Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/522/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200098 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209200098.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. K., r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. XX, XXX XX L., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 606,78 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: 0,25% denný úrok z omeškania zo sumy 598,82 Eur od 20.06.2008 do 23.09.2008, 0,25% denný úrok z omeškania zo sumy 590,52 Eur od 22.10.2008 do 22.10.2008, 0,25% denný úrok z omeškania zo sumy 582,22 Eur od 23.10.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 174,63 Eur, trovy exekučného konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/8/2009-9 zo dňa 16.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II., č.k. 37Er/8/2009-9 zo dňa 16.09.2013, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu časti úroku z omeškania prevyšujúcej výšku 9,50% ročne zo sumy 590,19 EUR odo dňa 20.06.2008 do zaplatenia s tým odôvodnením, že úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozhodnutím sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekučný titul zaväzuje povinného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 598,82 EUR, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne. Konštatoval, že dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva nakoľko záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ a preto mohli byť dohodnuté úroky z omeškania najviac do výšky podľa predpisov občianskeho práva. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený, navrhol jeho zrušenie bez ďalšieho s tým odôvodnením, že: - podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal súd rešpektovať. - exekučný súd konštatoval, že požadovaná výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje odôvodnenie založil na jednoduchej komparácii zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania so zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 369 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „ObchZ“), čím opomína rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou, ktorá ma viesť dlžníka k riadnemu plneniu svojho záväzku a naopak úrok považuje teória civilného práva za cenu poskytnutého plnenia. Z uvedeného rozdielu je potom zrejmé, že aj samotná výška úroku z omeškania môže a spravidla aj bude vyššia ako výška úroku. - u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Uvedený záver odôvodňuje povaha nebankových úverov, riziko spojené s osobou dlžníka, jeho finančným nepreverovaním a nevyžadovaním zabezpečenia pri nebankových úveroch. Dlžníkmi z týchto úverov sú predovšetkým osoby, ktoré by úver u bežných bankových subjektoch ani nedostali. - dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Preto sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, pod sp.zn. SR 09511/08 dňa 02.10.2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 20.10.2008 a vykonateľným dňa 23.10.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 18.280,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 18.040,- Sk od 20.06.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 5.261,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri kurzovom prepočte na menu Euro (1€/30,1260 Sk) je táto povinnosť vyjadrená povinnosťou povinného zaplatiť oprávnenému istinu 606,78 EUR spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 598,82 EUR od 20.06.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 174,63 EUR, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svojim návrhom spísaným do zápisnice dňa 15.12.2008 oprávnený spresnil ním vymáhaný nárok tak, že sa domáhal vymoženia istiny 606,78 EUR spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 598,82 EUR od 20.06.2008 do 23.09.2008, 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 590,52 EUR od 22.10.2008 do 22.10.2008, 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 582,22 EUR od 23.10.2008 do zaplatenia, trovami rozhodcovského konania 174,63 EUR, trovami exekučného konania a trovami exekúcie Dňa 16.02.2009 pod č. Poverenia 5102 063415 * exekučný súd poveril súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 590,19 EUR s príslušenstvom, trovy konania 174,63 EUR a trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 64,06 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie, čo do istiny, nebolo vydané v celom požadovanom rozsahu. Uznesením č.k. 37Er/8/2009-9 zo dňa 16.09.2013 exekučný súd zastavil exekúciu v časti úroku prevyšujúceho 9,50% ročne zo sumy 590,19 EUR odo dňa 20.06.2008 do zaplatenia. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmá zmätočnosť vydaného poverenia, ktoré nekorešponduje s návrhom na vykonanie exekúcie, ani so žiadosťou súdneho exekútora, ale ani so samotným exekučným titulom a to, ako v časti vymáhanej istiny, tak aj čo do sumy z ktorej má byť vypočítané úročenie. Táto zmätočnosť je následne prenesená i do odvolaním napadnutého uznesenia do ktorého sa prenáša vo vyjadrení sumy z ktorej má byť počítané úročenie, čo pri benevolentnom ponímaní môže byť chybou v počítaní avšak pri rigidnom ponímaní ide o nedostatok vymedzenia príslušenstva, kedy z vydaného poverenia nie je zrejmé, či ide o príslušenstvo vymedzené exekučným titulom, alebo návrhom oprávneného. Avšak v oboch prípadoch ide o nie úplné vyjadrenie vymáhanej sumy (exekučný súd bez ďalšieho rozhodnutia nepracuje s celým uplatneným nárokom oprávneného). Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Uvedené ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu, vzhľadom na pochybenie učinené už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a opakujúce sa v odvolaním napadnutom uznesení, nespĺňa. Okrem riešenia otázky dôležitej pre posúdenie správnosti merita napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým je otázka hodnotenia dobrých mravov a rozporu priznaných úrokov z omeškania s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je nevyhnutné aby preskúmavané rozhodnutie reálne korešpondovalo so zisteným skutkovým stavom veci, čomu tak v predmetnej veci vzhľadom na vyššie uvedené nie je. Neurčitosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a reálne odníma možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, zrušil a v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, ustáliť rozsah poverenia súdneho exekútora a podľa toho posúdiť otázku čiastočného zastavenia exekúcie s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania, svoje rozhodnutie oprieť o príslušný dôvod zastavenia exekúcie - niektoré z písmen § 57 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V rozhodnutí absentuje zdôvodnenie pre aký aspekt exekučný súd radí (s ohľadom na dátum uzavretia zmluvy) uzavretú úverovú zmluvu medzi zmluvy spotrebiteľské. Tiež sa nedá zistiť, čo viedlo exekučný súd k prehliadnutiu toho, že zmena úrokovej sadzby podľa občianskoprávnych predpisov, ktorá sa vzťahuje na omeškanie vzniknuté až po 15.01.2009, kedy nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka vykonaná zákonom č. 454/2008 Z.z., ktorá zmenila § 369 ods. 1 ObchZ. V tomto kontexte je potom nepreskúmateľné tvrdenie exekučného súdu, že úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozsudkom sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.