Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/521/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207223070 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207223070.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 (predým SR-Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava), proti povinnému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, U., občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom, so sídlom úradu Jaskový rad 79, Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 66,39 eur, trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/2410/2007-14 zo dňa 18.06.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/2410/2007-14 zo dňa 18.06.2012, v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením, č.k. 56Er/2410/2007-14 zo dňa 18.06.2012, zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“) z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel ako nemajetný. Prvostupňový súd uložil oprávnenému podľa ust. § 203 ods. 2 EP povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 85,51 eur pozostávajúce z odmeny za 1 hodinu účelne vynaloženú na vykonanie exekúcie, odmeny určenej paušálnou sumou vo výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 41,38 eur (poštovné 6,50 eur, telekomunikačné poplatky 3,95 eur) a 20% DPH vo výške 14,25 eur. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený je toho názoru, že súd mal v danom prípade exekúciu zastaviť nie pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je smrť povinného v priebehu exekučného konania (povinný právne zanikol bez právneho nástupcu). Pokiaľ povinný právne zanikol, nie je možné uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno uvažovať o veľkosti majetku neexistujúceho subjektu). Z uvedeného dôvodu nemala byť oprávnenému v súlade s ust. § 203 ods. 2 EP uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril, že podané odvolanie považuje za nedôvodné, rozhodnutie súdu prvého stupňa je v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.08.2007 a dňa 26.09.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha. Súdny exekútor dňa 27.03.2013 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 05.05.2010 zomrel. Súd prvého stupňa zistil z uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 46D/389/2010 zo dňa 29.07.2010, že povinný nezanechal žiadny majetok. Z uvedeného dôvodu exekučný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zastavil a oprávnenému uložil v súlade s ust. § 203 ods. 2 EP povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 85,51 eur. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.). Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že exekúciu bolo potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ EP pre zastavenie exekúcie by bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol správne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 EP). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 M Cdo 1/2006 z 30. novembra 2006, sp.zn. 5 M Cdo 8/2011 z 26.01.2012. Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp.zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011 s rovnakým právnym záverom. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov súdneho exekútora v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.