Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/487/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209201519 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209201519.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci navrhovateľa: SL0V - ENERGIA CONSULTING, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava, IČO : 36 515 302, zast. Mgr. Marekom Benedikom, advokátom so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44, Bratislava, IČO : 35 815 256, zast. LEGATE, s.r.o, so sídlom Gunduličova 6, Bratislava, IČO : 35 846 909 o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 06. júna 2012 č.k. 50C 80/2009-1257 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155.068,32 €, spoločnosti LEGATE, s.r.o. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 06. júna 2012, č.k. 50C 80/2009-1257 zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie oprel o skutkové zistenia, podľa ktorých od 01.08.2001 bola prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej "Úrad" ) vykonávaná cenová regulácia rozhodnutiami, vydanými v rokoch 2003, 2004, 2005 a 2006, ktorými boli určené maximálne ceny a tarifné podmienky pre odporcu. Rozhodnutia Úradu neboli uverejnené v Zbierke zákonov, čím - 2 - nenadobudli záväznosť, t.j. nikdy nenadobudli právne účinky. Peňažnej čiastky, tvoriacej predmet žaloby sa preto navrhovateľ domáha titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko účtované ceny za dodávku plynu podľa neúčinných rozhodnutí o regulácii cien nad rámec ostatnej právne účinnej regulácie ( Opatrenia MF SR č. R 1/2001) boli získané odporcom bez toho, aby na ne existoval právny nárok. Oznámenia o postúpení pohľadávok vzniknutých veriteľom ako odberateľom zemného plynu z rozdielu medzi cenami, ktoré odberatelia zaplatili a tými, ktoré mali zaplatiť za odber zemného plynu podľa Opatrenia ministerstva SR č. R 1/2001 (Oznámenie č. 28/2001 Z.z. uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 12/2001, vo Finančnom spravodajcovi č. 3/2001 za roky 2004, 2005 a 2006) bez ďalšieho založili aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (navrhovateľa ) na vymáhanie postúpených pohľadávok vo výške 64.385.750,24 €, súd vychádzal z uvedených oznámení bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Z argumentácie navrhovateľa vyplýva, že cena plynu pre domácnosti bola predmetom regulácie v roku 2001 prostredníctvom MF SR a následne Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Dňa 26.01.2001 vydalo MF SR Opatrenie č. R 1/2001, ktoré nadobudlo účinnosť 01.02.2001 a ktorým bola vykonaná regulácia pre oblasť plynu pre kategóriu domácností, kde boli maximálne ceny určené : - pre sadzbu D1 8,60 Sk/ mesačne a 7,40 Sk / m3 - pre sadzbu D2 46,50 Sk/ mesačne a 5,10 Sk / m3 - pre sadzbu D3 146,00 Sk/ mesačne a 4,40 Sk / m3. Od 01.08.2001 cenová regulácia bola vykonávaná prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej "Úrad" ), ktoré v roku 2003, 2004, 2005 a 2006 vydalo rozhodnutia, ktorými určovalo maximálne ceny a tarifné podmienky pre odporcu. Odporca podaním zo dňa 03.02.2010 vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že právni predchodcovia navrhovateľa si právo mohli po prvý raz uplatniť v deň nasledujúci po dni kedy zaplatili prvú mesačnú splátku za opakované plnenie, ako preddavok za dodávku plynu vo výške určenej žalovaným na základe predpokladanej mesačnej spotreby plynu a vtedy platnej cenovej tarify. Podľa názoru odporcu objektívne premlčacie doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k pohľadávkam z roku 2004 začali plynúť od dátumov splatností jednotlivých preddavkov podľa individuálnych zmlúv o dodávke plynu domácnostiam v priebehu roku 2004 a postupne sa premlčali v priebehu roku 2007. Obdobne sa premlčali aj pohľadávky za rok 2005, keď k premlčaniu došlo postupne v roku 2008. Pokiaľ ide o pohľadávky z roku 2006, hoci objektívna premlčacia doba ešte neuplynula, subjektívna premlčacia doba začala pre každú pohľadávku jednotlivo plynúť prvým dňom po zaplatení každého z preddavkov vychádzajúc