Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/499/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207234076 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207234076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme ''ŽSR'', Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, o zaplatenie 1.130,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/236/2007-160 zo dňa 20.09.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/236/2007-160 zo dňa 20.09.2011 p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 170,-Eur titulom trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.130,67 Eur titulom náhrady škody. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 20.07.2006 došlo na trati Banská Bystrica - Odb. Dolná Štubňa v úseku žst. Uľanka - zast. Dolný Harmanec v žkm. 12,584 - 17,430 k požiaru v okolí trate. Šetrením príčiny vzniku požiaru OR HaZZ v Banskej Bystrici bolo zistené, že požiar vznikol od odletujúcich iskier (okují) prehriateho brzdového systému počas jazdy vlaku Pn XXXXX tiahlym klesaním v úseku Dolný Harmanec - Uľanka, pričom v dôsledku tejto mimoriadnej udalosti žalobcovi vznikla škoda vo výške 34.062,60 Sk (1.130,67 eura), ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1110131956 vystavenou dňa 9.10.2006 a splatnou dňa 23.10.2006, ktorá však nebola zo strany žalovaného uhradená. Žalobca škodu vyčíslil dokladom nadpísaným ako "Predbežné náklady na odstránenia poškodenia DHM" zo dňa 16.6.2006 (zrejme nesprávny dátum) za 112,70 hodín v hodinovej sadzbe po 286,73 Sk + prevádzková réžia 9214 + prevádzková réžia VÚ a prevádzková réžia R-ÚŽI. V písomnom podaní zo dňa 4.12.2008 žalobca špecifikoval jednotlivé položky uplatňovanej náhrady škody ako spotrebu materiálu v celkovej výške 317,66 Sk pozostávajúcu zo spotreby palív a spotreby mazív, ako cenu za výkon práce v celkovej výške 32.257,24 Sk (počet odpracovaných hodín 112,5 hod. pri hodinovej sadzbe 286,73 Sk) s tým, že na likvidácii požiaru sa zúčastnilo 13 zamestnancov Traťového obvodu Banská Bystrica (97,5 hodín) a 2 traťoví strojníci (vodiči MUV - 15 hodín), ďalej ako prirážku k nákladom regionálneho riaditeľstva - PRR v sume 1.144,03 Sk a ako prirážku k nákladom regionálneho riaditeľstva - PRR ria v sume 343,67 Sk s tým, že výška týchto prirážok mala byť podľa žalobcu výsledkom plánovacieho procesu žalobcu a je stanovená percentuálne, pričom základňou pre výpočet absolútnej výšky prirážok boli priame náklady. Súd ďalej zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.02.2006 uzavretá zmluva č. 21/2006 o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR. Poukázal na článok IV. ods. 1, 2, 3 zmluvy, podľa ktorého strany sa zaväzujú organizovať pohyb a pobyt dráhových vozidiel na dopravnej ceste tak, aby nedochádzalo ku škodám, ohrozeniu životného prostredia, majetku, života a zdravia osôb a aby neboli poškodzované oprávnené záujmy ŽSR, dopravcu a tretích osôb. Dopravca nesie zodpovednosť za všetky preukázané škody, ktoré vzniknú ŽSR činnosťou zamestnancov dopravcu a technickým stavom dráhových vozidiel, okrem škôd, ktorým dopravca nemohol zabrániť. Súd ďalej vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Požiarna ochrana J.. W. J., znalecký posudok č. 8/2010, a to za účelom ustálenie príčiny vzniku predmetného požiaru. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako prevádzkovateľom dráhy a žalovaným ako dopravcom bola dňa 10.2.2006 uzavretá zmluva č. 21/2006 o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR, pričom v priebehu konania neboli preukázané skutočnosti zakladajúce zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle článku IV., ods. 2 predmetnej zmluvy, keďže bezprostredne po tejto mimoriadnej udalosti neboli zistené žiadne technické závady na rušni a vozňoch predmetnej vlakovej súpravy. Odhliadnuc od tejto skutočnosti napriek tomu, že v priebehu konania bola aj znaleckým dokazovaním ustálená príčina vzniku požiaru v súvislosti s prechodom vlaku Pn XXXXX, nie je podľa názoru súdu v danom prípade opodstatnené ustálenie zodpovednosti žalovaného, a to s poukazom na znenie § 428 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní nebolo sporné, že