Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/324/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208214423 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208214423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: P.. J. X.D., B. F. X, B., zastúpenom HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporcovi: O. F. Q. J. B., X. Z. X, Bratislava, o zaplatenie XXX,XX M. s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného Q. B. D., I. L.T. XX.P. XXXX, Č..A.. XC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX M. spolu s 8,5% úrokom od XX. X. XXXX do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1,ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 9 a § 9a cestného zákona dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Poukázal na to, že cestný zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov pozemných komunikácií tak, aby bol zabezpečený ich bezvadný a bezpečný výkon k účelu, na ktorý boli vybudované, pričom odkrytá šachta takémuto všeobecnému užívaniu bráni. Ďalej poukázal na to, že závadu v zjazdnosti miestnych komunikácií je bez prieťahov povinný odstrániť odporca a ak tak neurobí alebo na ňu aspoň užívateľov komunikácie neupozorní, zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so závadou. Nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu, že poklop na horúcovode nie je súčasťou cestného telesa, po ktorom inak prebieha premávka. K obrane odporcu poznamenal, že tento neopodstatnene namieta použitie ustanovenia § 5 vyhlášky k cestnému zákonu, pretože toto nebolo v čase udalosti účinné. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporca nezabezpečil zodpovedajúcim spôsobom nebezpečné miesto, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z cestného zákona, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla a jeho uvedenie do užívania schopného stavu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Argumentoval tým, že súčasťou cestného telesa nie je horúcovod, pretože tento nie je potrebný pre úplnosť, bezpečnosť a plynulosť premávky, a teda nezodpovedá za poklop slúžiaci pre vstup do horúcovodnej šachty, ktorý je súčasťou horúcovodu, ani za jeho sieť a tejto škode nemohol nijakým spôsobom zabrániť. Zdôraznil, že pokiaľ aj je horúcovod uložený v cestnom telese, neznamená to, že je jeho súčasťou, nakoľko nie je zariadením potrebným na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na komunikácii a v komunikácii je uložený z technických (priestorových) dôvodov, nakoľko ho zrejme nie je možné uložiť na iné miesto. Zotrval teda na tom, že za škodu zodpovedá vlastník a správca chýbajúceho poklopu na horúcovodnej šachte a nejde o závadu v zjazdnosti komunikácie a jeho povinnosťou nie je odstraňovanie závad na týchto zariadeniach a ani predchádzanie škodám vznikajúcim v súvislosti s nimi. Poukázal na § 8 ods. 10 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a dodal, že B. K. T..Q.., ktorá je zodpovedná za správu a údržbu horúcovodu, porušila právne povinnosti vyplývajúce zo zákona a neoznámila poškodenie - chýbajúci kanalizačný poklop, správcovi pozemnej komunikácie a keďže závadu nikto nehlásil, nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť prenosné dopravné značenie, keďže nie je v jeho možnostiach 24 hodín denne monitorovať technický stav všetkých zariadení uložených v cestnom telese a ani na vzniknuté závady na nich predpísaným spôsobom upozorniť; sledovať technický stav kanalizačných poklopov; vyznačiť prípadné poruchy a zariadiť ich opravu alebo výmenu, je zákonnou povinnosťou ich správcov, respektíve vlastníkov, a pokiaľ nie je tento sám schopný závadu ihneď odstrániť alebo aspoň označiť, je povinný požiadať o jej vyznačenie správcu komunikácie, za úhradu. V tomto prípade mu vlastník horúcovodu neoznámil poškodenie horúcovodnej šachty, súčasťou ktorej sú aj poklopy, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Opakovane zdôrazňoval, že nemôže zodpovedať za majetok, ktorý nevlastní, nespravuje a ani neeviduje, nemôže byť preto ani zodpovedný za jeho funkčnosť a zanedbanie povinností vlastníka správcu horúcovodu nie je možné preto zahrnúť do jeho objektívnej zodpovednosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že síce horúcovod nie je potrebný pre úplnosť, bezpečnosť a plynulosť premávky, avšak v danom prípade je potrebné rozlišovať medzi samotnou horúcovodnou šachtou, umiestnenou v priestore cestného telesa a technickým riešením, ktoré zakrýva horúcovodnú šachtu, a hoci aj samotný horúcovod nezabezpečuje úplnosť, bezpečnosť a plynulosť premávky na cestnom telese, poklop horúcovodnej šachty bezpochyby patrí medzi zariadenia na zabezpečenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky, keďže poklop horúcovodu, prípadne iné technické riešenie zakrývajúce horúcovodnú šachtu, zabezpečuje možnosť jazdy v mieste umiestnenia šachty, a preto je nutné ho považovať za súčasť cestného telesa. Nesplnenie oznamovacej povinnosti zo strany správcu či vlastníka vedenia umiestneného v cestnej komunikácii podľa neho však nezbavuje