióny Sk bola v plnej výške vyplatená jej. Mala preto za nepochybné, že suma 2 milióny Sk, ktorú súd prvého stupňa zohľadnil v rámci masy BSM pri vyporiadaní, nebola a ani nemôže byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko nikdy v mase BSM nebola. Navrhovateľ navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keď s ním ako vecne správnym v celom rozsahu súhlasil. Mal za to, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a použil aj správne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu zahrnul odporkyňou rozporovanú sumu 2 milióny Sk do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005 o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ako aj argumentáciou odporkyne, a vyvodil správny záver, že k darovaniu predmetnej sumy medzi účastníkmi nedošlo, a rovnako tak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, pričom všetky svoje závery ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňujúc so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že pokiaľ došlo po zániku BSM účastníkov k platnému predaju nehnuteľností patriacich do BSM, tieto nehnuteľnosti už nemožno zahrnúť do BSM, ale do masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí peňažná suma 2 milióny Sk, ich predajom získaná. Tu je potrebné zdôrazniť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva, a čo existovalo v čase jeho zániku, inak povedané, pre určenie spoločného majetku je rozhodujúci okamih zániku BSM. Je nepochybné, že nehnuteľnosť, ktorú účastníci konania po zániku BSM predali, do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrila, preto doň bez akýchkoľvek pochybností patrí ekvivalent nehnuteľnosti, a to peňažná suma, získaná jej predajom. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou odporkyne v odvolaní, že suma 2 milióny, ktorá bola odporkyni vyplatená po zániku manželstva a BSM za nehnuteľnosť, ktorá ku dňu zániku manželstva do BSM patrila, do masy BSM účastníkov nepatrí, keď takýto výklad odvolací súd považuje za právne neudržateľný. Úspech nemožno priznať ani tvrdeniu odporkyne, že nehnuteľnosť účastníci predali po zániku BSM už ako podieloví spoluvlastníci, pričom s týmto tvrdením sa vyčerpávajúco a správne vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu ostáva v tejto súvislosti len opätovne poukázať na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a uviesť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo síce rozvodom manželstva, avšak až do času, kedy bude BSM právoplatne vyporiadané, sa na majetok tvoriaci BSM analogicky prihliada ako na BSM. Inak povedané, kým nedôjde k dohode alebo k súdnemu rozhodnutiu o vyporiadaní spoločného majetku, spravuje <http://www.inclick.sk/returns/redirect.php? goto=3027&pr=0.02&w_id=31&tstamp=1374184246&pid=1564&cd=918ca27964429661e413b75a61538af5> sa výkon vlastníckych práv účastníkov ustanoveniami o BSM. S ďalšou námietkou, v ktorej odporkyňa opätovne tvrdí v podstate to, že ak sa zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005 dohodli, a navrhovateľ s tým súhlasil, že časť kúpnej zmluvy vo výške 2 milióny bude vyplatená odporkyni, táto suma nepatrí do masy BSM, ale odporkyni, odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom sa s týmto tvrdením odporkyne náležite vysporiadal. Uvádza už len, že dohoda s kupujúcimi o platobnom mieste, teda kam a komu majú časť kúpnej ceny uhradiť, v žiadnom prípade nenahrádza dohodu o vyporiadaní BSM účastníkov dohodou, a nemá žiadny vplyv na správny záver prvostupňového súdu, že táto časť kúpnej ceny patrí do masy BSM. K tvrdeniu odporkyne v odvolaní, že prvostupňový súd vyhodnotil ako vierohodný dôkaz dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý nie je datovaný ani podpísaný oboma zmluvnými stranami, a ktorý nie je platným právnym úkonom, a v súvislosti s tým považuje za právne absurdné, aby sa spory na Slovensku rozhodovali na základe nepodpísaných a nedatovaných zmlúv, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná, keďže už zo samotnej námietky je možné vyvodiť záver, že odporkyňa zrejme odôvodneniu rozsudku neporozumela, napriek tomu, že súd prvého stupňa svoje úvahy a hodnotenie dôkazov vysvetlil jasne a zrozumiteľne. Niet vôbec žiadnych pochýb o tom, že jeho rozhodnutie nie je založené na nedatovanom a nepodpísanom dodatku č. 1, ale že tento dodatok vyhodnotil ako každý iný dôkaz predložený v konaní, a považoval ho za podporný dôkaz pri odôvodňovaní svojich právnych záverov o neexistencii darovania a dohody o vyporiadaní BSM. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje. Po správnom ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, súd prvého stupňa toto následne správne vyporiadal plne v súlade zákonným ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd nezistil žiadne pochybenie ani v jeho výpočtoch, ktoré vykonal za účelom vyporiadania. Neobstojí preto námietka odporkyne, že prvostupňový súd nepostupoval podľa ust. § 150 OZ, ktorá nie je ani námietkou konkrétnou, nakoľko odporkyňa len poukazuje na znenie § 150 OZ s tým, že prvostupňový súd v súlade s ním nepostupoval. Ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní odporkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, dôkazy, návrhy na dokazovanie, prípadne spôsob, akým by mali byť zohľadnené potreby maloletých detí, prípadne iné hľadiská, ktoré len mechanicky uviedla v odvolaní podľa znenia § 150 OZ. Tu je nevyhnutné uviesť, že súd návrh niektorého z manželov vykoná vyporiadanie BSM, ak k jeho vyporiadaniu nedošlo dohodou. Masu BSM za účelom jej vyporiadania zisťuje a ustáli v dokazovaní, ktoré vykoná na základe tvrdení, návrhov a dôkazov účastníkov. Pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zásadne z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Na všetky ďalšie zásady vyporiadania prihliada taktiež na základe návrhov účastníkov, a výsledkov dokazovania o nich. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa takto postupoval, keď pri vyporiadaní zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré boli ako rozhodujúce pre posúdenie veci účastníkmi preukázané a tvrdené, a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi i náležite vysporiadal. Po preskúmaní výrokov, ktorými súd prvého stupňa každému z účastníkov uložil povinnosť zaplatiť polovicu súdneho poplatku, a dospel k záveru, že prvostupňový súd správne rozhodol podľa § 2 ods. 1, písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a správne postupoval i pri stanovení výšky súdneho poplatku, keď skonštatoval, že základ poplatku predstavuje hodnota všetkých vecí patriacich do BSM účastníkov (po zaokrúhlení 66.952 eur), z čoho vypočítal 3% (položka 6, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov), predstavujúce výšku súdneho poplatku 2.008,50 eur. Nakoľko odporkyňa ohľadom výrokov rozsudku o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok v odvolaní neargumentovala, a nenamietala ani výšku poplatku, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.