Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/411/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208210787 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208210787.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. F., H. X, F., zast.: JUDr. Eva Borovská, advokátka, Štefánikova č. 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ L. V. T., M. Z. XX, F., 2/ H. S., W. Č.. XX, F., v konaní o zaplatenie 988,62 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. februára 2011, č.k. 8C 126/2008-107, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. februára 2011, č.k. 8C 126/2008-107 v napadnutej časti, ktorou súd návrh zamietol, p o t v r d z u j e. V časti trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a. Odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 230,03 eur s 8,5% úrokom od 04.07.2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Navrhovateľka sa voči odporcom v 1/ a 2/ rade domáhala náhrady škody, ktorú utrpela dňa 11.06.2006 v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil odporca v 2/ rade, ako vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý v tom čase nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Pôvodne bola žalovaná suma 7.970,96 eur, vrátane úroku z omeškania, pričom v priebehu konania odporca v 1/ rade navrhovateľke plnil celkom vo výške 6.982,34 eur a súd v tejto časti po späťvzatí návrhu konanie zastavil. Uplatnená suma navrhovateľky sa skladala z viacerých nárokov: 1. zničené osobné veci, 2. bolestné, 3. sťaženie spoločenského uplatnenia, 4. náhrada za kúpeľnú liečbu, 5. náhrada nákladov liečenia, 6. náhrada nákladov ústavnej starostlivosti, 7. náhrada uhradených poplatkov za ambulantnú starostlivosť, 8. náhrada ekvivalentu za dopravu, 9. náhradu zvýšených nákladov za stravu. Odporca plnil nárok len čiastočne, a to vo výške 6.982,34 eur, pričom nárok v časti kúpeľnej liečby, liečiv a poplatkov za ambulantnú starostlivosť hradil v plnom rozsahu, čiastočne uznal nároky navrhovateľky za bolestné, náklady ústavnej starostlivosti a náklady jázd osobným motorovým vozidlom a vôbec neplnil náhradu za zničené veci a zvýšené náklady na stravu. S poukazom na ust. § 427 až § 429 Obč. zák. a následne aj ustanovení § 420 a ust. § 444 až § 449 ods. 1 Obč. zák. v spojení s ust. § 4 a § 11 a § 24 zák.č. 381/2001 Z.z. súd prvého stupňa uzavrel, že návrh navrhovateľky je v časti dôvodný. Uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie nesporne vyplynuli skutkové okolnosti dopravnej nehody, najmä ustálených v obžalobe Okresnej prokuratúry a v trestnom rozkaze súdu prvého stupňa pod sp.zn. 1T 117/07, z ktorého je zrejmé, že odporca 2/ rade viedol motorové vozidlo po cestnej komunikácií v obci F. a v dôsledku nesprávneho predbiehania zachytil navrhovateľku, ktorá jazdila v jeho protismere na bicykli. Konštatoval, že takto vzniknutá škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobená výlučne okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla a preto sa za takto vzniknutú škodu odporca v 2/ rade ako prevádzkovateľ vozidla nemôže zbaviť. Námietku odporcu v 1/ rade (že škoda vznikla inak, a to podľa rozhodnutia trestného súdu nedbanlivostným konaním odporcu v 2/ rade) súd prvého stupňa považoval za irelevantnú, keď vyhodnotenie v trestnom konaní nemá dosah na okolnosti vzniku občianskoprávnej objektívnej zodpovednosti za škodu. Nárok na náhradu za zničené veci navrhovateľke posúdil ako nárok v zmysle ust. § 429 Obč. zák. a ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z., ktoré nároky navrhovateľka uplatnila voči odporcovi 1/ rade 04.04.2008, voči odporcovi 2/ rade samotným návrhom na súd, pričom súd s poukazom na ust. § 24 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z. o zákonnom limite planenia v tomto prípade do 5.000,- Sk priznal navrhovateľke bez potrebného preukázania uplatnený nárok v zmysle ust. § 136 O.s.p., keď mal za to, že navrhovateľka bola na verejnej