Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/420/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208215624 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208215624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Líška ml., L. R. XX, L., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Mistríkom, R. R. D. X, L., proti odporcovi: Ing. Rudolf Líška, L. R. X, L., zast. advokátom JUDr. Tiborom Csémim, R. R.G. W. X, L., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/187/2008-157, zo dňa 23.9.2011 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 16C/187/2008-157, zo dňa 23.9.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, uzavretá dňa 19.10.2007 medzi predávajúcim Jozefom Líškom, X.. XX.X.XXXX, L. J. XX, L., zomrelým dňa 6.8.2010 a kupujúcim Ing. Rudolfom Líškom, X.. XX.XX.XXXX, L. R. X, L. v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2007 je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1 029,74 eur a povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 84,12 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ sa doplneným návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2007. Jeho návrh smeroval voči odporcovi a Jozefovi Líškovi st., ktorý v priebehu konania zomrel. Z uvedeného dôvodu súd konanie v tejto časti uznesením č. k. 16C/187/2008 - 134 zastavil. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania a ich otec Jozef Líška st., (ďalej len "poručiteľ") boli po smrti matky podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 6 na 3. poschodí, zapísanom na liste vlastníctva (ďalej len LV) Č.. XXXX, pre katastrálny úrad Nivy, obec Bratislava - mestská časť Ružinov (ďalej len "byt"), a to navrhovateľ a odporca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý v 1/6-ine k celku a poručiteľ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/6-iny k celku. Poručiteľ potreboval už za života matky trvalú opateru pre Alzheimerovu chorobu. Podľa lekárskej správy MUDr. Beáty Lukovicsovej už dňa 19.9.2007 nebol schopný vykonávať právne úkony. V priebehu marca 2008 navrhovateľa oslovil odporca s tým, že sa stal vlastníkom 5/6-ín bytu a predložil mu kúpnu zmluvu zo dňa 26.11.2007. Navrhovateľ požiadal o vyhotovenie odborného lekárskeho posudku k zdravotnému stavu poručiteľa, ktorý vypracovala MUDr. Beáta Lukovicsová dňa 9.4.2008. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že odporca trpí diagnózou polyetiol.-demencia, aterosklerotická demencia ťažkého stupňa, na základe ktorej je poručiteľ trvalo dezorientovaný miestom, časom aj osobou, je takmer úplne imobilný a inkontinentný a vyžaduje sústavnú starostlivosť. K uzavretiu spornej kúpnej zmluvy, ktorá bola doplnená dodatkom zo dňa 21.11.2007, došlo dňa 19.10.2007 v Trsticiach. Návrh na vklad bol podaný dňa 26.11.2007 a povolený dňa 27.11.2007. Vzhľadom na to, že poručiteľ trpel takou duševnou poruchou, ktorá mu neumožňovala rozoznať následky svojho konania, navrhovateľ má za to, že sporná kúpna zmluva je v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatná. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej zmluvy je daný tým, že si nie je istým svojim postavením spoluvlastníka nehnuteľnosti. Väčšinový podiel na nehnuteľnosti získal odporca protiprávne a inak ako súdnym konaním nie je možné tento nedostatok odstrániť. Odporca vo vyjadrení k návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nepoprel, že zdravotný stav poručiteľa sa postupne v dôsledku chronickej choroby zhoršoval, avšak v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy netrpel žiadnou takou duševnou poruchou, ktorá by mu bránila ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt že poručiteľ s odporcom a svojimi vnukmi normálne komunikoval a tiež postoj pracovníčky matriky, ktorá overovala podpis odporcu na kúpnej zmluve a ktorá považovala poručiteľa za osobu plne schopnú rozpoznať následky svojho konania. Zdôraznil, že hoci navrhovateľ popiera spôsobilosť poručiteľa uzavrieť spornú kúpnu zmluvu, nenamieta právny úkon dedičskej dohody medzi účastníkmi tohto konania a poručiteľom, ku ktorej došlo len dva mesiace pred uzavretím kúpnej zmluvy. Ak bol poručiteľ schopný ovládať svoje konanie dňa 14.8.2007, rozhodne bol schopný ovládať svoje konanie aj dňa 19.10.2007. