Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/545/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227407 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207227407.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci navrhovateľa: B. Ď., N.. XX. XX. XXXX, A. M. A., Na Ú. XX, zast. Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom v Bratislave, Konventná 9, proti odporcom: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Ružinov, IČO: 00 603 155, Mierová 21, Bratislava, o určenie nájmu bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3. októbra 2011 č.k. 20C 226/2007-130 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia, že navrhovateľ je nájomcom bytu č. 16, nachádzajúceho sa na 2. poschodí, vchod Na úvrati č. 12, Bratislava, v bytovom dome súp. č. 3916, stojacom na parcele č. 15096/9, zapísaného na LV č. 3457, kat. úz. Trnávka, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, súčasne odporcom nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Vychádzal zo zistenia, že od roku 2000 navrhovateľ býva v predmetnom byte, ktorý mu bol ako družstevný ponúknutý na kúpu prostredníctvom realitnej kancelárie PRESSBURG-REAL, s.r.o. od manželov Chovanovcov. Po tom, ako sa navrhovateľ nasťahoval do bytu, na bytovom odbore Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - - 2 - Ružinov zistil, že ide o nájomný byt, ktorý nie je na predaj. Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov mal preto od roku 2000 vedomosť, že navrhovateľ v byte býva, čo nenamietal. Listom zo dňa 12.03.2002 navrhovateľ požiadal Miestny úrad Bratislava - Ružinov o zlegalizovanie predmetného nájomného bytu, na čo nedostal žiadnu odpoveď a preto predpokladal, že všetko je v poriadku. Dva - tri roky pred podaním návrhu na začatie konania miestny úrad p. Chovanovej byt odobral. Navrhovateľ od roku 2000 až do súčasnosti byt užíva, na meno p. Chovanovej riadne hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu a na uvedenej adrese má hlásený aj trvalý pobyt. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov nevyhovel jeho žiadosti o zlegalizovanie nájmu bytu dôvodiac, že ide o obecný byt, ktorý navrhovateľ užíva bez právneho dôvodu a preto ho vyzval na jeho vypratanie a odovzdanie kľúčov do 28.09.2007. Súd prvého stupňa konštatoval, že z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa ako poškodeného zo dňa 24.05.2006 v trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave pod ČVS: KRP-92/OEK-BA-2001-Ne, vyplýva, že navrhovateľ už v roku 1999 vedel, že byt, ktorý chcel kúpiť, nie je družstevný, ale štátny. Z výpisu z listu vlastníctva č. 3457, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, kat. ú. Trnávka súd zistil, že vlastníkom bytu č. 16, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu na Úvrati 12 v Bratislave je odporca 1/, byt je v správe odporcu 2/. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.07.1998 uzatvorenej medzi Bytovým podnikom mestskej časti Bratislava - Ružinov ako prenajímateľom a Irenou Chovanovou ako nájomkyňou, bol byt č. 16 Na Úvrati 12 v Bratislave prenechaný do nájmu Irene Chovanovej a to na dobu neurčitú od 07. 07.1998. Odporca 2/ sa s nájomníčkou p. Irenou Chovanovou v zmysle § 710 ods. 1 O.z. dňa 15. 01. 2003 písomne dohodli na zániku nájmu bytu č. 16 nachádzajúceho sa v Bratislave, Na Úvrati 12, ktorý podľa dohody zanikol ešte v roku 1998, z dôvodu, že p. Chovanová ho trvalo opustila a naviac od roku 1999 je vlastníčkou bytu vo Fiľakove, Sládkovičova ul. č. 4. Navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že odporcovia 1/ a 2/ vedeli o užívaní bytu navrhovateľom a až do roku 2007 boli nečinní. Vo svojom prednese uviedol, že má za to, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 2/, určenia ktorého sa navrhovateľ v konaní domáha, vznikol dňom, keď sa odporca dozvedel, že byt je obývaný navrhovateľom a jeho synom, t. j. od roku 1999, odkedy má na uvedenej adrese zapísaný aj trvalý pobyt. Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na určenie nájmu bytu nemožno vyhovieť, a to vo vzťahu k - 3 - 5Co 545/2011-157 odporcovi 1/ s prihliadnutím na dôvodne vznesenú námietku premlčania a vo vzťahu k odporcovi 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že vlastníkom bytu č. 16 na Úvrati 12 v Bratislave, vo vzťahu ku ktorému sa navrhovateľ domáha určenia nájmu bytu, je odporca 1/, čím je daná jeho pasívna legitimácia v konaní. Odporca 2/ je len správcom majetku vo vlastníctve odporcu 1/, ktorý v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý mu bol ako správcovi zverený, t. j. ide o tzv. priame zákonné zastúpenie. Správca preto nie je oprávnený vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý mu bol zverený do správy, či už pred súdmi a inými orgánmi, ale i pri vykonávaní právnych úkonov súvisiacich so správou tohto majetku, konať vo vlastnom mene. Z uvedeného potom vyplýva, že u odporcu 2/ chýba pasívna legitimácia v spore, preto súd návrh voči odporcovi 2/ bez ďalšieho zamietol. Dôvodom pre zamietnutie návrhu vo vzťahu k pasívne legitimovanému odporcovi 1/ bola dôvodne vznesená námietka premlčania. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať, t.j. určiť, že takéto právo má. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok na vynútiteľnosť, súdne potvrdenie uplatneného práva a to aj v rámci konania, v ktorom sa navrhovateľ domáha priznania autoritatívnej ochrany vo forme určovacieho výroku záväzného pre účastníkov konania [§ 80 písm. c) O.s.p.]. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Námietka premlčania predstavuje spravidla obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo a na druhej strane možnosť námietky premlčania donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Právo nájmu bytu ako majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 O.z. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov (zápisnica o výsluchu navrhovateľa ako poškodeného zo dňa 24. 05. 