komunikácií nechránenou účastníčkou dopravnej nehody s vážnymi zraneniami s nutnosťou okamžitej hospitalizácie a ošetrenia, pričom zo skutkových okolností vyplynulo, že nevyhnutným dôsledkom bolo zničenie oblečenia a jej dopravného prostriedku, či jeho prípadná strata. Preukazovanie hodnoty tohto nároku by bolo nepochybne v zásadnom nepomere k hodnote uplatneného nároku, navyše zákonodarca časom vyššie spomínaný limit odstránil a preto súd prvého stupňa navrhovateľke priznal predmetný nárok v celkovej výške 230,03 eur. Nárok navrhovateľky - odškodnenie bolesti, v súvislosti s náhradou za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa posudzoval v zmysle ust. § 444 Obč. zák. a zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Oboznámil sa s vypracovaným a predloženým lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 18.12.2007 Dr. F.X., bodovým ohodnotením vo výške 195 bodov s ukončením liečenia k 22.10.2006. Mal za to, že navrhovateľke vznikol nárok na bolestné za obdobie roku 2006 a výška za bolesť sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok navrhovateľky na náhradu, a to podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR pod č. 242/2006 Z.z. vo výške 345,48 Sk za jeden bod, po zaokrúhlení to predstavuje sumu 67.370,- Sk, ktorú sumu odporca v 1/ rade aj plnil a preto súd v tejto časti, t.j. v sume 5.798,- Sk návrh navrhovateľky zamietol. Mal za to, že ak po 22.10.2006 už k ujmám v súvislosti s bolesťou s poukazom na znalecký posudok, napriek ďalšiemu liečeniu u navrhovateľky nedošlo, uplatňovať výšku ohodnotenia jedného bodu, aktuálnu pre rok 2007 nebolo dôvodné. Pokiaľ sa týka náhrady účelných nákladov pri škode na zdraví, súd prvého stupňa uviedol, že takéto náhrady zákon síce nedefinuje, ale vyžaduje preukázanie ich vynaloženia a účelnosť. Navrhovateľka bola hospitalizovaná, pričom mala povinnosť uhrádzať 50,- Sk poplatok za deň hospitalizácie, ktoré vynaloženie nákladov preukázala príjmovým pokladničným dokladom Fakultnej nemocnice C. na sumu 450,- Sk od 12.06.2006 do 21.06.2006 za 9 dní, potvrdením Fakultnej nemocnice T. na sumu 600,- Sk k hospitalizácii vo Fakultnej nemocnice F. - T. od 20.07.2006 do 01.08.2006 za 12 dní a ďalší nárok, a to úhrada za 16 dní hospitalizácie od 21.08.2006 do 06.09.2006 z Fakultnej nemocnice F. T. vo výške 800,- Sk a prevoz sanitkou. Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke náhradu vo výške 250,- Sk, nakoľko tento nárok navrhovateľka preukazovala príjmovým pokladničným dokladom Fakultná nemocnica v F. - T. z 01.08.2006, pričom však zostávajúca hospitalizácia bola len trojdňová (150,- Sk) a až od 08.10.2006 do 11.10.2006. Mal za to, že účelnosť a vynaloženie tejto sumy navrhovateľka nepreukázala. K náhrade za prilepšenie na strave uviedol, že prax takýto nárok nevylučuje, ale opäť je ho nutné preukázať, a to jeho vynaloženie a účelnosť. Účelnosť je možné vyvodiť z lekárskej správy MUDr. U. z 19.12.2007, jeho vynaloženie 30,- Sk x 545 dní však navrhovateľka nepreukázala vôbec a preto súd v tejto časti návrh zamietol. Konštatoval, že sa nepotvrdil, že by odporca časť tohto nároku dobrovoľne plnil. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu prevozu do a z hospitalizácie synovým osobným motorovým vozidlom súd uviedol, že odporca v 1/ rade tento nárok plnil čiastočne vo výške 9.656,- Sk, keď vychádzal z rovnakých právnych noriem ako navrhovateľka, avšak rozdiel 462,- Sk spôsobil rôzny údaj o spotrebe vozidla. Odporca 1/ rade vychádzal z obsahu doloženého technického preukazu, navrhovateľka zo skutočnej spotreby, pričom túto žiadnym spôsobom nepreukázala. K splatnosti pohľadávky a príslušenstva navrhovateľka svoj nárok uplatnila voči odporcovi 1/ rade 04.04.2008 a od tohto dňa začala s poukazom na ust. § 11 zák.