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. §§ 34, 37 ods. 1 a 38 ods. 2 OZ. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony, pričom nedostatok spôsobilosti na právne úkony má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Rovnaký dôsledok, a teda absolútna neplatnosť právneho úkonu, nastáva aj za okolností, že osoba síce formálne zbavená spôsobilosti na právne úkony nie je, avšak právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. S poukazom na uvedené, a na skutočnosť, že poručiteľ zbavený spôsobilosti na právne úkony nebol, súd skúmal, či poručiteľ v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu, t. j. uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007 trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým. Znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Máriou Bártovou má súd za preukázané, že vzhľadom na ochorenie, t. j. demenciu Alzheimerovho typu, ktorá bola poručiteľovi diagnostikovaná v roku 2005 a to už v pokročilom štádiu, poručiteľ nemohol byť v roku 2007 spôsobilý urobiť právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Ako uviedla MUDr. Bártová, poručiteľ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol vôbec duševne spôsobilý urobiť sporný právny úkon a pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu, vzhľadom na ťažký stupeň demencie. Poručiteľ bol v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti, nebol schopný pochopiť žiadne následky svojho konania a ani nemohol mať tzv. svetlú chvíľku. Podľa názoru súdu znalecký posudok podal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku duševnej spôsobilosti poručiteľa urobiť právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto sporu. Pokiaľ právny zástupca odporcu sa snažil závery znaleckého posudku spochybniť, najmä v časti, v ktorej znalkyňa označila zdravotný stav poručiteľa ako ťažkú formu demencie, svoju argumentáciu nijako a ničím nepreukázal a súdu nepredložil žiadne vyjadrenie odborného lekára, či odbornú literatúru, ktorá by bola v rozpore so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku. Rovnaký záver je potrebné prijať aj o možnosti, že poručiteľ mal v čase uskutočnenia právneho úkonu tzv. svetlú chvíľku, ktorej existenciu odporca ničím nepreukázal a znalec túto možnosť vylúčil. Skutočnosť, že poručiteľ trpel ťažkou demenciou, vyplýva aj z potvrdenia o zdravotnom stave poručiteľa zo dňa 9.4.2008, vydané MUDr. Lukovicsovou, ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa. Vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo vzhľadom k vyššie uvedenému neúčelné a nehospodárne. Tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že skutočnosť, že bol poručiteľ na uskutočnenie právneho úkonu duševne spôsobilý je preukázaná aj faktom, že pracovníčka matriky jeho podpis overila, posúdil súd za právne irelevantné. Úlohou pracovníčky nebolo skúmať duševný stav osoby, ktorej podpis overovala, jej úlohou bolo skúmať jej totožnosť. Na posúdenie duševného stavu poručiteľa pracovníčka matriky v žiadnom prípade nemá potrebné odborné znalosti, a teda skutočnosť, že podpis poručiteľa overila neznamená, že by poručiteľ bol duševne spôsobilý na vykonanie sporného právneho úkonu. V súvislosti s ďalšou námietkou odporcu, že ak bol poručiteľ spôsobilý na uzavretie dohody o dedičstve, musel byť spôsobilý aj na uzatvorenie kúpnej zmluvy, aj túto súd považuje za irelevantnú. Posúdenie spôsobilosti poručiteľa na uskutočnenie dedičskej dohody a ani jej platnosť nebola predmetom tohto konania. Nevykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom synov odporcu a kontrolným znaleckým dokazovaním súd odôvodnil tým, že výpovede synov odporcu nemôžu prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Synovia odporcu svojím laickým vnímaním objektívne nemôžu zhodnotiť psychické funkcie poručiteľa a už vôbec nie sú spôsobilí posúdiť jeho duševný stav, nakoľko na posúdenie zdravotného stavu poručiteľa nemajú potrebné vzdelanie. Navyše sú v rodinnom pomere k