2006 v trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave pod ČVS: KRP- 92/OEK-BA-2001-Ne) ako aj vyjadrenia samotného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, tento už v marci roku 1999 vedel o tom, že sporný obecný byt, do ktorého sa nasťahoval v roku 2000, nenadobudol do svojho vlastníctva a tento bol v nájme p. Chovanovej. Už v tom čase mohol preto na súde uplatniť právo určenia nájmu bytu. Vzhľadom k tomu, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia práva nájmu bytu, bol podaný na súde až dňa - 4 - 25.09.2007, resp. až dňa 8.12.2009, kedy sa zmenou žalobného návrhu takéhoto určenia domáhal, t.j. preukázateľne po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby, súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú poverenou zástupkyňou odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 15. 06. 2011 za dôvodnú. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa bez toho, aby záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyjadril sa k skutkovým a právnym tvrdeniam vo veci samej, návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy konania im nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa nedostatočne zdôvodnil použitie premlčania v danom prípade. Navrhovateľ sa naďalej cíti byť nájomcom predmetného bytu, k preukazovaniu ktorých skutočností však súd nepristúpil, pre údajné premlčanie práva. Obaja odporcovia o bývaní navrhovateľa v byte dlhodobo vedeli, navrhovateľ 1/ dokonca listom z 5. novembra 2007 požiadal Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov o zváženie možnosti legalizácie nájmu bytu, vzhľadom na situáciu navrhovateľa. Až dňom, kedy bol navrhovateľ vyzvaný na vypratanie bytu, vznikla potreba určenia právneho vzťahu. Nemožno tak uvažovať o premlčacej dobe počítanej od roku 1999, pretože zo strany odporcov nebol až do roku 2007 v užívaní bytu navrhovateľ nijako rušený. Podľa navrhovateľa právo nájmu nepodlieha premlčaniu, nakoniec navrhovateľ sa ani nedomáha konštitutívneho určenia práva, ale len deklarovania v minulosti vzniknutého nájomného vzťahu. Napokon navrhovateľ poukázal na to, že pokiaľ by odvolací súd mal rovnaký názor na otázku premlčania práva, namieta počiatok plynutia premlčacej doby, ktorá podľa neho začala plynúť až po výzve odporcu 2/ na vypratanie bytu v roku 2007. Navrhol preto zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci tomuto na ďalšie konanie. Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa spochybnil dobrú vieru navrhovateľa ohľadne skutočnosti, že je nájomcom bytu, vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odporca 2/ rovnako navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je čo do jeho výroku vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. - 5 - 5Co 545/2011-158 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 O.z.). Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 O.z.). Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. Podľa citovaného § 100 Občianskeho zákonníka sa premlčujú zásadne všetky majetkové práva až na stanovené výnimky. Právo nájmu bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) je majetkové právo a ako každé majetkové právo je oceniteľné peniazmi. V úprave § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 (pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) sa stanovilo, že premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, - 6 - práv osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľností, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá; nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2. Od 1. januára 1992 sa právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutiu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., zmenilo na nájom (porovnaj § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zároveň však došlo aj k zásadnej zmene úpravy vo vymedzení, ktoré majetkové práva sa nepremlčujú - novým znením § 100 ods. 2 a pripojením odseku 3. Zákonodarca pri tejto novele kontinuálne nenadviazal na výnimku z premlčania majetkových práv, ktorá sa viazala k právu osobného užívania bytov, keďže medzi výnimky z majetkových práv, u ktorých nedochádza k premlčaniu, právo nájmu bytu (nájom bytu) nezaradil. Z porovnania § 100 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 s jeho znením účinným od 1. januára 1992 je takto zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo nájmu bytu (ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu) z majetkových práv, ktoré sa premlčujú. Účel, ktorý sledoval zákonodarca tým, že neposkytol právu nájmu bytu status (výnimku) nepremlčateľnosti, je dostatočne odvoditeľný zreteľom na nové spoločenské podmienky kladúce dôraz na nápravu rôznych (vrátane právnych) deformácií, na rovnosť účastníkov záväzkových právnych vzťahov, na vytváranie podmienok trhového prostredia a podobne. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade, že došlo k premlčaniu práva nájmu bytu svedčiacemu navrhovateľovi, pričom odporca 1/, ktorý vzniesol námietku premlčania tohto práva, dovolal sa ako povinný subjekt premlčania, nebolo možné premlčané právo navrhovateľovi priznať, t.j. určiť, že takéto právo má. Jeho právo totiž po účinne vznesenej námietke premlčania stratilo nárok na vynútiteľnosť, súdne potvrdenie uplatneného práva a to aj v rámci konania, v ktorom navrhovateľ požaduje od súdu priznanie autoritatívnej ochrany vo forme určovacieho (deklaratórneho) výroku záväzného pre účastníkov konania (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Ustanovenie § 101 O.z. upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, a pod.). Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby od slova "mohlo", a nie od slova - 7 - 5Co 545/2011-159 "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo nevedel o svojom práve. Z vyššie uvedeného dôvodu preto neobstojí ani námietka navrhovateľa ohľadne neskoršieho začatia plynutia premlčacej doby v danom prípade, keď právo domáhať sa na súde požadovaného určenia nájmu bytu nemôže byť podmieňované až výzvou vlastníka bytu na jeho vypratanie. Ani skutočnosť, že navrhovateľ nebol v užívaní predmetného bytu dlhší čas rušený resp. skôr vyzvaný na vypratanie predmetného bytu nepredstavuje dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k inému počiatku plynutiu premlčacej doby. Odvolaciemu súdu tak zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešným odporcom však náhradu trov tohto konania nebolo možné priznať, pre neuplatnenie náhrady (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.