č. 381/2001 Z.z. plynúť trojmesačná lehota na skončenie prešetrovania. Pred jej uplynutím odporca v 1/ rade ukončil vyšetrovanie a listom z 18.06.2006 navrhovateľke oznámil jeho výsledky a ešte pred uplynutím 15 dňovej lehoty na plnenie dňa 30.06.2008 aj plnil. Keďže plnil ešte pred nadobudnutím splatnosti pohľadávky, a to dňa 03.07.2008, v časti splneného záväzku navrhovateľke nárok na príslušenstvo nevznikol. Naopak v priznanej časti súd priznal navrhovateľke s poukazom na ust. § 517 Obč. zák. úrok z omeškania aj od odporcu v 2/ rade, ktorý mohol prvý krát plniť po doručení návrhu dňa 30.06.2008 vo výške 8,5%, keď súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty úrokovej sadzby NBS 04.07.2008 - 4,25%; vo zvyšku návrh navrhovateľky v časti príslušenstva zamietol. Pokiaľ sa týka trov prvostupňového konania, súd prvého stupňa o nich rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože predmetom konania bola celkom suma 240.133,- Sk, z toho vo výške 217.218,- Sk bola dôvodná. Na druhej strane však návrh bol podaný, a v časti 210.350,- Sk aj istina uhradená (zo strany odporcu v 1/ rade) pred uplynutím splatnosti (ust. § 143 O.s.p.). Vo zvyšnej časti bola navrhovateľka cca. v 3/4 neúspešná a odporcom žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrhu v celkom rozsahu vyhovel a odporcov zaviazal uhradiť navrhovateľke trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Uviedla, že súd prvého stupňa pochybil, ak navrhovateľke nepriznal titulom bolestného sumu 5.798,- Sk, keď tento rozdiel vznikol medzi uplatnenou a uhradenou sumou odporcu výlučne tým, že odporca hodnotu jedného bodu určil podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 242/2006 Z.z. a navrhovateľka hodnotu jedného bodu určila podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 20/2007 Z.z. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený až v roku 2007, keď mala a vykonávala jednak vyšetrenia u lekára a jednak v roku 2007 absolvovala aj kúpeľnú liečbu. Ukončenie liečenia nie je možné viazať na ukončenie ústavnej liečby. Súd prvého stupňa pochybil, ak zamietol nárok navrhovateľky aj vo výške 250,- Sk z titulu nákladov na hospitalizáciu zo dňa 01.08.2006, keď súd poukázal na to, že hospitalizácia od 08.10.2006 do 11.10.2006 bola len trojdňová a za toto obdobie malo zdravotnícke zariadenie účtovať len 150,- Sk. Z predloženého dokladu je evidentné, že navrhovateľka predmetný poplatok platila v čase, keď sa hospitalizácia plánovala alebo určila. Lekár stanovil, že na zdravotný výkon bude potrebný pobyt v nemocnici v rozsahu 5 dní a tak náklad i vyúčtoval. Tvrdenie súdu, že účelnosť a vynaloženie nepreukázala je tvrdenie nesprávne, nakoľko súdu predložila i prepúšťaciu správu z nemocnice, z ktorej účelnosť a súvis s dopravnou nehodou je nesporný. K nároku navrhovateľky titulom prilepšenia na strave s tým, že navrhovateľka účelnosť tohto nároku preukázala, ale nie jeho vynaloženie, považovala takéto tvrdenie súdu za nesprávne, nakoľko odporca v 1/ rade sa stotožnil s výškou uplatneného nároku titulom prilepšenia na strave, keď uhradil navrhovateľke sumu 1.260,- Sk za 42 dní listom zo dňa 13.01.2008. Teda nárok navrhovateľky bol preukázaný, odporca v 1/ rade ho uznal vo výške, v akej ho za deň zvýšených nákladov uplatnila navrhovateľka, pričom odporca 1/ rade neuznal len počet dní. Uznal ho len do konca júla 2006. Navrhovateľka však potrebovala podľa lekárskeho vyjadrenia vysokohodnotnú stravu s dodatkom vitamínov a minerálov až do konca roka 2007. U navrhovateľky bola doba liečenia dlhšia práve v dôsledku komplikácií, a to v dĺžke 545 dní, pričom hlavne komplikácie s úrazom, hnisanie rán a opakované operácie si vyžadovali ešte väčšiu disciplínu pri stravovaní. K nároku navrhovateľky v súvislosti s dopravou a nepriznaním nároku vo výške 462,- Sk navrhovateľka uviedla, že ust. § 442 Obč. zák. vychádza z princípu skutočnej škody a teda skutočne vynaložených nákladov, a preto nie je možné vychádzať z potreby kalkulovanej odporcom v 1/ rade, keď je všeobecne známe, že každé auto má väčšiu spotrebu v meste ako mimo mesta a väčšiu spotrebu má motorové vozidlo staršie ako nové motorové vozilo. Preto aj údaj, alebo výpočet nákladov vychádzal zo skutočnej spotreby a nie zo spotreby kalkulovanej výrobcom. Uviedla, že túto skutočnosť nebolo potrebné preukazovať, nakoľko táto skutočnosť je všeobecne známa. K úrokom z omeškania uviedla, že svoje nároky si navrhovateľka u odporcu v 1/ rade uplatnila listom, ktorý mu bol doručený dňa 04.04.2008. S poukazom na § 11 ods. § 6 zák.