odporcovi a prípadné určenie platnosti právneho úkonu by pre nich malo priaznivé ekonomické následky, z ktorého dôvodu má súd dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti. Kontrolné znalecké dokazovanie navrhované odporcom súd nepovažoval za potrebné, nakoľko závermi znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Márie Bártovej bolo dostatočne preukázané, že poručiteľ nebol v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu schopný pochopiť význam a následky svojho konania. Tieto závery neboli žiadnymi relevantnými skutočnosťami spochybnené, a teda kontrolné znalecké dokazovanie by bolo neúčelné a nehospodárne. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007 a jej dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2007, poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon v zmysle zákona nespôsobilým. Súd preto určil, že kúpna zmluva zo dňa 19.10.2007, v znení dodatku č. 1, je neplatná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1 029,74 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 31.10.2011. Vyslovil nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.10.2007 medzi predávajúcim Jozefom Líškom a kupujúcim Ing. Rudolfom Líškom je neplatná z dôvodu, že znalecký posudok MUDr. Márie Bártovej podal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku duševnej spôsobilosti predávajúceho urobiť takýto právny úkon. Zdôraznil, že takýto záver súdu vychádza z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že si je plne vedomý toho, že v danom spore bolo potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti (znalecké dokazovanie), avšak má plné právo na to, aby znalecký posudok, na základe ktorého súd rozhodne vo veci samej, bol vysoko kvalifikovaný, bez najmenších pochybností o odbornej úrovni ustanoveného znalca a o tom, že jeho závery sú v plnom súlade so stavom celosvetového vedeckého výskumu uvedenej choroby. Pri výsluchu znalkyne MUDr. Bártovej pred súdom prvého stupňa sa potvrdili jeho obavy v tom smere, že znalkyňa nemá dostatok odborných vedomostí a praktických skúseností na posúdenie odbornej otázky týkajúcej sa choroby - demencie Alzheimerovho typu (ďalej len AD). Stanovisko znalkyne, že pri žiadnom štádiu AD sa nemôžu vyskytovať tzv. svetlé okamihy (lucida intervalla), je absolútne neprijateľné, keďže je v úplnom rozpore so stavom vedeckého výskumu uvedenej choroby, ktoré vykonávajú európske a svetové špecializované inštitúcie. Z nich vyplýva, že „chorí občas prekvapia aj takzvanými svetlými momentami, v ktorých sa s nimi dá celkom normálne rozprávať“. Aj každý laik, ktorý sa dostal do styku s chorým na AD vie, že v rannom a strednom štádiu vývoja uvedenej choroby sa dá s chorými riadne komunikovať, vedia, čo chcú a ovládajú svoje vedomie a konanie aj nezávisle od toho, že sa u nich objavujú poruchy kognitívnych funkcií, najmä poruchy epizodickej pamäte s charakteristickým zabúdaním niektorých každodenných udalostí (tzv. novopamäť). Toto však nebráni tomu, aby vo svojich svetlých chvíľkach hovorili o veciach, s ktorými žijú, príp. ktoré ich trápia a aby ich riešenie aj presadzovali. Za neprijateľné označil aj tvrdenie znalkyne, že metóda Mini-Mental State Examination (MMSE) nie je diagnostickou metódou, ale určuje len postup pri terapii, ako aj jej tvrdenie, že skóre 16 bodov, dosiahnuté pri tomto teste preukazuje ťažkú demenciu. V lekárskych odborných kruhoch zaoberajúcich sa intenzívnou liečbou AD je metóda MMSE považovaná za jednu zo základných diagnostických metód na ustálenie stupňa ochorenia demenciou, považuje sa za krátku diagnostickú metódu kognitivity pacienta. Rozsah bodov získaných pacientom 20-11 bodov je porucha stredného stupňa. Preto pri skóre 16, ktoré dosiahol Jozef Líška st. dňa 25.5.2006, nemohlo ísť o ťažký stupeň demencie a vyhodnotenie tohto výsledku takýmto záverom je omylom konkrétneho lekára, ktorý mal pacienta na starosť. Znalkyňa túto nezrovnalosť neopravila a ďalej s ňou pracovala. V čase podpísania kúpnej zmluvy Jozefa Líšku st. s odporcom dňa 19.10.2007, bol jeho dlhodobejší psychický aj fyzický zdravotný stav taký, že nie je možné spoľahlivo vylúčiť