Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207235844 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207235844.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo v Tomášove so sídlom 900 44 Tomášov IČO: 00 190 721, práv. zást. JUDr. Ľudovít Mráz advokát, Kalinčiakova 21, Bratislava proti žalovanému: BEARCH, s.r.o. so sídlom Dunajská 31, Tomášov o zaplatenie 12 793,78 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/267/2009-145 zo dňa 12. decembra 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/267/2009-145 zo dňa 12. decembra 2011 v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 086 eur s úrokom z omeškania 0,05% denne od 21. 04. 2006 do zaplatenia. V časti o zaplatenie 9 707,78 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa vymáhanej istiny domáhal z titulu nájmu a z titulu bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že účastníci 15. 9. 2004 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému do užívania nebytový priestor zapísaný na N. XXX V.. Ú.. M.. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie do užívania vonkajších plôch a nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a okrem predmetu obsahovala účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Pokiaľ ide o dohodu o nájomnom, táto síce bola medzi účastníkmi výslovne dohodnutá len na obdobie od 15. 9. 2004 do 14. 9. 2005, avšak nebolo medzi účastníkmi sporné, že dohodu o nájomnom je potrebné vykladať v súlade s § 35 Obč. zák. tak, že sa vzťahuje na nájomné za každý ďalší rok, teda aj za dobu od 15. 9. 2006. Nájomné za šatňu a za čas odchovne za čas od 1. 1. 2006 do 31. 3. 2006 nebolo sporné a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a za meškanie zo zaplatením priznal žalobcovi i úrok z omeškania. V časti o zaplatenie nájomného za spevnené plochy, súd skúmal či ide o nehnuteľnosť resp. jej časť tak, ako to vymedzuje §119 ods. 2 Obč. zák. a to ako stavbu spojenú so zemou pevným základom a dospel k záveru, že samotné spevnenie plôch nie je stavbou na účely Obč. zák. aj keď za určitých okolností môže ísť o stavbu na účely stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Žalobca nepreukázal, že spevnený povrch je samostatnou stavbou a tak mu nepatrí odplata za užívanie spevnenej a nespevnenej plochy. Existenciu časti plochy ako nespevnenej mal súd za preukázanú z listu žalobcu žalovanému zo dňa 1. 8. 2005. Z toho dôvodu žalobu v časti zaplatenia nájomného za užívanie 450 m2 plôch zamietol. Pokiaľ ide o užívanie nebytových priestorov nad dohodnutý rozsah a to za šatne a časti objektu odchovňa MD súd nemal za preukázané ich kontinentálne užívanie alebo užívanie v určitých časových obdobiach v rámci doby od 1. 1. 2006 do 31. 3. 2006. O náhrade trov súd prvého stupňa rozhodne osobitným uznesením v súlade s § 151 ods 1 O.s.p. S týmto rozhodnutím v zamietajúcej časti sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnym právnym záverom. Poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil tým, že spevnené plochy nie sú stavbou a nebolo preukázané, že žalovaný by užíval celý objekt odchovne po celý čas a preto mu nie je možné priznať požadované bezdôvodné obohatenie. Namietal, že súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedkov a tvrdil, že svoj nárok preukázal a taktiež preukázal, že žalovaný uzavrel celú budovu a znemožnil tým žalobcovi užívanie aj neprenajatej časti. Je preto z právneho hľadiska bezvýznamné či žalovaný užíval v uzamknutej budove časť nad dohodnutú výmeru na výrobu, skladovanie alebo iný účel. Bolo preukázane (z tvrdenia žalovaného), že používali príjazdovú cestu T.. Č.. XXX/X, teda prístup mal zabezpečený. Poukázal na objednávky žalovaného + faktúry za spevnené plochy, ktoré sú tiež dôkazom. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku zistil, že v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ani zmeniť. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že účastníci uzatvorili dňa 15. 9. 2004 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanému ako nájomcovi nebytový priestor - vnútorná plocha (šatňa) o výmere 20 m2, časť objektu Odchovne MD o výmere 870 m2 a vonkajšie plochy o výmere 450 m2 za dohodnuté nájomné, v V.. Ú. M.I. N. Č.. XXX. Nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol 31. 3. 2006 výpoveďou zo strany prenajímateľa. V časti uplateného nájomného za čas od 1. 1. 2006 do 31. 3. 2006 súd priznal žalobcovi len nájomné za šatňu a čas odchovne MD. Zamietol žalobu v časti pokiaľ ide o spevnené plochy, keď súd skúmal či ide o nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že tieto nie sú stavbou a preto mu nepatrí odplata za užívanie spevnenej a nespevnenej plochy. V ďalšej časti ktorou žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu nad dohodnutý rozsah , čo do vonkajších plôch súd žalobu zamietol z obdobných dôvodov. Pokiaľ sa týka užívania šatne a časti objektu odchovňa MD súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal užívanie predmetných nebytových priestorov nad dohodnutý rozsah (čas od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006) Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo či súd prvého stupňa správne posúdil charakter vonkajších plôch a či žalobca v konaní preukázal užívanie celého objektu žalovaným. Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 Obč. zák. veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné a podľa jeho ods. 2 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Triedenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné má význam predovšetkým z hľadiska vyžadovania náležitostí na ktorých závisí platnosť právneho úkonu. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil „vonkajšie plochy o výmere 450 m2“ ktoré prenajal žalobca žalovanému na základe zmluvy z 15. 9. 2004, keď uzavrel, že táto časť nemohla byť predmetom zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na kolaudačné rozhodnutie vydané 17. 8. 1981 kde je uvedené, že stavba odchovňa mladého dobytka obsahuje hlavnú stavbu + vodovodnú prípojku, bet. hnojisko so žumpou, bet. výbehy, spevnené plochy a príjazdovú cestu. Za nehnuteľné sa považujú všetky veci ktoré tvoria súčasť stavby. Všetko čo je pevne spojené s pozemkom sa považuje za nehnuteľnosť. Či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu a rozhodujúce pritom je, že stavbu (jej súčasť) nie je možné oddeliť od zeme bez toho aby došlo k jej poškodeniu. Spojenie so zemou pevným základom je vecou stavebne - technickou. Žalobca v konaní preukázal, že prenajal žalovanému i časti vonkajších betónových plôch vo výmere 450 m2 a preto mu patrí odplata od 31. 3. 2006 z titulu nájomného. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a násl. Obč. zák. ) t. j. za čas po zániku nájomnej zmluvy súd prvého stupňa pre svoj záver, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný užíval priestory nad dohodnutý rozsah, nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný si u neho objednávkou (bez dátumu) č. 1 a 2 objednal prenájom skladových plôch a ďalej preukázal, že žalovaný nesprístupnil priestory na vykonanie kontroly a nezúčastnil sa dňa 3. 11. 2009 napriek doručenej pozvánke obhliadky a zo zápisnice vyplýva, že celý objekt odchovne mladého dobytka bol uzamknutý. Súd prvého stupňa preto nesprávne postupoval keď nevypočul k tejto skutočnosti účastníka konania na strane žalovaného a svedkov navrhovaných žalobcom. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovaný svedkovia nemali možnosť permanentne sledovať užívanie nebytových priestorov žalovaným, nie je podložený žiadnym vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h /O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom po vykonanom dokazovaní rozhodne vo veci samej. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.