zo zmlúv pre odberateľov plynu v domácnostiach. Odporca zvýraznil, že právni predchodcovia navrhovateľa už v roku 2006 mohli dospieť k zisteniu, že existujú dôvody pre ktoré navrhovateľ namieta účinnosť cenového rozhodnutia Úradu č.0018/2006/P zo dňa 30.11.2005 a to získaním vedomosti, že toto rozhodnutie nebolo oznámené v Zbierke zákonov SR. Poukázal na § 12 ods. 6 Zákona o regulácii a § 2 Zákona o Zbierke zákonov SR, keď platí nevyvrátiteľná domnienka, že dňom uverejnenia rozhodnutia sa táto skutočnosť stala známou každému, koho sa týka. Keďže domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne - 3 - 5Co 487/2012-1288 záväzných platných predpisov je nevyvrátiteľná, navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia sa jej nemôžu dovolávať. Subjektívne premlčacie doby pre jednotlivé pohľadávky za rok 2006 teda postupne uplynuli v priebehu roku 2008. Navrhovateľ si uplatnil svoje práva návrhom až dňa 12.02.2009. Odporca poukázal i na prezumpciu správnosti správnych aktov, namietal neexistenciu základu pre výpočet bezdôvodného obohatenia a preukázanie danosti právneho dôvodu na účtovanie regulovanej ceny ako aj nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa. Zo skutkových zistení ako nesporné vyhodnotil súd prvého stupňa, že dňom 01.02.2001 nadobudlo účinnosť Opatrenie Ministerstva financií SR č. 1/2001, ktorým sa určil rozsah tovaru s regulovanými cenami, podľa ktorého platnosť ceny zemného plynu pre domácnosť upravovala príloha č. 3. Dňom 01.08.2001 nadobudol účinnosť z. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého bol zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "Úrad") a ktorého zákon podľa § 5 ods. 1 písm. c) a písm. j) splnomocnil na regulovanie ceny a vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré je Úrad povinný vyhlasovať v Zbierke zákonov. Samotnú reguláciu vykonáva Úrad vydaním rozhodnutí o regulácii cien, ktorý v čase od 01.01.2003 do 31.10.2006 vydal rozhodnutia č.003/2002/03, č. 001/2003/04P, č. 001/2005/P, č. 0051/2005/P, č. 0018/2006/P, č. 523/2001, ktoré neboli publikované v Zbierke zákonov. Postup Úradu bol aj predmetom konaní pred Ústavným súdom SR, ktorý takéto rozhodnutia Úradu ako nezákonné zrušil. Navrhovateľ svoj nárok založil na neexistencii sporných cenových rozhodnutí a s poukazom, že samotné platenie preddavkov nie je možné považovať za vznik bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza až vtedy, keď v tomto konkrétnom prípade bolo urobené zúčtovanie na základe skutočnej spotreby plynu a samotná subjektívna premlčacia doba preto u jeho právnych predchodcov začala plynúť nanajvýš krátko pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok a nie na základe prezumpcie znalosti v zmysle § 2 zákona o Zbierke zákonov. Tieto tvrdenia vyvracal odporca argumentáciou momentu získania majetkového prospechu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota s tým, že vyúčtovacou faktúrou sa len ustálila skutočná spotreba a teda pre plynutie objektívnej premlčacej doby pri plnení bez právneho dôvodu je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, ak sa toto plnenie poskytuje postupne po častiach, každá čiastková platba plnená bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa posudzuje aj prípadné omeškanie s jej vydaním. Podľa odporcu objektívna premlčacia doba teda začala plynúť pre každý preddavok jednotlivo a ako také sa údajné pohľadávky právnych predchodcov žalobcu za roky 2004 a 2005 premlčali postupne v priebehu roku 2007 a 2008 a za mesiac 01/2006 objektívna premlčacia doba uplynula v mesiaci 01/2009, teda ešte pred podaním žaloby. Premlčanie regulačného obdobia 01/2004-03/2004: pre obdobie 04/2003 až 03/2004 (odpočet bol vykonaný dva krát, k 31.12.2003 a k 31.3.2004), sa vyúčtovanie urobilo jednotne fakturáciou pre celý trh v 05/2004, z čoho vyplýva, že žalované pohľadávky za obdobie 1/2004 až 3/2004, by boli premlčané vo vzťahu k sume nedotknutej vyúčtovaním najneskôr v mesiaci 05/2007 (vyúčtovanie vykonané 05/2004) a vo vzťahu k nedoplatku k 1.7.2004 (deň po splatnosti vyúčtovacej faktúry). - 4 - Premlčanie regulačného obdobia 08/2004-09/2005: v období od 08/2004 odporca, z dôvodu zmeny fakturačného systému, postupne zaraďoval jednotlivé domácnosti do tzv. fakturačných cyklov a v dôsledku tohto prechodu bolo v tomto období viac vyúčtovacích období - v závislosti od cyklu a dátumu prechodu na cyklickú fakturáciu, dostávali odberatelia tzv. preklenovacie faktúry. Z dôvodu zmeny ceny v priebehu kalendárneho roka - t.j. ukončenia platnosti cenového rozhodnutia k 30.09.2005, boli všetky cykly za obdobie 08/04 až 09/05 mimoriadne vyúčtované najneskôr v mesiaci 10/2005, čím došlo u všetkých domácností k premlčaniu súm nedotknutých vyúčtovaním najneskôr v 10/2008 a nedoplatkov najneskôr k 1.1.2009, keďže vyúčtovacia faktúra mala splatnosť k 31.12.2005. Premlčanie regulačného obdobia 10/2004-12/2005 : z dôvodu zaradenia do cyklu C11 (vyúčtovanie v 11. mesiaci roku 2005 pre obdobie 10/2005, pretože pre cyklus 11 sa vyúčtovacie faktúry vystavujú v 11. mesiaci; normálne vyúčtovacie obdobie 11/200n až 10/200n, avšak pre zmenu ceny sa vyúčtovacie obdobie skrátilo na 10/2005), cyklu C12 (vyúčtovacie obdobie v 12. mesiaci daného roku pre obdobie 10/2005 až 11/2005; viď obdobne ako predchádzajúce), cyklu C01 (vyúčtovanie v 1. mesiaci 2006 pre obdobie 10/2005 až 12/2005; viď obdobne ako predchádzajúce), sa údajné pohľadávky domácnosti premlčali za mesiac 11/2008 sa premlčali pohľadávky u cyklu C11 za mesiac 10/2005, ktoré boli vyúčtované v 11/2005, 12/2008 sa premlčali pohľadávky u cyklu C12 za obdobie 10-11/2005, ktoré boli vyúčtované v 12/2005, v 01/2009 sa premlčali pohľadávky u cyklu C01 za obdobie 10-12/2005, ktoré boli vyúčtované v 01/2006. Ďalej podľa prednesov odporcu, navrhovateľ resp. jeho právni predchodcovia si svoje údajné právo mohli po prvý raz uplatniť v deň nasledujúci po dni kedy zaplatili prvú mesačnú splátku za opakované plnenie, preddavok za dodávku plynu, určené žalovaným na základe predpokladanej mesačnej spotreby plynu a vtedy platnej cenovej tarify. Uvedené obdobne platí pri ďalších následných mesačných preddavkoch. Objektívne premlčacie doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k údajným pohľadávkam z roku 2004 teda, v závislosti od dátumov splatnosti preddavkov podľa individuálnych zmlúv o dodávke plynu domácnostiam, začali jednotlivo plynúť v priebehu roku 2004 a postupne sa premlčali v priebehu roku 2007. Podobne, jednotlivé údajné pohľadávky za rok 2005 sa takto postupne premlčali v priebehu roku 2008. Preto podľa právneho názoru odporcu vo vzťahu ku všetkým údajným pohľadávkam z roku 2006 síce objektívna premlčacia doba ešte neplynula, avšak subjektívna premlčacia doba začala pre každú údajnú pohľadávku jednotlivo plynúť deň po zaplatení každého z preddavkov podľa zmlúv o dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. Už v tomto čase sa právni predchodcovia žalobcu mohli dozvedieť, že existujú dôvody, pre ktoré žalobca namieta účinnosť cenového rozhodnutia Úradu číslo 0018/2006/P z 30.11.2005 a to zistením, že toto rozhodnutie nebolo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a zároveň jednoduchou dedukciou vo vzťahu k osobe, ktorá sa údajne týmto na ich úrok obohacuje - teda žalovanému ako regulovanému subjektu dodávajúcemu im plyn na základe zmlúv o dodávke plynu. Keďže sporná povinnosť zverejniť oznámenie v Zbierke zákonov SR vyplývala z § 12 ods. 6 v tom čase platného znenia zákona o regulácii, o jej znalosti platí nevyvrátiteľná domnienka podľa § 2 zákona o Zbierke zákonov SR, že sa dňom uverejnenia - 5 - 5Co 487/2012-1289 (26. októbra 2004) stala známou každému, koho sa týka. Keďže domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia sa jej dovolávať nemôžu. Subjektívne premlčacie doby pre jednotlivé údajné pohľadávky za rok 2006 teda postupne uplynuli v priebehu roku 2008. Navrhovateľ vo svojej dôkaznej argumentácii zdôrazňoval, že z dôvodu namietanej neúčinnosti cenových rozhodnutí, mal odporca účtovať ceny plynu podľa Opatrenia MF, ktoré svojim prvým bodom