ide o tiahly úsek so sklonom 17‰, kde je brzdenie vlaku nevyhnutné v záujme bezpečnosti dopravy na dráhe, pričom odletovanie iskier (okují) je prirodzeným dôsledkom brzdenia vlaku a teda žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Naproti tomu žalobca ako zodpovedný subjekt nepostupoval dôsledne v súlade so zákonom č. 164/1996 Z.z. o dráhach, keď nezabezpečil odstránenie suchého trávnatého porastu z okolia trate, čo v spojitosti s klimatickými podmienkami (dlhšie trvajúce suché obdobie) bolo podstatným dôvodom vzniku požiaru, čo vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal výškou žalobcom uplatňovanej škody vo vzťahu k jej jednotlivým položkám a ustáleniu výšky skutočnej škody. Súd preto s poukazom na zistený skutkový stav a na ust. § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 4, 5 zák. č. 164/1996 Z.z. a dráhach, § 415, § 419, § 420 ods. 1, 2, 3, § 420a ods. 2, 3, § 427 ods. 1, § 428 a § 441 Obč. zák. žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že znalec určil ako jednoznačnú príčinu vzniku požiaru odletovanie iskier od brzdového systému vagóna, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Zákonodarca v ust. § 428 Obč. zák. upravil možnosť zbavenia sa zodpovednosti za škodu, avšak je potrebné rozlišovať, či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, alebo vonkajšími okolnosťami. Brzdenie vlaku je bez akýchkoľvek pochybností činnosťou vyplývajúcou z prevádzky, čo podporuje aj skutočnosť, že ,,brzdenie vlaku“ je ako technický jav upravený viacerými predpismi - zák. č . 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh, prevádzkový predpis ,,Pravidlá železničnej prevádzky“ a vnútorný predpis žalovaného ,,Technologické postupy ŽSSK CARGO...“ Žalobca má za to, že žalovaný ako prevádzkovateľ dopravy na dráhe nesie zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Obč. zák., pričom zodpovednosť je objektívna, teda bez zreteľa na zavinenie. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný škodu nespôsobil následkom úmyselného ani nedbanlivostného konania svojich zamestnancov a tiež bolo preukázané, že žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Poukázal na to, že ak by si žalobca plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zák. č. 164/1996 Z.z., t.j. odstrániť prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravy na nej v ochrannom pásme, k požiaru ani nemohlo dôjsť a žalobcovi by škoda nevznikla. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2013 (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, z ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody, jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a z akých dôkazov vychádzal, a teda prečo nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný. V odôvodnení rozsudku nechýba ani uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých vec posudzoval. Odvolací súd preto v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Liberácia prevádzkovateľa (t.j. jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je liberácia viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Aj keď v danom prípade brzdenie vlaku je činnosť splývajúca z prevádzky, žalovaný nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Podľa článku IV bod 2. Zmluvy č. 21/2006 o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR zo dňa 10.02.2006, dopravca nesie zodpovednosť za všetky preukázané škody, ktoré vzniknú ŽSR činnosťou zamestnancov dopravcu a technickým stavom dráhových vozidiel, okrem škôd, ktorým dopravca nemohol zabrániť . Z listinných dôkazov je preukázané, že v okolí trate sa nachádzal suchý porast, k požiaru došlo v čase dlhotrvajúceho sucha a žalobca nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona č. 164/1996 Z.z., t.j. odstrániť v ochrannom pásme dráhy stromy, kry, iné porasty, alebo upraviť, prípade odstrániť iné prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Žalovaný ako dopravca nemohol vzniknutej škode zabrániť, keďže brzdenie v danom úseku bolo prirodzené a nevyhnutné, a odletovanie iskier by nemuselo spôsobiť požiar, pokiaľ by si žalobca splnil svoju povinnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.