Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/241/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208219034 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208219034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: O. T., D.. XX.XX.XXXX, F. XX, N., zast. JUDr. Oľgou Kudolániovou, advokátkou, AK Hrobákova 1, Bratislava, proti odporcovi: M. T., D.. XX.XX.XXXX, M. XX, N., o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/223/2008-55 zo dňa 19. marca 2012, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 223/2008-90 zo dňa 20. novembra 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie zo dňa 20. novembra 2012 č.k. 8C 223/2008-90 p o t v r d z u j e . Odporca je povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 319,80 € na účet JUDr. Oľgy Kudolániovej, advokátky v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 132,77 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 01.10.2008. Zročné výživné vo výške 4.182,20 € povolil odporcovi splácať v splátkach po 70 € mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod hrozbou strany výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc 230/00-14 zo dňa 20.03.2001 v časti o výživnom. Uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vyčíslenú v písomnom vyhotovení rozsudku. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ bol po smrti matky zverený do pestúnskej starostlivosti starej matky a otec ( odporca) bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 1.000,-Sk (33,19 €). V čase rozhodnutia ako maloletý navštevoval základnú školu a náklady na jeho výživu teda k súčasnému obdobiu podstatne vzrástli. V školskom roku 2008/2009 začal dennou formou študovať na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Len základné životné náklady ako ubytovanie, stravné, cestovné, šport, hygiena, oblečenie predstavujú mesačne sumu 10.000,-Sk (331,93 € ). Žije stále so starou matkou, dôchodkyňou, otec s ním neudržiava žiaden kontakt ani neprispieva nad rámec určeného výživného. Odporca žil v spoločnej domácnosti s matkou v 2- izbovom byte, kde jeho príspevok na náklady tvorili sumu 5.000.-Sk (165,96 €) a pri čistom mesačnom príjme 14.000,-Sk (464,71 €). Doložil daňové priznanie obdobia roku 2007,8,9,10 a rozhodnutie o dedičstve po nebohej matke odporcu o nadobudnutí čistej hodnoty dedičstva vo výške 26.427,42 Sk v celosti. Odporca pracuje na živnosť ako pomocný robotník, maliar s príjmom 500 - 600 € mesačne, tento rok sa mu zarobiť nepodarilo. Napriek tomu musí platiť odvody 170 € mesačne, telefón 60 € a životnú poistku 33 € mesačne. K výkonu živnosti potrebuje auto, ktoré je staršie a vyžaduje náklady na pohonné hmoty a údržbu. Presťahoval sa k priateľke do rodinného domčeka. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§76, 77 a § 78 Zák. o rodine, v zmysle ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery pričom sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci ku zmene pomerov došlo. Navrhovateľ žije stále v spoločnej domácnosti so starou matkou, starobnou dôchodkyňou, v čase pôvodného rozhodnutia mal však len 11 rokov a v súčasnosti je vysokoškolským študentom. Odporca bol v čase pôvodného rozhodnutia nezamestnaný s podporou vo výške 173,77 €, na čo bral poručenský súd ohľad, v súčasnosti je živnostník. V aktuálnom živnostenskom registri má oprávnenie na deväť druhov činnosti ( búracie, zemné a výkopové práce okrem použitia výbušnín, maliarske, natieračské a sklenárske práce, montáž sádrokartónov, štukatérske práce, podlahárstvo, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb, murárske práce ). Sám deklaruje čistý príjem okolo 550 €, pričom podľa doložených daňových dokladov tomu má byť výrazne menej. Nemá zdravotné problémy ani inú vyživovaciu povinnosť. Býva u priateľky, kde nemusí nevyhnutne ( „keď mám“) prispievať na náklady spojené s bývaním. Výživné bolo naposledy určené v roku 2001, keď navrhovateľ už päť rokov nežil s odporcom v spoločnej domácnosti. Nebolo až doteraz menené napriek tomu, že navrhovateľ prešiel niekoľkými zásadnými etapami života (ukončenie ZŠ, stredoškolské štúdium, maturita, plnoletosť, prijatie na vysokoškolské štúdium), z ktorých pri každej možno konštatovať takú zmenu jeho potrieb odôvodňujúcu úpravu výživného. Oproti poslednej úprave už vzhľadom na dĺžku obdobia došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane navrhovateľa, ktorého potreby sú v súčasnosti determinované nielen