správcu komunikácie zodpovednosti za vzniknutú škodu na motorovom vozidle, ale zakladá regresný nárok odporcu voči tretej osobe, s ktorou on nie je v žiadnom vzťahu. Zdôraznil povinnosť obce ako správcu komunikácie bez prieťahov odstraňovať závady v zjazdnosti miestnych komunikácií, pričom v prípade hrozby nebezpečenstva dopravnej nehody, je správca povinný bezodkladne príslušnú časť miestnej komunikácie označiť aspoň provizórnym spôsobom. Napokon dodal, že odporca v konaní nepreukázal, že by nebolo v jeho možnostiach predpísaným spôsobom, teda aspoň provizórne, označiť závadu v zjazdnosti vozovky, ktorá bezprostredne ohrozovala užívateľov miestnej komunikácie, a preto je v zmysle zákona zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku existencie závady v zjazdnosti miestnej komunikácie. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.) vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal všetko potrebné dokazovanie, ktorým riadne zistil skutkový stav veci a tento i správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi škodu vzniknutú mu na jeho motorovom vozidle, porušením povinnosti odporcu zabezpečiť nebezpečné miesto (chýbajúci poklop) na miestnej komunikácii, ktorej správu vykonáva. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladmi zodpovednosti správcu komunikácie v zmysle uvedeného zákona sú závady v zjazdnosti miestnej komunikácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel či nedbanlivosť) správcu komunikácie. Závada v zjazdnosti miestnej komunikácie tak zakladá objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie, a je preto len na ňom, či preukáže, že nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Po zvážení skutkových okolností veci, zistených súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním, dospel odvolací súd k záveru, že poklop na kanalizačnej šachte je súčasťou miestnej komunikácie, keďže slúži na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky na nej (§ 1 ods. 4 cestného zákona), a tak v prípade chýbajúceho poklopu ide o závadu v zjazdnosti miestnej komunikácie, pretože táto neumožňuje bezpečnú jazdu vozidiel po nej a je vyvolaná vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať (§ 12 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Správne poukázal súd prvého stupňa v tomto smere na povinnosť odporcu, ako správcu komunikácie, túto závadu v jej zjazdnosti odstrániť (§ 9 ods. 1 cestného zákona), keď navyše cestný zákon ukladá odporcovi ako správcovi komunikácie aj generálnu povinnosť udržiavať miestnu komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená (§ 3d ods. 6 cestného zákona). Pokiaľ teda vznikla navrhovateľovi, ako užívateľovi miestnej komunikácie, v dôsledku závady v jej zjazdnosti, škoda na motorovom vozidle, je daná zodpovednosť odporcu v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona. Zodpovednosti sa odporca môže zbaviť jedine v prípade, ak by nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť, alebo na ňu ani upozorniť. Tvrdenie odporcu, že nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť prenosné dopravné značenie, keďže nie je v jeho možnostiach 24 hodín denne monitorovať technický stav všetkých zariadení uložených v cestnom telese, zakladá iba jeho subjektívnu nemožnosť, ktorá však ako liberačný dôvod nepostačuje, keďže súdna prax v tomto smere ustálila, že medze možností je tu potrebné posudzovať objektívne. V konaní však neboli odporcom tvrdené žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by viedli spoľahlivo k zisteniu, že by odstránenie závady alebo upozornenie na ňu presahovalo medze jeho možností. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenej závade bolo možné predísť bežnou a riadnou údržbou predmetnej komunikácie a včasne vykonanými kontrolami poklopov na nej sa nachádzajúcich. Za závady, ktoré objektívne nemožno odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, môžu byť považované najmä závady spôsobené víchricou, povodňou, vzniknuté bezprostredne pred škodovou udalosťou. Pokiaľ odporca poukazoval na porušenie povinnosti vlastníkom, resp. správcom kanalizačnej šachty, odvolací súd poznamenáva, že toto môže založiť jedine jeho zodpovednosť k odporcovi, avšak nemá vplyv na vznik zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľovi, spôsobenej mu ako užívateľovi miestnej komunikácie, porušením povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona ako správcovi komunikácie. V danej veci tak odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a neuviedol žiadne také skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky jeho zodpovednosti za vznik škody. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe dospel k rozhodnutiu v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvého stupňa, pričom prvostupňovým súdom vydaný rozsudok spočíva na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení. S poukazom na vyššie uvedené závery dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách toho odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.