Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207234441 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207234441.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: K.. X.. S. I., D. Q. Č.. X, Q., (N. C. N. I. I..W..V.., I. I. J. XX, D., X.: XX XXX XXX), proti odporcovi: Slovenská W. - C. U. Ú. Z., J. O. J. I., I. I. P. X, D., V. R. Š. C. I. XXX.XXX,XX €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku OkresnéH. I. D. X., U. A. XX.I. XXXX, Č..J.. XXC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ; po zmene petitu návrhu pripustenej súdom prvého stupňa; domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy XXX.XXX,XX €. titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom odporcu v katastrálnom konaní tým, že v období od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX zmaril exekučné konania vo veciach E. XX/XXXX, E. XX/XXXX, E. XX/XXXX, vedené súdnym exekútorom S.. N. Š. - vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva na majetok Q. N. I..W..V.., na nehnuteľnosti zapísané na Q. Č.. XXXX, J..Ú.. R. K., D. X.. Nesprávny úradný postup katastrálneho úradu mal spočívať v tom, že katastrálny úrad na základe exekučného príkazu súdneho exekútora nezapísal do katastra nehnuteľností exekučné záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť. Dospel k záveru, že aj v prípade, ak by zo strany katastrálneho úradu došlo k porušeniu zásady priority; t.j. zásady podľa ktorej sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí v akom sa Správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra (§ 41 ods. 2 Katastrálneho zákona); a to tým, že kataster mal najskôr rozhodnúť o návrhu na vklad pod C. XXXX/XXXX, nie je daná príčinná súvislosť medzi takto navrhovateľom skutkovo tvrdeným nesprávnym postupom katastra a vznikom ním deklarovanej škody a nie je teda splnený jeden zo základných predpokladov priznania nároku na náhradu škody. Uviedol, že príčinou, prečo sa majetkový stav navrhovateľa nezväčšil, nebola skutková okolnosť, že katastrálny úrad nezapísal exekučné záložné právo na nehnuteľnosť vedenú na Q. Č.. XXXX, ale tá skutková okolnosť, že sa neuskutočnila dražba predmetnej nehnuteľnosti, z ktorej mohol byť nárok navrhovateľa uspokojený, pričom následne došlo i k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, kde taktiež nárok navrhovateľa nebol uspokojený. Poukázal na to, že zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného, nie je možné považovať za spôsob vykonania exekúcie, pretože týmto úkonom sa nedosahuje výťažok na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a Exekučný poriadok zriadenie exekučného záložného práva ako spôsob vykonania exekúcie ani neuvádza (§ 63 Exekučného poriadku). Zriadenie exekučného záložného práva nie je preto podmienkou na to, aby súdny exekútor pristúpil k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti a k tzv. realizačnej fáze exekúcie podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku. Uviedol, že z pripojených exekučných spisov nevyplýva, že by súdny exekútor pristúpil k tejto realizačnej fáze exekúcie, t.j. že by urobil minimálne úkon smerujúci k zaobstaraniu znaleckého posudku na cenu nehnuteľnosti, avšak bez ohľadu na to, nie je daná príčinná súvislosť medzi tým, že Katastrálny úrad nezapísal exekučné záložné právo dňom doručenia exekučného príkazu (§ 168 ods. 3 Exekučného poriadku) a tým, že nedošlo k predaju tejto nehnuteľnosti a teda, že navrhovateľ nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Ďalej dospel k záveru, že v danom prípade ani nebolo možné v zmysle zásady priority záznam o zriadení exekučného záložného práva vykonať, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v katastri nehnuteľností bola ešte pred doručením exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva vyznačená plomba. Taktiež nebola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok realizácie exekúcie predajom nehnuteľnosti, a to preukázanie, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, keď ešte predtým, ako súdny exekútor pristúpil k predaju nehnuteľnosti, existovalo rozhodnutie J.H. I. C. T., Č..J.. XXCBs X/XXXX-XXX U. A. XX.XX.XXXX, ktorým bolo určené, že Zmluva o vklade časti podniku zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi spoločnosťou Q. s.r.o. (právnym predchodcom spol. Q., O..I..) O. I. Q. N., I..W..V.., v znení jej dodatkov je neplatná, a teda vlastníkom zexekvovaných nehnuteľností nie je povinný z exekučného titulu, a preto exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti nebolo možné vykonať. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom žiadal, aby súd prvého stupňa uznesením pripustil rozšírenie návrhu o odporcu 2/ a to Slovenská W. C. U. K. I. I., Ž. R.. Č.. XX, D., a zaviazal rozsudkom odporcu 2/ na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX €. I. Ú. X% W.R. V. XX.XX.XXXX do zaplatenia a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu prvého stupňa majúcim za následok zrušenie exekučných titulov a zastavenie exekúcií, ako aj nesprávnym úradným postupom exekútora v konaniach sp. zn. E. XX/XX, E. XX/XX O. E. XX/XX. Namietal, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol nezákonne, predčasne a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom vec nesprávne právne posúdil a porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa zanedbal poučovaciu povinnosť súdu voči nemu v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p., nekonal podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p., zanedbal povinnosti uložené súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a nevypočul svedka - súdneho exekútora S.. N.. Š.. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru priznal viac práv protistrane, neuviedol účastníkom konania v priebehu konania ako sa na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie veci, a tým mu znemožnil plnohodnotnú realizáciu práva chráneného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, t.j. spravodlivosť konania vo veci samej; do súdom pripojených spisov súdneho exekútora I..U.. E. XX/XX, E. XX/XX O. E. XX/XX mu umožnil nazrieť až na poslednom pojednávaní, pričom nemal dostatočný a primeraný čas na oboznámenie sa s obsahom týchto spisov a na posúdenie a vyhodnotenie skutkového stavu vecí a plnohodnotné vyjadrenie sa k ich obsahu. Toto právo na nahliadnutie do uvedených spisov mu bolo odňaté aj po doručení rozsudku a až dňa XX.XX.XXXX mu exekútor umožnil nahliadnutie do exekučných spisov. Ak by mu bol súdom prvého stupňa poskytnutý primeraný čas na oboznámenie sa s obsahom týchto spisov, využil by svoje právo rozšíriť svoj návrh o odporcu 2/ a T. I. W. C. U. K. I. I., a teda prvostupňový súd by nemohol na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ukončiť predčasne dokazovanie vo veci samej bez vypočutia ním navrhnutého svedka - exekútora S.. N.. Š.. Ďalej uviedol, že nahliadnutím do predmetných exekučných spisov zistil, že exekútor pri vykonávaní exekúcie nedostatočne a neefektívne využíval svoje oprávnenia, ktoré mu umožňuje Exekučný poriadok, koncentroval sa len na jeden spôsob výkonu exekúcie, a to exekúciu predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Pri zabezpečení postupu podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku a tomu zodpovedajúcom náležitom zistení skutkového stavu veci exekútorom, by nesporne došlo k účinnému vymoženiu judikovaných pohľadávok na podklade exekučných titulov a tým k uspokojeniu jeho pohľadávky aj bez exekútorom zvoleného spôsobu vykonania exekúcie predajom nehnuteľností. Poukázal na to, že zistil, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného Q. N. I..W..V.. boli v rozhodnom období aktívne, a teda vytvárali zisk vo forme mečaného nájomného za ich užívanie a to viacerými podnikateľskými subjektmi. Namietal, že podľa ustálenej judikatúry Ú. I. I. (R.. X..Ú. XXX/XX) nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy oslabiť poukázaním na tzv. objektívne skutočnosti. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je nedostatok príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou a poukázal na to, že sám navrhovateľ vo svojom odvolaní priznáva, že pochybil súdny exekútor pri exekúcii. Uviedol, že na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bolo účastníkom umožnené nahliadnuť do pripojených spisov súdneho exekútora S.. N. Š. a žiaden z účastníkov nenamietal takúto formu oboznámenia sa s predmetnými spismi, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu v katastrálnom konaní, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. S právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj s jeho uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Podľa právnej teórie vzťah príčinnej súvislosti znamená priamu väzbu vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností, prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Podľa tvrdení navrhovateľa škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha proti odporcovi, mu mala vzniknúť tým, že nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorého sa odporca dopustil tým, že nezapísal exekučné záložné právo k nehnuteľnosti dňom doručenia exekučného príkazu. Správne pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa vychádzal z príslušných ustanovení exekučného poriadku, z ktorých je zrejmé, že zriadenie exekučného záložného práva nie je zákonom stanovený spôsob samotného výkonu exekúcie a správne poukázal na to, že týmto úkonom sa nedosahuje výťažok a na základe tohto úkonu nedochádza teda k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, z čoho vyplýva, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup nemôže byť priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody, spočívajúcej v neuspokojení pohľadávky navrhovateľa. Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že nenapáda vecnú správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom jeho škody, keď v odvolaní poukázal na nesprávny postup exekútora a uviedol, že ak by exekútor postupoval podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku, došlo by k vymoženiu jeho pohľadávok na podklade predmetných exekučných titulov, a tým k uspokojeniu jeho pohľadávok, aj bez exekútorom zvoleného spôsobu vykonania exekúcie predajom nehnuteľností. Z toho dôvodu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom navrhol pripustiť rozšírenie návrhu o odporcu 2/, a to: Slovenská W. C. U. K. I. I.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa domáha pripustenia ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, ktorý postup upravuje ust. § 92 ods. 1 O.s.p., avšak toto ustanovenie podľa § 216 ods. 1 O.s.p. pre odvolacie konanie neplatí a z uvedeného dôvodu nemožno v odvolacom konaní ani prihliadať na tento návrh navrhovateľa, v dôsledku čoho nemôže byť tento procesný návrh navrhovateľa v odvolacom konaní ani dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že mu súdom prvého stupňa nebol poskytnutý dostatočný a primeraný čas na oboznámenie sa s obsahom exekučných spisov, keď z odvolania navrhovateľa vyplýva, že u súdneho exekútora mu bolo umožnené nahliadnuť do týchto spisov, a teda navrhovateľ mal možnosť požiadať o nahliadnutie do spisov u súdneho exekútora kedykoľvek a mohol tak urobiť aj pred podaním návrhu, príp. v priebehu konania. Okrem toho zo zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd prvého stupňa na tomto pojednávaní jednak umožnil účastníkom oboznámiť sa s pripojenými exekučnými spismi, a to nahliadnutím do týchto spisov a následne vykonal dokazovanie čítaním obsahu pripojených exekučných spisov E. XX-XX/XXXX O. V. I. E. XX-XX/XXXX. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ tento spôsob oboznámenia sa s predmetnými exekučnými spismi namietal alebo považoval za nedostatočný. Pokiaľ navrhovateľ namietal porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mal súd prvého stupňa uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli; odvolací súd dospel k záveru, že nedodržanie uvedeného ustanovenia súdom prvého stupňa nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a táto námietka je z hľadiska posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa irelevantná, pretože uvedené ustanovenie sa týka skutkových tvrdení účastníkov a navrhnutých dôkazov a nemá vplyv na posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom škody navrhovateľa na základe skutkových tvrdení, uvedených navrhovateľom v návrhu, ktoré medzi účastníkmi v danom prípade neboli sporné, a ktoré by ani neodôvodňovali príp. rozšírenie návrhu o ďalšieho účastníka tak, ako uviedol navrhovateľ v odvolaní, pričom poukázal na nesprávny úradný postup súdneho exekútora a išlo by teda o iné skutkové okolnosti. Obsah odvolania odporcu nie je teda spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.; keď mu trovy v odvolacom konaní ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.