Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227996 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207227996.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: G. P.Á., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. X, U., zast. JUDr. Vladimír Bajtoš, advokát so sídlom Alžbetina 3, Košice, proti odporcovi: D. P., P.. XX.XX. XXXX, Y. D. E. Y. XXX, zast. Advokátska kancelária Jančo, Jakubčák & partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/163/2008-58 zo dňa 21. septembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 77,29€ na účet advokátskej kancelárie JANČO, JAKUBČIK A PARTNERI , s.r.o. Bratislava, Štúrova č. 13 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v časti 1/2 rodinného domu s. č. 264, zapísaného na O. Č.. XXX, J. pre U.. Ú.. D. na A., A. D. E. Y., A. H., U. Ú. J. Y., H. U. H., ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX/X V. na O. Č.. XXX. Zároveň rozhodol, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 690,48 €, k rukám právneho zástupcu odporcu, všetko do troch dní. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 15.08.1983 odporca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, obytný dom o dvoch samostatných bytoch, parc. č. 241/1, 241/2, spoločný dvor - parc č. XXX/X a záhrada pri dvore - parc č. XXX/X J. D. E. Y.. Ďalej zistil, že podľa listu vlastníctva sú predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 35C/139/97-17 zo dňa 30.09.1997. Účastníci konania sa rozhodli vzájomné majetkové vzťahy vyplývajúce z BSM k nehnuteľným veciam vyporiadať, a to dohodou o vyporiadaní BSM. Podľa čl. 5 Dohody o vyporiadaní BSM sa účastníci vyporiadali tak, že odporca navrhovateľke dal finančnú čiastku 2.000.000,- Sk v hotovosti a prevedie do jej výlučného vlastníctva motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, ŠPZ: Y. XX -XX. V článku 6, odsek 1 Dohody sa účastníci konania zaväzujú a prehlasujú, že podpísaním tejto dohody sú ich vzájomné pohľadávky vyplývajúce zo zrušenia BSM definitívne vysporiadané, majetok, ktorý nie je uvedený v tejto dohode a patril do BSM dňom podpísania tejto dohody prechádza do výlučného vlastníctva toho z účastníkov dohody, ktorý ho má k tomuto dňu v držbe. V článku 6, odsek 2 Dohody navrhovateľka prehlasuje, že si nebude uplatňovať žiadne nároky súvisiace so zhodnotením nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo 264 a garáž nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, U..Ú.. D. E. Y.. Napriek skutočnosti, že táto dohoda nebola podpísaná, obaja účastníci sa k nej hlásia a doposiaľ ju rešpektovali. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že odporca požiadal ONV Bratislava - vidiek o poskytnutie štátneho príspevku na rekonštrukciu rodinného domu. Stavebné povolenie zo dňa 20.10. 1986, odbor výstavby a územného plánu ONV Bratislava - vidiek prejednal žiadosť odporcu a po preskúmaní žiadosti povolil odporcovi rekonštrukčné práce. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek dňa 04.02.1987 rozhodol v prospech odporcu o dodatočnom povolení stavby. Účastníci konania neuzavreli dohodu o vlastníctve k stavbe pred jej rekonštrukciou, rekonštrukciu stavby prevádzali spoločne a v dobe rekonštrukcie o vlastníctve nehovorili. Podľa prvostupňového súdu ide v prejednávanej veci o prípad, keď predmetom sporu je otázka vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola rekonštruovaná počas trvania manželstva, pričom prístavba, nadstavba ani iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnosti. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pri posudzovaní vlastníckeho stavu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodne neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou možno tu však voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zastával názor, že navrhovateľka nemohla nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti odporcu len tým, že sa podieľala len na uskutočnení prestavby pôvodnej stavby. Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva novorekonštruovanej nehnuteľnosti nebola preukázaná. Nedošlo tiež k prevodu spoluvlastníckeho podielu zmluvou. Prvostupňový súd v dôsledku uvedeného právneho názoru sa ďalej nezaoberal potrebným dokazovaním. Vzhľadom k tomu, že sa vykonanými stavebnými úpravami zmenil charakter veci, bolo by podľa prvostupňového súdu potrebné sa zaoberať obsahom dohody uzavretej medzi účastníkmi. Rekonštrukciou nevznikla nová vec, a preto navrhovateľka nemá nárok stať sa podielovou spoluvlastníčkou 1/2. Navrhovateľka si mohla v zákonnej lehote uplatniť náhradu finančných prostriedkov, čo sa do nehnuteľnosti investovalo počas trvania manželstva, čo však navrhovateľka nevyužila. Preto prvostupňový súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Uvedený rozsudok napadla v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka. Súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazujúc na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. uviedla, že prvostupňový súd nevykonal ani jeden dôkaz, v potrebnej miere nevykonal výsluch účastníkov konania resp. úplne opomenul takúto možnosť dokazovania a toto malo rozhodujúci vplyv na nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Pokiaľ sa prvostupňový súd vo svojom rozsudku odvoláva na niekoľko judikátov, na základe ktorých aj vo veci rozhodol, podľa názoru navrhovateľky nie je možné preukázať resp. rozhodnúť v tak závažnej otázke na základe judikatúry bez vykonania nevyhnutných dôkazov. Otázku vzniku novej veci prestavbou nehnuteľnosti je závažná do takej miery, že nie je možné vychádzať iba z listinných dôkazov, keďže z nich nie je možné zistiť skutočný stav nehnuteľnosti pred a po prestavbe bez ďalšieho dokazovania. Podľa navrhovateľky sa prvostupňový súd mal podrobnejšie zaoberať vznikom či nevznikom novej veci prestavbou starej nehnuteľnosti. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je následkom absencie akéhokoľvek hoc minimálneho dokazovania. Záverom odvolania uviedla, že účastníci konania spoločnou prestavbou nehnuteľnosti spracovali predmetnú nehnuteľnosť do takej miery, že sa zmenila jej podstata a teda vznikla nová vec v právnom zmysle slova, o čom svedčí najmä žiadosť odporcu o štátny príspevok, v ktorej sú uvedené vykonané a plánované práce. Z nich vyplýva, že predošlá nehnuteľnosť resp. jej podstatná časť bola odstránená a dostavbou a prístavbou zmenená do takej miery, že vznikla nová vec v právnom zmysle slova. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky podal odporca písomné vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odporca zastával názor, že pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav prirastie a spĺňa podmienky ust. § 120 ods. 1 Obč. zák. sa stáva súčasťou pôvodnej stavby. Tvrdil, že nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, keď nie je viditeľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby t. j. v zásade deštrukciou obvodových stien pod úroveň stropu nad prvým poschodím. K takejto forme deštrukcie pôvodnej nehnuteľnosti nedošlo, a preto nie je možné hovoriť o zániku veci. Keďže pôvodná nehnuteľnosť nezanikla, všetky ďalšie prestavby a prístavby sa stávajú súčasťou veci a zdieľajú jej právny osud. Nie je pritom rozhodujúce v akom rozsahu tieto stavebné úpravy kvalitatívne alebo kvantitatívne pôvodnú stavbu rozšírili alebo zmenili. V otázke rozsahu vykonaného dokazovania sa odporca rovnako stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pričom ho považoval za dostatočné. Posúdenie vzniku novej veci je právnou otázkou a v predmetnej veci bolo možné posúdiť vznik novej veci z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, z ktorých jednoznačne vyplýva taký rozsah vykonaných prác, ktorý nemohol mať za následok zánik pôvodnej veci a teda ani vznik novej veci. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil skutkový stav a postupoval v súlade Občianskym súdnym poriadkom. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania odporcu. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Pre vyriešenie sporu v súdenej veci je kľúčovou otázkou posúdenie, či došlo v priebehu manželstva ku vzniku novej veci, a to dostavbou, resp. prestavbou nehnuteľnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 15.08.1983 odporca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti obytný dom o dvoch samostatných bytoch, v Moste pri Bratislave. Stavebným povolením zo dňa 20.10. 1986, odbor výstavby a územného plánu ONV Bratislava - vidiek prejednal žiadosť odporcu a po preskúmaní žiadosti povolil odporcovi stavbu garáže a Okresný národný výbor Bratislava - vidiek dňa 04.02.1987 rozhodol v prospech odporcu o dodatočnom povolení stavby, rekonštrukcie a nadstavby rodinného domu. Dňa 1.4.1989 požiadal odporca o poskytnutie štátneho príspevku. K uzavretiu manželstva došlo až dňa 24. 8. 1991, teda v čase, kedy boli na stavbe vybudované prvky dlhodobej životnosti, za ktoré sa z hľadiska ustálenej judikatúry považujú hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište. Z uvedeného skutkového stavu potom nepochybne vyplýva, že stavba bola dobudovaná ešte pred uzatvorením manželstva do takého štádia, že všetky ďalšie stavebné práce smerovali len k dokončeniu druhovo i individuálne už nezameniteľne určenej veci a účastníci konania po uzatvorení manželstva už len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva. Zo žiadnych predložených dôkazov nemožno spochybniť tento záver a pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že za trvania manželstva spoločnou prácou tvorili (porovnaj R26/1989 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovy) zostala táto výpoveď v rovine nepodložených tvrdení, bez reálneho dopadu na rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Pre úplnosť veci odvolací súd dodáva, že všetko čo k pôvodne rozostavanej stavbe v dôsledku dokončovacích prác (ale aj pri jej prístavbe či nadstavbe) prirastie, stáva sa súčasťou hlavnej veci a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že pokiaľ by peňažné plnenie, či iné prostriedky na dokončenie stavby celkom, či prevažne vynaložila osoba odlišná od vlastníka stavby, môže jej proti nemu vzniknúť iba nárok opierajúci sa o ustanovenie § 150 alebo 451 Občianskeho zákonníka, čo správne uzavrel prvostupňový súd. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní vo výške 77,29€, ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.11.2011, keď odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2011 sumu 57,- €. Odmena potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 64,41€ (57,- € + 1 x 7,41€ režijný paušál), pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 12,88 € (64,41€ x 20%). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.