Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200380 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209200380.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: W. O., miesto podnikania B. B. XXX, R.: XX XXX 898, zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o., Šoltésovej 1, Považská Bystrica proti žalovanému: Tyco Fire & Integrated Solutions, s.r.o., člen koncernu Tyco, so sídlom Novodvorská 944, Praha 4, IČO: 610 55 077, Tyco Fire & Integrated Solutions s.r.o., člen koncernu Tyco - organizačná zložka, so sídlom Hontianska 7, Bratislava, IČO: 35 606 550, zast. AK Balcar, Polanský, Eversheds s.r.o., Pribinova 25, Bratislava o zaplatenie 15.906,16 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. 11. 2011 č.k. 23Cb/129/2009-384 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2011 č.k. 23Cb/129/2009-384 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 658,99 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.906,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 3.278,56 Eur od 23. 11. 2008 do zaplatenia, zo sumy 10.178,55 Eur od 23. 11. 2008 do zaplatenia a s 12,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.449,05 Eur od 11. 12. 2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 6.017,92 Eur. Prvostupňový súd rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 15.906,16 Eur s príslušenstvom titulom ceny diela vykonaného podľa objednávky žalovaného č. 1/204/000162 a spočívajúceho v montáži strojnej časti sprinklerového SHZ v rozsahu realizačného projektu RP2844 na diele Viedenská brána a titulom ceny diela vykonaného na základe objednávky žalovaného č. 1/204/000246 na stavbe Lozorno. Žalovaný neuhradil žalobcovi sumu vo výške 3.278,56 Eur fakturovanú faktúrou č. 20/2008 ako cenu prác na diele Viedenská brána a sumu 10.179,56 Eur a 2.449,04 Eur fakturované žalovanému faktúrami č. 21/2008 a č. 22/2008 ako cenu prác realizovaných na stavbe Lozorno. Žalovaný namietal neukončenie prác na diele Viedenská brána a neodovzdanie diela žalobcom prostredníctvom tlakových skúšok a neodstránenie vád diela žalobcom. Listami zo dňa 01. 12. 2008, 02. 12. 2008 a 12. 12. 2008 oznámil žalovaný žalobcovi, že dielo vykazuje vady v netesnosti spojov a žiadal o ich odstránenie do 28. 12. 2008 a súčasne namietal, že dielo nebolo vykonané v riadnom termíne a v dohodnutej kvalite a z dôvodu neodstránenia závad preto pristupuje k ich odstráneniu a vykonaniu komplexných skúšok treťou osobou. Žalovaný si objednávkou č. 1/204/000276 zo dňa 17. 10. 2008 u spol. DOSAN, s.r.o. a objednávkou č. 1/204/000208 zo dňa 22. 10. 2008 u fy Slavomír Ferencz objednal montážne práce strojné a technickú pomoc pri kompletnom vyskúšaní sprinklerového SHZ. Objednávkou č. 1/204/000325 zo dňa 28. 11. 2008 si žalovaný u fy Martin Sovík - Kivos objednal vykonanie tlakových skúšok potrubia, vykonanie prípadných opráv netesností a ďalšie práce na sprinklerovom SHZ. Žalovaný si uplatnil v konaní ako kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá žalovanému vznikla zaplatením ceny prác súvisiacich s dokončením diela a vykonaním tlakových skúšok tretími osobami, a to spol. DOSAN, s.r.o. a fy Slavomír Ferencz a fy Martin Sovík - Kivos. Tieto tretie osoby vyúčtovali žalovanému cenu prác faktúrou č. 2090042 v sume 16.533,86 Eur a faktúrou č. 2090046 v sume 5.371,89 Eur. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca vykonal práce na diele Viedenská brána vyplývajúce z objednávky žalovaného a práce na diele Lozorno tiež na základe objednávky žalovaného. Žalovaný žalobcovi dohodnutú cenu diela neuhradil. Riadne odovzdanie diela Lozorno nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným zostalo len riadne vykonanie diela a odovzdanie diela Viedenská brána žalobcom, a to na základe tvrdenia žalovaného o vadách diela a absencii tlakových skúšok. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že dielo vykazovalo vady a tiež nemal za preukázané tvrdenia žalovaného o riadnom uplatnení nároku z vád. Obsah listov žalovaného adresovaných žalobcovi zo dňa 01. 12. 2008 a zo dňa 12. 12. 2008 s nekonkrétnym a všeobecným vyjadrením o nevykonaní diela v riadnom termíne, v patričnej kvalite a bez vád, nevyhodnotil prvostupňový súd ako riadne uplatnenie reklamácie vád diela. Vady diela neboli preukázané ani výsluchom svedkov. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené porušenie povinnosti žalobcu vykonať tlakové skúšky sprinklerového SHZ, dospel prvostupňový súd k záveru, že žalobca svoju povinnosť neporušil, keď vykonal tlakové skúšky vzduchom a nie vodou, pretože z objednávky žalovaného nevyplýval požadovaný spôsob vykonania skúšok. Stavba diela Viedenská brána v čase, keď žalobca odovzdával svoje dielo, nebola v stave, ktorý by umožňoval vykonanie tlakových skúšok vodou a žalovaný, ktorý bol povinný poskytnúť súčinnosť, sa tak dostal do omeškania vo vzťahu ku žalobcovi. Nakoniec vykonaným dokazovaním nemal súd prvého stupňa za preukázané, že tlakové skúšky realizovali pre žalovaného tretie osoby, ale ustálil, že tieto skúšky vykonal sám žalovaný za účasti svojho odberateľa spol. ZIPP, spol. s r.o. Na základe uvedeného vyhodnotil súd prvého stupňa námietku žalovaného ako neopodstatnenú a žalobcovi priznal ním uplatnený nárok. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd ustanoveniami § 536 ods. 1, § 554 ods. 1, § 555 ods. 2, § 560 ods. 1 a § 373 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi, pričom podrobné vyčíslenie trov právneho zastúpenia uviedol v rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a odôvodnil ho inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. s tým, že vo svetle nových skutočností doteraz zistený skutkový stav neobstojí. V odvolaní žalovaný uviedol, že zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou dňa 18. 09. 2009 medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou Tyco Fire & Integrated Solutions s.r.o., IČO: 36 528 871 ako kupujúcim došlo k predajú časti podniku, ktorou je organizačná zložka predávajúceho tvorená súborom hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, ku ktorej patria veci vo vlastníctve predávajúceho, práva a iné majetkové hodnoty patriace predávajúcemu, a ktoré slúžia k prevádzkovaniu tejto časti podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť a ich vymedzenie vyplýva z účtovnej evidencie predávajúceho. Napriek tomu, že záväzok žalovaného, ktorý je predmetom konania, nebol výslovne špecifikovaný v zmluve, jeho prechod zmluvné strany nevylúčili, a teda prešiel zo žalovaného na kupujúceho. Žalovaný v súvislosti s prechodom záväzku zmluvou o predaji časti podniku namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. V ďalšom namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku. Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie nepripravenosťou diela realizovaného žalobcom k jeho odovzdaniu a namietal, že dielo nebolo riadne vykonané, pretože bolo vykonané s vadami, čo odborná literatúra nepovažuje za riadne ukončenie diela, aj keby bolo toto objednávateľom prevzaté. Žalovaný poukazuje na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v smere príčinnej súvislosti medzi omeškaním žalovaného a neodovzdaním diela žalobcom, ktorú súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil. Poukázal tiež na neodovzdanie diela žalobcom a na nesprávne právne posúdenie nárokov vád uplatnených žalovaným a mal za to, že súd mal vyhodnotiť obsah písomností žalovaného v súlade s ust. § 550 Obchodného zákonníka ako žalovaným uplatnenú reklamáciu spôsobu vykonávania diela realizovanú v rámci jeho kontrolnej činnosti. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ako aj vyvodenie nesprávnych skutkových záverov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil opakované ústne a telefonické výzvy žalovaného, po ktorých prikročil žalovaný k odstráneniu vád vykonávania diela a k dokončeniu diela treťou osobou. Poukázal na nesplnenie si povinnosti žalobcu notifikovať pripravenosť stavby na vykonanie skúšok a nesplnenie povinnosti vyzvať žalovaného na vykonanie skúšok. Žalovaný nakoniec nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého jeho tvrdenia o hroziacej škode a sankciách zo strany spol. ZIPP, spol. s r.o. považuje prvostupňový súd za nepreukázané a poukazuje v tejto súvislosti na zmluvu o dielo č. 213/2006, ktorú uzatvoril žalovaný so spol. ZIPP spol. s r.o. Obsahom tejto zmluvy bolo aj dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk denne za každý deň omeškania s odovzdaním diela zo strany žalovaného, ktoré preukazuje reálnu hrozbu vzniku škody. V tomto smere namietal, že súd prvého stupňa sa s jeho kompenzačnou námietkou nevysporiadal a rozhodol arbitrárne, nemajúc oporu v dokazovaní. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Uviedol, že podľa zmluvy o dielo mal vykonať len konkrétnu časť diela, a to montáž stabilného hasičského zariadenia (SHZ), a teda nemohol vykonávať komplexné tlakové skúšky bez toho, aby na ich vykonanie bola pripravená stavba ako celok. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný faktúru žalobcu nikdy nepoprel, len si uplatnil kompenzačnú námietku. Z faktúr vystavených spol. DOSAN, s.r.o., a fy Ferencz a fy Sovík nie je možné určiť, či tretími osobami boli realizované práce na odstraňovaní vád diela vykonaného žalobcom, resp. v čom mali spočívať práce vykonávané pre žalovaného tretími osobami, pričom podľa dátumov uvedených na jednotlivých faktúrach, tieto boli vystavené skôr ako bol žalobca vyzvaný žalovaným k odstráneniu vád. Žalobca zrekapituloval vo svojom vyjadrení jednotlivé práce realizované na diele a faktúry, ktorými cenu týchto prác žalovanému vyúčtovával. Žalobca namietal, že do dnešného dňa mu žalovaný neuhradil ani cenu za práce vykonané na stavbe Lozorno hala B, ktorých cenu žalovaný nikdy nenamietal, ale aj v tomto prípade si uplatnil kompenzačnú námietku. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby neprešla predajom podniku, pretože nebola žalovaným evidovaná, keďže táto podľa názoru žalovaného zanikla započítaním. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa ust. § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ust. § 477 ods. X Obchodného zákonníka na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka si zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa ust. § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. Podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka platia pri vadách diela primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Žalovaný preukazoval v odvolacom konaní s poukazom na zmluvu o predaji časti podniku uzavretej medzi ním ako predávajúcim a spol. Tyco Fire & Integrated Solutions s.r.o. ako kupujúcim prechod záväzku na kupujúceho a z uvedeného vyvodil nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva zo zákonného ručenia žalovaného za záväzky, ktoré prešli na základe zmluvy o predaji časti podniku na kupujúceho a tento ručiteľský záväzok žalovaného nezanikol zánikom záväzku podľa ust. § 311 ods. 1 Obch. zákonníka. Teda žalovaný je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v tomto konaní rozhoduje a je teda vecne legitimovaným účastníkom v konaní. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, preto odvolací súd nemôže prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa o formalistickom vyhodnotení dôkazov a stotožňuje sa so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v tom, že dielo bolo vykonané a odovzdané. V zmysle § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka postačovalo, aby žalobca umožnil žalovanému nakladať s dielom v mieste, v ktorom sa dielo zhotovovalo, pričom o mieste zhotovovania diela medzi účastníkmi konania nebolo pochybností. Naviac odvolací súd dodáva, že v prípade nárokov z vád diela, nebol žalovaný oprávnený pri primeranom použití ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela, dosiahnuť z iného právneho dôvodu, v tomto prípade titulom nároku na náhradu škody tak, ako si tento nárok prostredníctvom kompenzačnej námietky uplatňoval žalovaný v konaní. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel zákonných ustanovení o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domáhať náhrady z vadného plnenia uplatnením nároku na náhradu škody namiesto uplatnenia nároku z vád diela. Žalovaný ako objednávateľ nebol oprávnený z dôvodu prípadných vád diela, ak by sa takéto vady v priebehu konania preukázali, požadovať náhradu zo žiadneho iného právneho titulu (teda ani z titulu náhrady škody) v rozsahu, v akom sa tejto mohol domôcť uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal za dva úkony právnej služby (porada s klientom v trvaní 1,5 hod. a písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 320,34 Eur. Za úkon porady s klientom patrí podľa ust. § 14 ods. 2, písm.a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške 2/3-ín základnej sadzby tarifnej odmeny za každú skončenú hodinu, t.j. vo výške 213,56 Eur. Odvolací súd teda priznal žalobcovi náhradu trov za dva úkony v celkovej výške 533,90 Eur, 2x paušálnu náhradu po 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 109,83 Eur, celkom vo výške 658,99 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.