bežnými, vekovými, študijnými, ale aj záľubou vo fotografovaní. Je tiež notorietou, že navrhnuté a priznané výživné nedosahuje sanáciu ani základných potrieb dvadsaťtri ročného človeka ( bez svojpomoci či pomoci starej matky), je však vzhľadom na vyššie uvedené v možnostiach odporcu, ktorý je jediným rodičom navrhovateľa. Zročné výživné (01.10.2008 - 19.03.2012 = 42 mesiacov) nad rámec priebežne plneného vo výške 4.182,20 Eur (99,576 € x 42) súd povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny advokátky za tri úkony právnej pomoci - 414,31 € ( 12 101,60 Sk), t.j. 2 úkony za prvú poradu s klientom a prevzatie veci a vypracovanie návrhu v roku 2008 a 2 x 190,-Sk režijný paušál platný v roku 2008 a 250,18 € za zastupovanie na pojednávaní dňa 19.03.2012 - 1 úkon á 200,85 € a 7,63 € režijný paušál plus DPH, proti odporcovi, ktorý úspech v konaní nemal. Opravným uznesením súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 164 O.s.p. opravil štvrtý odsek výroku rozsudku napadnutého rozsudku tak, že „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 664,49 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“, z dôvodu, že výška trov konania nebola vo výroku napadnutého rozsudku uvedená. Rozsudok ako aj opravné uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca. Vytýkal súdu prvého stupňa neodôvodené prieťahy v súdnom konaní, majúce v končenom dôsledku vplyv na výšku zročného výživného. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 132,77 €, avšak počnúc dňom 1.4. 2012. Zročné výživné práve z dôvodu nečinnosti súdu žiadal zrušiť, keď nadovšetko jeho vyčíslenie je nezrozumiteľné. Za neprimerané a neúčelné považoval aj trovy právneho zastúpenia, keď vytkol navrhovateľovi, že nevyužil možnosť bezplatnej právnej pomoci. Nesúhlasil s dátumom uvedeným v rozsudku ako deň vyhotovenia 19.3.2012 a za neospravedlniteľnú chybu považuje, že rozsudok nie je podpísaný. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku a ani proti opravnému uzneseniu nie je dôvodné. Predmetom konania v súdenej veci je zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, v prípade ktorom je súd povinný s poukazom na ust. § 78 Zák. o rodine zisťovať, či došlo ku zmene pomerov, a to zmene pomerov podstatnej od poslednej úpravy, pričom je súd povinný porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne v zmysle uvedených zásad postupoval, keď svoje dokazovanie zameral na zistenie osobných a majetkových pomerov oboch účastníkov. Okolnosť, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2001 mal navrhovateľ 12 rokov, je sama osebe zo strany navrhovateľa taká podstatná zmena pomerov, že po preukázaní, že navrhovateľ nie je schopný sa samostatne živiť v dôsledku prípravy na budúce povolanie formou denného štúdia je dôvodom na zvýšenie výživného. U odporcu taktiež od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene, keďže v súčasnosti je živnostník oproti statusu nezamestnaného. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk, t.j. odôvodnených potrieb oprávneného (navrhovateľa ); rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného (odporcu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. Pri stanovenom výživnom na navrhovateľa vo výške 132,77 € je nepochybné, že ťarcha vyživovacej povinnosti spočíva i naďalej na starej matke, ( ktorá na rozdiel od odporcu nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť), keďže odôvodnené potreby navrhovateľa vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy a kultúrne športové vyžitie, na ktoré má odporca právo, vysoko prekračujú súdom určené výživné, avšak vzhľadom na nízku životnú úroveň odporcu aj navrhovateľ môže žiť len na takej životnej úrovni, akú má jeho jediný rodič, a tak odôvodnenými potrebami, na ktoré súd prihliadol pri určení výšky výživného, sú potreby len celkom bežné. Odporca v odvolaní poukazuje na prieťahy v súdnom konaní, odvolaciu námietku ktorú ale nemohol odvolací súd vziať na zreteľ, pretože odvolací súd je orgánom prieskumným, zameraným na postup prvostupňového súdu; či správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav po správnej aplikácii hmotnoprávneho predpisu prijal aj správny právny záver a námietka v tomto smere nemohla privodiť na vec iný náhľad. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca svoju vyživovaciu povinnosť nespochybňuje, je si vedomý povinnosti zabezpečiť svojho syna i keď minimálnym pokrytím jeho materiálnych potrieb, bez osobnej účasti na jeho výchove. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča je nielen morálna, ale aj zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Až keď si rodič dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, rozhodne o nej súd. Dobrovoľným plnením treba rozumieť len včasné a pravidelné uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom zákonným kritériám (a contrario takým nie je oneskorené, nepravidelné alebo nedostatočné plnenie vyživovacej povinnosti, čím je daná zákonná podmienka na rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 65). Z uvedeného dôvodu teda bez vplyvu na meritórne rozhodnutie zostala aj námietka uplatnená v odvolaní, že výška zročného výživného nie je zapríčinená odporcom, ale nečinnosťou súdu. Odporca mal dobrovoľne plniť navrhovateľom žiadanú zvýšenú vyživovaciu povinnosť, keď po zvážení okolností je navrhovateľom požadovaná výška výživného legitímna. Podľa § 157 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa o.i. vyžaduje uviesť deň a miesto vyhlásenia. Zo zápisnice z pojednávania (č.l. 49) vyplýva, že k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 19.3. 2012, preto námietka v odvolaní je v tomto smere nenáležitá, rovnako ako námietka, že na rozhodnutí absentuje vlastnoručný podpis zákonného sudcu, pretože v zmysle § 61 ods. 1 Spravovacieho poriadku podpis sudcu obsahuje iba prvopis rozhodnutia. Správne prvostupňový súd rozhodol o zročnom výživnom vo výške 4.182,20 €, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 70 € pod stratou výhody splátok v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Zročné výživné za obdobie od 1.10.2008 do 19.3.2012 určil sumou 4.182,20 €. Doteraz platené výživné v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc 230/00-14 zo dňa 20.3.2001 vo výške 33,19 € (1.000,-Sk) - napadnutým rozsudkom priznaných 132,77 €, čo predstavuje rozdiel 99,58€ €; od 1.10.2008 do 19.3.2012 - t.j. 42 mesiacov x 99,58 € = 4.182,20 €. Nedôvodné sú námietky odporcu v odvolaní proti rozsudku a opravnému uzneseniu týkajúce sa náhrady trov konania. Prvostupňový súd správne priznal úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.8.2008, písomné podanie - návrh na začatie konania zo dňa 24.9.2008, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012. Odmena za úkon právnej služby do 31.12.2008 predstavuje v zmysle § 10 ods. 3 a § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.12.2008 sumu vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 180.000,-Sk (3.000,-Sk x 5 x 12) 6.050,-Sk a odmena za úkon od 1.9.2009 vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 5.974,91 € (99,58 € x 5 x 12) prestavuje sumu 200,85 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom predstavuje aj poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky sumu 622,86 € (2 x 6.050,-Sk, t.j. 12.100,-Sk ( 402,01€) + 2 x 190,-Sk, t.j.380,-Sk (12,61 €) + 1 x 200,85 € + 1 x 7,69 € režijný paušál. Odmena a náhrady za úkon účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012 vo výške 208,54 € bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o 20% DPH, t.j. o sumu 41,63 €. Celková odmena potom predstavuje sumu 664,49 € (622,86 € +41,63 €). Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné námietky smerujúce k zmene právneho posúdenia, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa ako aj opravné uznesenie zo dňa 20. novembra 2012 č.k. 8C 223/2008-90 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia vo výške 380,05 €, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právnej zástupkyni navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.12.2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23.5.2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, keď odmena za úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 10 ods. 3 a § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 5.974,91 € (99,58 € x 5 x 12) sumu 200,85 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom a aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 5 a § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 266,50 € (200,85 € + 50,21, t.j. 1 zo sumy 200,85 € + 1 x 7,63 € režijný paušál + 1 x 7,81 € režijný paušál). Odmena a náhrady vo výške 266,50 € bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o 20% DPH, t.j. o sumu 53,30 €. Celková odmena potom predstavuje sumu 319,80 € (266,50 € + 53,30 €). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.