č. 381/2001 Z.z., je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Podľa evidenčného čísla vozidla odporcu 2/ bolo od počiatku zrejmé, že odporca 2/ na vozidlo nemal dojednanú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Navyše trestný rozkaz bol doložený k uplatneným nárokom, z ktorého zodpovednosť v 2/ rade bola nesporná a teda nároky navrhovateľky boli nielen uplatnené, podložené listinnými dôkazmi, ale aj vyčíslené. Mala za to, že preto bol odporca povinný plniť do 15 dní od uplatnenia nárokov, a teda do omeškania sa dostal dňom 21.04.2008, keď prešetrovanie poistnej udalosti nebolo potrebné vykonávať, nakoľko všetky zistenia boli nesporné v momente doručenia listu navrhovateľky zo dňa 01.04.2008 - list doručený dňa 04.04.2008. Uviedla, že prešetrenie odporca 1/ rade nemusel vykonávať, lebo skutkový stav bol nesporný od počiatku, potom od zistenia tohto stavu platí, že bolo prešetrovanie ukončené a odporca v 1/ rade bol povinný plniť v lehote 15 dní. Odporca, ani žiadne šetrenia nevykonával, a preto súd nepriznaním tejto náhrady nesprávne vec právne posúdil. K trovám prvostupňového konania uviedla, že súd prvého stupňa pochybil, ak rozhodol tak, že žiadnemu účastníkov nepriznal trovy konania, nakoľko nárok navrhovateľky nebol vysporiadaný v zákonnej lehote; uviedla, že žalobcovia (správne malo byť odporcovia) sa dostali do omeškania s plnením, a teda návrh nebol podaní predčasne a ani uplatnená suma nebola uhradená pred lehotou splatnosti, ako to uvádza súd vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľka bola len v nepatrnej časti neúspešná a preto jej mali byť priznané trovy podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v plnej výške pre neúspech v nepatrnej časti. K odvolaniu sa vyjadril písomne odporca v 1/ rade, považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdil, keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a ani nepoužila žiadnu inú argumentáciu než tú, ktorou odôvodňovala oprávnenosť žalobou uplatneného právneho nároku. Mal za to, že súd prvého stupňa sa s touto argumentáciu navrhovateľky vo svojom rozhodnutí správne právne vysporiadal. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľky s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p., po prejednaní odvolania na pojednávaní dňa 13.03.2013 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné len čiastočne, a to len v časti, ktorou navrhovateľka napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúci sa náhrady trov prvostupňového konania. V ostatnej napadnutej časti odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.05.2008 sa navrhovateľka pôvodne domáhala voči odporcom v 1/ a 2/ rade náhrady škody vo výške 240.133,- Sk s príslušenstvom, v súvislosti s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá odporca v 2/ rade ako vodič motorového vozidla podľa ust. § 427 Obč. zák., ktorý síce si bol vedomý svojej zodpovednosti, avšak uplatnenú výšku škody nepovažoval za adekvátnu, vzhľadom na jeho finančnú situáciu, ani vykonateľnú. Uviedol, že vozidlo nemal poistené z dôvodu jeho nepoužívania. S poukazom na § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. Nakoľko odporca v 1/ rade s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie i za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, navrhovateľka uplatnila svoj nárok voči odporcom v 1/ a 2/ rade, a to v celkovej výške 240.133,- Sk. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že súd prvého stupňa vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľky, konanie v časti o náhradu škody vo výške 210.350,- Sk zastavil a o trovách v tejto časti rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd konanie zastavil v časti o náhradu škody vo výške 210.350,- Sk nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2008. O trovách prvostupňového konania v zastavujúcej časti súd prvého stupňa rozhodoval v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Pôvodne žalovaná suma vo výške 240.133,- Sk pozostávala z viacerých nárokov tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa s tým, že odporca v 1/ rade navrhovateľke po tom, ako obdržal navrhovateľkinu výzvu na náhradu škody, podaním zo dňa 04.04.2008 a po preskúmaní podkladov poukázal navrhovateľke časť, a to sumu 210.350,- Sk, pripísaním na účet navrhovateľky dňa 30.06.2008, pozostávajúcu z úhrady za bolestné vo výške 67.370,- Sk za 195 bodov (195 x 345,48 Sk), úhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 123.830,- Sk za 330 bodov, úhradu za poskytnutú kúpeľnú starostlivosť vo výške 1.840,- Sk, úhradu liekov vo výške 4.954,- Sk, úhradu za poskytnutú ústavnú starostlivosť a prevoz sanitkou vo výške 2.600,- Sk, úhradu poplatkov vo výške 100,- Sk, úhradu cestovných nákladov vo výške 9.656,- Sk. Navrhovateľka však naďalej trvala na svojom nároku a žiadala, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ a 2/ rade na doplatenie jej nároku i v častiach úhrady za osobné veci, v častiach náhrady bolestného, nákladov ústavnej starostlivosti v plnej výške, náhrady nákladov za dopravu v plnej výške, ako aj nákladov náhrady stravy taktiež vo výške tak, ako to uplatnila pôvodným návrhom. Zároveň naďalej trvala na úroku z omeškania, pričom mala za to, že odporca v 1/ rade sa dostal do omeškania dňom 21.04.2008 a preto žiadala priznať i úrok z omeškania tak, ako to uplatnila písomne podanom návrhu. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 14.02.2011 zaviazal odporcov 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľke sumu 230,03 eur s 8,5% úrokom za obdobie od 04.07.2008 do zaplatenia, ktorá suma predstavuje náhradu za zničené veci navrhovateľky, pričom vo zvyšku nárok navrhovateľky, vrátane uplatnených úrokov zamietol. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd návrh zamietol, ako vecne správny potvrdil. K jednotlivým nárokom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza nasledovné: K uplatnenému nároku navrhovateľka - bolestné, nárok si navrhovateľka uplatnila v celkovej výške 2.428,07 eur (73.168,- Sk), pričom odporca v 1/ rade čiastočne plnil sumu 2.236,27 eur (67.370,- Sk). Navrhovateľka žiadala, aby odporcovia v 1/ a 2/ rade doplatili sumu 192,46 eur (5.798,- Sk). Súd prvého stupňa zamietol nárok navrhovateľky na odškodnenie bolesti navrhovateľky, keď právne vychádzal z ust. § 444 Obč. zák. a zák.č. 437/2004 Z.z. za použitia oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR, publikovaného v Zbierke zákonov pod číslom 242/2006 Z.z., keď stanovil za jeden bod výšku 345,48 Sk, celkom sumu 67.370,- Sk, ktorú sumu aj odporca v 1/ rade riadne plnil. Správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že bolesť je definovaná v zák.č. 437/2004 Z.z. ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a keďže po 22.10.2006 už k takýmto ujmám podľa znaleckého posudku, a to i napriek ďalšiemu liečeniu navrhovateľky nedošlo, nárok navrhovateľky považoval v tejto časti za nedôvodný. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti poukazuje najmä na ust. § 3 zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovania následkov. Poskytuje sa na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8 cit zákona). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú uvedené v prílohe cit. zákona. Výška náhrady za bolesť je upravená v § 5 zák.č. 437/2004 Z.z. a určuje sa sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 (počet bod v lekárskom posudku). Výšku náhrady za bolesť stanový Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením, ktoré vyhlási v zbierke zákonov najneskôr do 31.05. príslušného kalendárneho roku. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 15 a 16), že posudok MUDr. Ševcecha je z 18.12.2007, pričom z obsahu tohto lekárskeho posudku vyplýva začiatok liečenia 11.06.2006 (úraz) a koniec liečenia lekár stanovil ku dňu 22.10.2006. S poukazom na ust. § 8 ods. 4 zák.č. 437/2004 Z.z. posudok sa vydáva po ustálení zdravotného stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správne súd prvého stupňa vychádzal z posudku, ktorý vypracoval ošetrujúci lekár navrhovateľky MUDr. U., pričom hodnota jedného bodu bola správne určená na základe oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 242/2006 Z.z., keď lekár v lekárskom posudku ukončil koniec liečby ku dňu 22.10.2006. Neobstojí obrana navrhovateľky, že ukončenie liečenia nie je možné viazať na ukončenie ústavnej liečby. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že ústavná liečba bola ukončená skôr, posledná ústavná starostlivosť bola od 08.10.2006 do 11.10.2006, pričom lekársky posudok stanovil koniec liečenia ku dňu až 22.10.2006. I keď bol lekársky posudok vypracovaný v roku 2007, lekár vydal posudok po ustálení zdravotného stavu, t.j. ku dňu, ako to určil v lekárskom posudku (ku dňu 22.10.2006) a s poukazom na zák.č. 437/2004 Z.z. správne bolo potrebné postupovať v súlade s ust. § 5 cit. zákona z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za kalendárny rok, predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, t.j. vychádzať z obdobia roku 2005 a oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 242/2006 Z.z. K nákladom ústavnej starostlivosti: uplatnený nárok navrhovateľky bol vo výške 94,6 eur (2.850,- Sk) odporca plnil tento nárok navrhovateľke čiastočne vo výške 86,03 eur (2.600,- Sk). Navrhovateľka naďalej trvala na rozdiele vo výške 8,03 eur (250,- Sk). Z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľky v odvolacom konaní jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka bola hospitalizovaná 4x, a to v období: 1. Od 12.06.2006 do 21.06.2006, pričom predložila za toto obdobie doklad o úhrade nákladov ústavnej starostlivosti na sumu 450,- Sk, 2. v dňoch od 20.07.2006 do 01.08.2006 - doklad z prvého 01.08.2006 na sumu 600,- Sk, 3. z 21.08.2006 do 06.09.2006 doklad - potvrdenie na sumu 800,- Sk, 4. od. 08.10.2006 do 11.10.2006, za ďalšie sanitka z 21.08.20026 vo výške 750,- Sk. Potvrdenie z 01.08.2006 na sumu 250,- Sk odporca v 1/ rade namietal. Tento posun navrhovateľka i v odvolaní tvrdila, že z predloženého dokladu z 01.08.2006 na sumu 250,- Sk je evidentné, že platila poplatok za hospitalizáciu v čase, keď sa hospitalizácia plánovala. Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľky uvádza, že táto skutočnosť z tohto dokladu však zrejmá nie je. V súdnom spise sa nachádzajú 3 doklady o úhrade nákladov za ústavnú starostlivosť, jeden z nich je nečitateľný, avšak tento doklad nie je sporný, odporca v 1/ rade ho dobrovoľne uhradil. Za hospitalizáciu v období od 12.06.2006 do 21.06.2006 je doklad z 21.06.2006 na sumu 450,- Sk, teda z dňa, ktorý je posledným dňom hospitalizácie navrhovateľky. Jedná sa teda o doklad vystavený na konci pobytu navrhovateľky v nemocnici, naopak pri doklade na sumu 250,- Sk je uvedený dátum 01.08.2006, pričom navrhovateľka tvrdí, že bol vystavený keď sa hospitalizácia plánovala, čo však odvolací súd považuje za nepravdepodobné, aby aj predchádzajúce doklady boli vystavené vždy pri ukončení pobytu v nemocnici, príp. aký predmetný doklad bol vystavený dopredu a bez toho, aby bolo zrejmé koľko dní bude trvať pobyt v nemocnici. Tiež je nepravdepodobné, aby navrhovateľka dopredu viac ako 2 mesiace zaplatila za 5 dní hospitalizácie v nemocnici, keď po ukončení druhej hospitalizácie (od 27.06.2006 do 01.08.2006) predložila opätovne doklad z 01.08.2006 na sumu 600,- Sk a medzi druhou hospitalizáciou a