výskyt takzvaných svetlých okamihov v rámci jeho duševnej choroby. Podľa jeho názoru nie je možné prostredníctvom znaleckého dokazovania založeného výlučne na preštudovaní exitujúcej zdravotnej dokumentácie z relevantného obdobia, bez prepojenia existujúcich zdravotných záznamov na stav vedeckého výskumu choroby AD, ako aj z vykonaného vlastného psychiatrického vyšetrenia Jozefa Líšku st. s viac ako 17-násť mesačným odstupom od vykonania posudzovaného právneho úkonu bezpečne a spoľahlivo bez akýchkoľvek pochybností určiť, že Jozef Líška st. nebol v dôsledku svojej duševnej choroby v čase vykonania právneho úkonu schopný posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládať. Preto považuje znalecký posudok č. 10/2009 zo dňa 9.4.2009 za absolútne nespôsobilý spoľahlivo odpovedať na otázku, či bol Jozef Líška st. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s odporcom duševne spôsobilý na takýto právny úkon. Poukázal, že chcel svoje argumenty týkajúce sa záverov znaleckého dokazovania preukázať kontrolným znaleckým posudkom, ale súd prvého stupňa mu to neumožnil. V priebehu konania viackrát poukázal na práce európskych vedeckých kapacít. Súd prvého stupňa pri úplnej akceptácii znaleckého posudku odmietol vykonať dôkazy výsluchom navrhnutých svedkov s odôvodnením, že v prípade vnukov Jozefa Líšku st. ide o zaujatých svedkov a úlohou pracovníčky matriky nebolo skúmať duševný stav osoby, ktorej podpis overovala, ale jej totožnosť. Navrhovaní svedkovia nemali vypovedať o úrovni duševnej choroby Jozefa Líšku st. ale o tom, ako sa prejavoval pri ich stretnutiach v rozhodnom čase najmä verbálne, či ich rozpoznal, vedel ich zaradiť do času a priestoru a či vedel, čo koná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 21.11.2011. Uviedol, že podľa jeho názoru znalecký posudok znalkyne MUDr. Márie Bártovej zo dňa 9.4.2009 komplexným, zrozumiteľným a odborným spôsobom podáva odpoveď na otázku, či bol Jozef Líška st. plne duševne spôsobilý dňa 19.7.2007 urobiť právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy a pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu. Znalecký posudok znalkyňa doplnila výpoveďou na pojednávaní dňa 27.4.2011, kde jednoznačne konštatovala, že Jozef Líška st. trpel ťažkou demenciou, kde nie je možné hovoriť o žiadnych svetlých chvíľkach, a tento stav nastal u neho už v čase keď bol hospitalizovaný na Gerontologickom psychiatrickom oddelení v Pezinku, t.j. už v roku 2006. Ku kritike znaleckého posudku zo strany odporcu uviedol, že odporca ani jeho právny zástupca nemajú príslušnú kvalifikáciu a odbornosť na to, aby vedeli posúdiť, či znalecký posudok bol vypracovaný „bez akéhokoľvek napojenia na aktuálne poznatky vedy o stave vývoji choroby AD“, resp. že metóda Mini-Mental State Examination je jednou zo „základných diagnostických metód ustálenia stupňa ochorenia demenciou“. Odborné práce na ktoré v odvolaní poukazuje a ktoré by snáď mali vyvrátiť závery znaleckého posudku odporca neoznačil ani ich necituje. Nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania považuje za nehospodárne a neúčelné. Poukázal tiež na to, že znalecký posudok MUDr. Márie Bártovej sa skladá z troch častí: 1. z úvodu, ktorý obsahuje výňatok zdravotnej dokumentácie vyšetrovaného; 2. zo záznamu z psychiatrického vyšetrenia Jozefa Líšku st. urobeného samotnou znalkyňou a 3. zo záveru, t.j. samotného posudku, ktorý obsahuje odborné závery znalkyne o predmete znaleckého posudku, s konkrétnou odpoveďou na otázku ohľadne duševnej spôsobilosti Jozefa Lišku st. ku dňa 19.10.2007 Ďalej poukázal na dve správy MUDr. Beaty Lukovicsovej, ošetrujúcej lekárky Jozefa Líšku st. z Trstíc, a to správy zo dňa 19.9.2007, podľa ktorej Jozef Líška st. na základe neurologického vyšetrenia a nálezu psychiatra nie je schopný vykonávať právne úkony a zo dňa 9.4.2008, podľa ktorej Jozef Líška st. trpí diagnózou polyetoiol.