Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/426/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203230 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208203230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., sídlo: Košická 37,821 09 Bratislava, IČO: 31 342 841, o zaplatenie 673,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného podaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-78 zo dňa 09.12.2010, uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-101 zo dňa 17.08.2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-90 zo dňa 03.02.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-78 zo dňa 09.12.2010 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-101 zo dňa 17.08.2011 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/110/2010-90 zo dňa 03.02.2011 potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 673,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 24.3.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 66,39 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil uzavretie poistnej zmluvy č. 700180642 medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2004. Predmetom poistnej zmluvy bolo havarijné poistenie motorových vozidiel, na dobu neurčitú, s polročným poistným obdobím a s poistným vo výške 13.520,- Sk. Poistná zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.12.2004. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 22.02.2007 na zaplatenie poistného vo výške 13.520,- Sk za obdobie od 23.06.2006 do 22.12.2006. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť dlžné poistné nesplnil, poistenie zaniklo pre neplatenie poistného v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy na zaplatenie, a to dňom 23.03.2007. Listom zo dňa 22.05.2007 žalobca žalovanému oznámil, že v dôsledku nezaplatenia dlžného poistného dňa 23.03.2007 predmetná poistná zmluva zanikla podľa § 801 Občianskeho zákonníka v platnom znení, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 23.06.2006 do 23.03.2007 (zániku poistnej zmluvy) v celkovej výške 20.280,- Sk (673,17 eur). Súd prvého stupňa uviedol, že na pojednávanie dňa 30.9.2010 sa konateľ žalovaného nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu PN, o čom predložil dôkaz - kópiu dokladu o PN vystaveného dňa 05.02.2010. Na pojednávanie dňa 09.12.2010 sa opätovne nedostavil a neúčasť ospravedlnil z toho istého dôvodu. Keďže súd z dokladu o PN zistil, že konateľ žalovaného má povolené vychádzky od 10,00 hod. a pojednávanie sa uskutočnilo o 10,30 hod., ospravedlnenie žalovaného neakceptoval a pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil podľa § 801 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou spolu s prílohami, mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy. Túto skutočnosť napokon ani žalovaný nepoprel. Podľa súdu prvého stupňa výzvu žalobcu na zaplatenie poistného vo výške 13.520,- Sk za obdobie od 23.6.2006 do 22.12.2006, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.2.2007. Prevzatie výzvy preukázal žalobca kópiou doručenky. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť poistné, poistenie zaniklo pre neplatenie poistného v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy na zaplatenie, a to dňom 23.03.2007. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie alikvotnej časti poistného za obdobie od 23.6.2006 do 23.3.2007 do zániku poistenia, t.j. za 9 mesiacov vo výške 20.280,- Sk (673,17 eur). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu bol nesporne preukázaný, keďže listinnými dôkazmi preukázal nárok na zaplatenie dlžného poistného do zániku zmluvy. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, túto súd prvého stupňa vyhodnotil ako právne irelevantnú, pretože jeho obrana, že mu nebola doručená výzva na zaplatenie, bola vyvrátená doručenkou s podpisom žalovaného a vo zvyšku sa tvrdenia uvedené v odpore netýkajú predmetu sporu ani s ním nesúvisia. Keďže okrem dlžného poistného má veriteľ podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu úrok z omeškania, súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania 9,5 % p.a. na základe § 3 Nariadenia vlády č 87/1995 Z.z .. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 66,39 eur za zaplatený súdny poplatok. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu z dôvodu, že podľa neho je sporné tvrdenie žalobcu o vyzvaní žalovaného na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 23.6.2006 do 22.12.2006. V účtovných knihách žalovaného za r. 2006 a 2007 sa nenachádza žiaden účtovný doklad, ktorý by preukazoval účinné doručenie príslušného daňového dokladu žalovanému do vlastných rúk, na podklade ktorého by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi 673,17 eura. Rozhodnutie súdu podľa žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a došlo k obídeniu zásady kontradiktórnosti súdneho konania. Neakceptovaním ospravedlnenia konateľa žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti v čase pojednávania odporuje konštantnej judikatúre. To, že mal žalovaný povolené vychádzky v čase od 10.00 hod. neznamená, že sa mohol za 30 minút z Limbachu pri dodržaní pravidiel cestnej premávky, ako aj pri užívaní silných antidepresív dostaviť na pojednávanie súdu a vnímať jeho obsah. Vychádzky počas PN sú súčasťou liečebného procesu. Túto skutočnosť si mal súd preveriť. Postupom súdu prvého stupňa došlo podľa žalovaného k porušeniu ústavných práv žalovaného, a to tým, že nezachoval relevantnú rovnováhu medzi právom žalovaného na súdnu ochranu a ústavným princípom právnej istoty, založenej rozsudkom. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že odvolanie považuje za účelové a irelevantné. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť v celom rozsahu. Uznesením č.k. 23Cb/110/2010-90 zo dňa 03.02.2011 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietol, že toto uznesenie je predčasné a nezákonné. Uviedol, že súdny poplatok za odvolanie uhradí až v prípade, že odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí. Zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 23Cb/110/2010-101 zo dňa 17.08.2011 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie odôvodnil tým, že žalovaného vyzval na preukázanie jeho majetkových pomerov, a to výzvou zo dňa 06.04.2011, doručenou žalovanému dňa 03.06.2011, avšak žalovaný na túto výzvu nereagoval. Súd prvého stupňa žiadosť žalovaného o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov posudzoval podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. a uzavrel, že keďže žalovaný žiada o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov je povinný svoje nepriaznivé majetkové pomery preukázať. Vzhľadom na pasivitu žalovaného vo vzťahu k preukázaniu pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je dôvodná, a preto oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanému nepriznal. Žalovaný podal proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolanie. V ňom namietol, že výzve súdu zo dňa 06.04.2011 nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalovaný daňové priznanie za r. 2010 podával až dňa 30.06.2011. Odvolací súd preskúmal rozsudok i napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania žalovaného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že tieto odvolania sú nedôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa riadne vo veci samej vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. S jeho závermi uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obsah spisu a postup súdu prvého stupňa vo veci možno konštatovať, že nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom a žalovaný mal možnosť uplatniť voči žalobcovi svoju obranu a vzniesť vecné námietky. Ako vyplýva z obsahu spisu vo veci bol dňa 04.06.2008 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený spolu so žalobou dňa 25.06.2008. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietol, že mu nebol doručený list o zániku poistnej zmluvy a ani výzva na úhradu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn.4Cob/138/2007 a sp.zn. 67Cbi/52/00 a požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O tejto žiadosti súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. 33Rob/279/2008-47 zo dňa 16.04.2009 tak, že mu oslobodenie nepriznal. Odvolací súd toto uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil (sp.zn. 1Cob/179/2009-53 zo dňa 25.11.2009). Dňa 17.09.20010 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa vytýčené na deň 30.09.2010. Z neúčasti na tomto pojednávaní sa žalovaný ospravedlnil písomne dňa 29.02.2010 z dôvodu práceneschopnosti konateľa žalovaného od 03.02.2010 (o čom predložil kópiu prvej strany potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. J 645720 zo dňa 05.02.2010 vystaveného Z.. S. C.). Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti má konateľ žalovaného Ing. Ján Sarkócy povolené vychádzky od 10.00 hod. , bez ďalšieho obmedzenia. Na základe tohto ospravedlnenia súd prvého stupňa pojednávanie odročil na termín 09.12.2010. Predvolanie na nový termín pojednávania dňa 09.12.2010 žalovaný prevzal dňa 26.11.2010. Podaním zo dňa 29.09.2010 žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľa žalovaného. K ospravedlneniu pripojil opätovne kópiu prvej strany potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. J 645720 zo dňa 05.02.2010 vystaveného Z.. S. C.. Súd prvého stupňa toto ospravedlnenie neakceptoval a dňa 09.12.2010 pojednával v neprítomnosti žalovaného. S poukazom na ust. § 119 ods. 1, veta prvá O.s.p. v znení účinnom v čase ospravedlnenia žalovaného z neúčasti na pojednávaní dňa 09.12.2010 mohol súd prvého stupňa pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Súdna prax vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy vyžaduje, aby účastník podal výslovný návrh na odročenie pojednávania, ktorý musí byť riadne odôvodnený a dôvody pre odročenie pojednávania v ňom musia byť konkretizované a doložené. Iba tak môže súd, ktorý rozhoduje o žiadosti o odročenie pojednávania, posúdiť ich závažnosť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ však uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená "dôležitým dôvodom" vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych, tak subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná prípadne odvrátená). Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa riadne z neúčasti na pojednávaní dňa 09.12.2010 neospravedlnil. Choroba účastníka (jeho zástupcu) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou sa podľa platnej judikatúry považuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. V danom prípade však opakované predloženie kópie prvej strany potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. J 645720 vystavené dňa 05.02.2010 na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 09.12.2010 je nedostačujúce a nepresvedčivé. Z tohto potvrdenia bez ďalšieho nevyplýva, že by sa konateľ žalovaného v rámci trvania práceneschopnosti zúčastnil kontrol u príslušného ošetrujúceho lekára, a že táto práceneschopnosť trvala aj v čase vytýčeného pojednávania dňa 09.12.2010. Pri posudzovaní dôvodnosti a vážnosti ospravedlnenia taktiež nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že účastníkom konania na strane žalovanej je v predmetnej veci právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa mohla dať v konaní zastúpiť aj inou osobou ako konateľom (najmä počas obdobia, v ktorom by konateľ bol dlhodobo práceneschopný), pričom konateľ žalovaného mal na zabezpečenie zastúpenia žalovaného dostatok času. Neakceptovaním vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu nedostatočného ospravedlnenia žalovaného z neúčasti na pojednávaní, súd prvého stupňa neodňal žalovanému právo konať pred súdom. Keďže riadne predvolaný účastník konania - žalovaný sa na pojednávanie dňa 09.12.2010 nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní riadne, hodnoverne neospravedlnil vážnymi dôvodmi, súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď na jeho ospravedlnenie neprihliadol, vec dňa 09.12.2010 prejednal v neprítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa s námietkou žalovaného, ktorú vzniesol vo veci samej (v podanom odpore) o nedoručení oznámenia o zániku zmluvy a výzvy na zaplatenie dlžného poistného riadne zaoberal, vykonal k nej dokazovanie a správne zistil, že táto námietka nie je dôvodná. Ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu výzva na zaplatenie dlžného poistného bola žalovanému doručená dňa 23.02.2007, čo preukazuje kópia doručenky na č.l. 7 . Námietka žalovaného je preto nedôvodná. Ďalšie, v písomnom odpore žalovaným uvedené námietky a skutočnosti s predmetom tohto súdneho konania nesúvisia a súd prvého stupňa sa správne týmito námietkami ako na vec sa nevzťahujúcimi nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody možno konštatovať, že súd prvého stupňa neodňal žalovanému právo konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovaného proti zneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu a konštatuje správnosť týchto dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa po podaní žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výzve zo dňa 06.04.2011 žiadal predložiť daňové priznanie za rok 2009, resp. 2010 (ak už bolo podané) a majetkové priznanie za rok 2009, resp. 2010 (ak už bolo podané) . Aj keď daňové priznanie za rok 2010 žalovaný podával (podľa tvrdenia v odvolaní) až v júni 2010, mal a mohol na predmetnú výzvu súdu reagovať a svoju žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podložiť dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenú nepriaznivú majetkovú situáciu a predložiť daňové priznanie za rok 2009. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov sú a) pomery účastníka a skutočnosť, že b) nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, t.j. v prípade, že nie je splnený čo i len jeden z predpokladov pre priznanie oslobodenia, nie je možné žiadosti vyhovieť, aj keby druhý predpoklad bol splnený. Súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov prihliada k majetkovým a sociálnym pomerom účastníka, ktorý takéto priznanie oslobodenia navrhuje, k výške súdneho poplatku a povahe uplatneného nároku. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné žalovaného od platenia súdnych poplatkov oslobodiť, keďže nebola preukázaná jeho nepriaznivá majetková situácia a splnenie oboch predpokladov pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, a to ani v rámci odvolacieho konania. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žiadosti žalovaného nevyhovel, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podané odvolanie proti rozsudku vo veci samej. Podaním odvolania proti rozsudku vznikla žalovanému podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák.č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa žalovanému uznesením na č.l. 90 vyrubil súdny poplatok vo výške 40,- eur, a teda uložil poplatkovú povinnosť správne a v súlade s položkou č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zá.č. 71/1992 Zb. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov : za 3: 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.