hospitalizáciou z októbra 2006, ku ktorej navrhovateľka priraďuje sumu 250,- Sk bola v poradí tretia hospitalizácia v nemocnici (obdobie od 21.08.2006 do 06.09.2006). Navyše všetky ďalšie tri potvrdenia boli vystavené vždy k dátumu, ktorý je zhodný s dátumom ukončenia hospitalizácie. Je síce nepochybné, že sa jedná o príjmový pokladničný doklad Fakultnej nemocnice v F. - Petržalka vo výške 250,- Sk, avšak navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keďže v konaní nepreukázala jeho účelnosť, navyše nesedí počet dní hospitalizácie. K náhrade nákladov z titulu dopravy, navrhovateľka si uplatnila nárok vo výške 335,86 euro (10.118,- Sk) odporca po podaní návrhu čiastočne tento nárok plnil vo výške 320,52 eur (9.656,- Sk). Navrhovateľka naďalej trvala na rozdiele, na t.j. 15,53 eur (468,- Sk). Navrhovateľka v priebehu prvostupňového konania predložila technický preukaz na osobné motorové vozidlo, ktorým bola dopravovaná na jednotlivé vyšetrenia. V technickom preukaze je uvedená spotreba podľa vtedy platnej ČSN normy 8,8 litra na 100km pri rýchlosti 89km/hod. Takto stanovená spotreba 8,8 litra na 100km je optimálnou spotrebou stanovenou v technickom preukaze, nakoľko sa jednalo o cestu F. - F. a späť, t.j. spotreba jednak mimo mesta a jednak spotreba v meste. Navyše, ak navrhovateľka si v konaní uplatňovala vyššiu spotrebu, ako je uvedená v technickom preukaze, mala povinnosť v konaní preukázať takúto vyššiu spotrebu, na nej je dôkazné bremeno, že jazdila so spotrebou vyššou, ako je uvedená v technickom preukaze. Náhrada nákladov titulom prilepšenia na strave: navrhovateľka si uplatnila sumu vo výške 542,72 eur (16.350,- Sk). V priebehu prvostupňového bolo preukázané, že odporca navrhovateľke dobrovoľne plnil sumu 1.260,- Sk, t.j. za 42 dní, pričom denne bola stanovená náhrada stravy vo výške 30,- Sk. Navrhovateľka si však uplatňovala náhradu titulom prilepšenia na strave celkom za 545 dní, ktoré zvýšené náklady preukazovala s poukazom na prílohu č. 9j a odporúčanie ošetrujúceho lekára MUDr. U. v súvislosti s úpravou stravy, ktorá by mala byť vysokohodnotná s dostatkom vitamínov a minerálov. Takéto vyšetrenie MUDr. U. vykonal dňa 19.12.2007. Navrhovateľka však v priebehu prvostupňového konania nepreukázala svoj nárok na zostávajúce dni, tak ako si to uplatnila v návrhu (celkom vo výške 545 dní). V priebehu odvolacieho konania odporca v 1/ rade opätovne poukázal na list zo dňa 11.06.2008, ktorým sa obrátil na ošetrujúceho lekára MUDr. U., ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že navrhovateľka utrpela zlomeniny, ktoré presne špecifikoval a uviedol, že je vhodná pre navrhovateľku, preto aj takúto stravu odporučil a trvania 4-6 týždňov to v dĺžke vysokohodnotná strava. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľka nepreukázala jednak účelnosť a vynaloženie tejto sumy, správne súd prvého stupňa aj v tejto časti nárok navrhovateľky zamietol. Súd stupňa, pokiaľ sa týka úrokov z omeškania poukázal na ust. § 517 Obč. zák. a navrhovateľke priznal 8,5% úrok z omeškania za obdobie od 04.07.2008 do zaplatenia z priznanej sumy 230,03 eur, vo zvyšku úrokov návrh navrhovateľky zamietol. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v 1/ rade, akonáhle mal nárok navrhovateľky za preukázaný, tento nárok plnil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka oznámila odporcovi v 2/ rade škodovú udalosť až dňa 04.04.2008. Odporca v 1/ rade skončil šetrenie 18.06.2008, výsledná suma bola 210.350,- Sk. Šetrenie bolo skončené v lehote podľa § 11 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z. Splatnosť pohľadávky je stanovená v § 11 ods. 6 zák.