-demencia, aterosklerotická demencia ťažkého stupňa, na základe ktorej je trvalo dezorientovaný miestom, časom aj osobou, je takmer úplne imobilný a inkontinentný, vyžaduje sústavnú opatrovateľskú starostlivosť pri základných životných úkonoch. Uviedol, že odporcovi ide podaním odvolania len o snahu pripraviť navrhovateľa - svojho brata, o jeho zákonný dedičský podiel na byte po rodičoch. Z doterajšieho dokazovania vyplýva, že využil ťažkú duševnú chorobu ich otca, aby nadobudol jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte ešte pred jeho smrťou a tak sa stal 5/6-inovým spoluvlastníkom. Tomu nasvedčuje aj to, že išlo o uzatvorenie fiktívnej kúpnej zmluvy za cenu 1.000.000,- Sk, keďže odporca sám uviedol, že žiadnu sumu otcovi nevyplatil, išlo prakticky o bezodplatný prevod, t.j. darovanie. Podľa jeho názoru je preto uvedená zmluva neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. K navrhovanému výsluchu synov odporcu a ich zaujatosti uviedol, že jeden zo synov odporcu v predmetnom byte v súčasnosti spolu s priateľkou býva, a rozhodnutie vo veci ovplyvní jeho sociálny štandard. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom, a aj veľmi podrobne, odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že odporca spochybňoval znalecké posúdenie Jozefa Líšku st. len s poukazom na svetové trendy liečby a výskumu choroby AD už pred súdom prvého stupňa, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, či už znaleckým posudkom, odbornou literatúrou alebo odbornými článkami. Proti námietkam odporcu svedčia závery opakovaných vyšetrení neurológa a psychiatra, vrátane vyšetrení na gerontopsychiatrickom oddelenia Psychiatrickej nemocnice Pezinok (výňatok z chorobopisu), uvádzaných v časti I. znaleckého posudku, a to z obdobia rokov 2006 - 2007. Z nich jednoznačne vyplýva, že Jozef Líška st. trpel Alzheimerovou chorobou už od roku 2005, kedy sa táto choroba u neho podchytila už v rozvinutejšom štádiu (potvrdenie MUDr. Lukovicsovej). Z lekárskych správ s pred obdobia uzatvorenia kúpnej zmluvy vyplýva, že otec účastníkov konania trpel ťažkým stupňom demencie. Už pri hospitalizácii v Psychiatrickej nemocnici Pezinok takmer pred rokom a pol pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy, boli u neho konštatované ťažkosti s pamäťou, dezorientácia (sám uvádzal, že sa doma neorientuje, lebo sa stále sťahujú), inadekvátne odpovede na položené otázky, zmätené myslenie. Z nálezu neurológa z 20.4.2007 vyplýva, že Jozef Líška st. je dezorientovaný miestom, časom a osobou. V dôsledku celkového zhoršenia psychického a fyzického zdravotného stavu bol od 16.4.2007 umiestnený v Zdravotno-sociálnom centre sv. Alžbety v Trsticiach. Z lekárskych správ je zrejmé, že ochorenie postupne progredovalo, s nepriaznivou prognózou. Popis ťažkostí a stavu otca účastníkov konania niekoľko mesiacov pred, ale aj po uzavretí zmluvy podporujú tvrdenia znalkyne a závery jej znaleckého dokazovania, a korešpondujú jednoznačne aj s jej výpoveďou pred súdom prvého stupňa. Všetky lekárske správy, na ktoré je poukaz v znaleckom posudku, samotné psychiatrické vyšetrenie otca účastníkov konania samotnou znalkyňou v rámci znaleckého dokazovania a aj výpoveď znalkyne pred súdom, tvoria reťazec vzájomne korešpondujúcich a odporcom nevyvrátených skutočností, ktorý odôvodňuje záver znaleckého posudku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odporca v odvolaní interpretuje výpoveď znalkyne na pojednávaní skreslene, v rozpore s obsahom jej výpovede zachytenej v zápisnici z pojednávania konaného dňa 27.4.2011. Takúto skreslenú interpretáciu považuje odvolací súd za účelovú, so zámerom spochybniť odbornosť znalkyne. Okrem toho odvolací súd nepovažuje za efektívne odporcom navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko aj ďalší znalec by už mohol vychádzať len z lekárskych správ, ktoré mala k dispozícii aj znalkyňa MUDr. Mária Bártová. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu, že súd rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal dokazovanie navrhovanými svedkami, odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko navrhovateľ si v odvolacom konaní žiadne trovy neuplatnil, ich náhrada mu nebola priznaná. V Bratislave dňa 1. októbra 2013 JUDr. Edita Szabová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Račková Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.