č. 381/2001 Z.z. a to do 15 dní po skončení prešetrenia. Skončeniu šetrenia zo strany odporcu v 1/ rade došlo dňa 18.06.2008, k splatnosti došlo dňa 03.07.2008, a teda odporca v 1/ rade navrhovateľke plnil skôr. Tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd mal za to, že návrh navrhovateľka podala predčasne a odporcovia v 1/ a 2/ rade nedali podnet na podanie nároku na súd. Neobstojí v danom prípade obrana navrhovateľky, že zo strany odporcu v 1/ rade v podstate nebolo čo šetriť, tiež že auto nebolo poistené sa dalo zistiť na internete a že zodpovednosť vyplynula z trestného rozsudku. Neobstojí obrana navrhovateľky, že od uplatnenia nároku začala plynúť 15 dňová lehota s tým, že odporca v 1/ rade sa do omeškania mal dostať dňom 21.04.2008 s tým, že odporca mal len „zoškrtať“, ktoré náklady považuje za nedôvodné, keďže nárok navrhovateľka dostatočne preukázala. Odvolací súd tak, ako to konštatoval i súd prvého stupňa mal za to, že v časti splneného záväzku nárok na príslušenstvo navrhovateľke nevznikol. K priznanej časti, t.j. v sume 230,03 eur týkajúcej sa oblečenia nárok navrhovateľky bol dôvodný, a preto od 04.07.2008 správne súd prvého stupňa priznal i predmetné úrokys poukazom na ust. § 517 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, nakoľko odporca v 1/ rade bol podľa zákona povinný vykonať šetrenie, to že táto skutočnosť bola jasná pre navrhovateľku nezbavuje odporcu v 1/ rade vykonať šetrenie. Sama navrhovateľka podala návrh až po 2 rokoch, pričom odporca 1/ rade má na šetrenie stanovenú zákonnú lehotu, ktorú aj dodržal. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že nárok bol zrejmý podložený listinnými dôkazmi. Odporca až po riadnom prešetrení mohol zodpovedne ustáliť, či nárok navrhovateľky je alebo nie je sporný. Takúto skutočnosť mohol uzavrieť len po riadnom prešetrení nároku navrhovateľky a po takomto prešetrení navyše nepriznal celý uplatnený nárok navrhovateľky. Odvolanie navrhovateľky je však čiastočne dôvodné v súvislosti s odvolaním v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. júna 2009, č.k. 4Co 254/08-66 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov prvostupňového konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že uložil súdu prvého stupňa, aby v súvislosti so zastavením konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. postupoval s poukazom na ust. § 146 ods. 2 a skúmal z procesného hľadiska, kto zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa, keďže hneď po čiastočnom zastavení konania nerozhodol čiastočne o trovách prvostupňového konania, ale rozhodol o nich v súvislosti s rozhodnutím nároku navrhovateľky v končenom rozhodnutí, bolo potrebné postupovať vychádzať v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania nasledovne: v časti nároku navrhovateľky vo výške 210.350,- Sk bolo konanie zastavené, pričom z procesného hľadiska navrhovateľka zavinila, že došlo k zastaveniu konania, vzhľadom k tomu, že ako poškodená v zmysle § 11 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z. navrhovateľka odporcovi oznámila vznik škodovej udalosti dňa 04.04.2008, pričom odporca šetrenie z poistnej udalosti skončil dňa 18.06.2008 a následne poistné plnenie po skončení prešetrenia plnil v lehote stanovenej v ust. § 11 ods. 6 zák.č. 386/2001 Z.z. Teda odporca v 1/ rade poskytol navrhovateľke plnenie ešte pred dátumom splatnosti. Návrh navrhovateľka na súd podala dňa 27.05.2008, teda predčasne. Odporca v 1/ ani odporca v 2/ rade nedali podnet na to, aby si navrhovateľka musela svoje právo uplatniť návrhom. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa týka sumy 988,62 eur navrhovateľka cca. v 3/4 bola neúspešná, úspešná bola len pokiaľ sa týka sumu 230,03 eur, v tejto časti bolo potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Odporcom však žiadne trovy prvostupňového konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva. V odvolacom konaní boli opätovne odporcovia v 1/ a 2/ rade úspešní, pokiaľ sa týka merita veci navrhovateľka bola čiastočne úspešná v odvolaní týkajúcich sa trov prvostupňového konania a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko neúspech odporcov 1/ a 2/ rade bol len nepatrný. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.