zmenilo položku 3 v časti I písm. A Výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/1996, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami (ďalej ako "Výmer MF SR č. R-1/1996") a tak určilo maximálne ceny zemného plynu pre domácnosti na účely regulácie cien zemného plynu pre domácnosti, s účinnosťou od 1.2.2001. Podľa tvrdení navrhovateľa, Opatrenie MF v časti týkajúcej sa určenia maximálnych cien a tarifných podmienok pre oblasť "Zemný plyn pre domácnosti" bolo ostatnou právne účinnou reguláciou, nebolo následne žiadnym iným rozhodnutím Ministerstva financií SR zrušené ani zmenené a neobsahovalo ani žiadne také ustanovenie, dôsledkom ktorého by došlo k zániku jeho účinnosti. Zo skutkových zistení ale vyplýva, že bodom 1 Opatrenia MF SR č. R-2/2002, ktoré menilo Výmer MF SR č. R-1/1996 v znení neskorších predpisov (teda aj v znení Opatrenia MF), sa s účinnosťou od 1.1.2003 v časti I písm. A vypustila položka č. 3 "Zemný plyn pre domácnosti", na ktorú sa žalobca odvoláva, ako na poslednú platnú reguláciu cien plynu pre domácnosti, na základe ktorej mal, podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný účtovať ceny plynu pre domácnosti na regulačné obdobie rokov 2004, 2005 a 2006. Určenie nároku ako rozdielu medzi cenou plynu podľa Opatrenia MF a namietanými cenovými rozhodnutiami nie je možné, keďže časť Opatrenia MF určujúca výšku cien plynu pre domácnosti bola zrušená k 1.1.2003. Opatrenie MF SR č. 01/R/2003 vo svojom § 3 zrušilo Výmer MF SR č. R-1/1996 v znení všetkých výmerov a opatrení, ktoré ho menili a dopĺňali, vrátane Opatrenia MF, s účinnosťou od 1.1.2004. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodov spočívajúcich v jeho nepreskúmateľnosti, nesprávnom právnom posúdení, neúplnom zistení skutkového stavu, nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a iných vadách, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na pochybenie súdu, vychádzajúceho z domnienky, že navrhovateľ a jeho právni predchodcovia mohli uplatniť svoje právo po prvý raz v deň nasledujúci po dni, v ktorom zaplatili prvú mesačnú splátku za opakované plnenie. Uviedol, že tieto zálohy nie sú odplatou za skutočne odobratý plyn v mesiaci, po uplynutí ktorého nie je robený skutočný odpočet a vystavená faktúra a teda neobstojí tvrdenie, že ide o splátku za reálnu dodávku plynu, ktoré tvrdenie popiera sám súd keď priznáva, že výška preddavkov s určuje na základe tzv. „historickej“ spotreby plynu. Pokiaľ ide o dovodenie plynutia objektívnej premlčacej lehoty od okamihu zaplatenia preddavku uvádza, že tieto môžu ale nemusia pokrývať skutočnú spotrebu a teda samotné platenie preddavkov nemožno preto považovať za vznik bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza až po vykonaní zúčtovania na základe skutočnej spotreby zemného plynu a ak dodávateľ v prípade vzniku preplatku tento - 6 - nevráti. Neobstojí teda tvrdenie, že rozhodujúce je prijatie plnenia. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považuje za nezlučiteľnú úvahu súdu, odvodzujúceho jej plynutie od nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov s jej podmienkou a to existenciou skutočnej vedomosti. Neaplikovateľnosť tejto úvahy vyvodzuje aj z prezumpcie znalosti, ktorá sa môže vzťahovať len na to, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené ( § 2 ZoZZ ) a nie na to, čo v nej uverejnené nebolo. Vychádzajúc z uvedeného potom poznamenáva, že odporca sa bezdôvodne obohatil úmyselne, pretože vedel, že rozhodnutia o cenách neboli a nie sú účinné a vtedy sa aplikuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Nárok uplatnený návrhom na začatie konania pozostáva z viacerých čiastkových pohľadávok právnych predchodcov navrhovateľa a ak sa súd stotožnil s námietkou odporcu, že došlo k premlčaniu týchto nárokov, z jeho odôvodnenia by muselo byť zrejmé, kedy bol ten ktorý preddavok uhradený a kedy k premlčaniu došlo. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou navrhovateľa, dotýkajúcou sa údajného premlčania domáhania sa relatívnej neplatnosti zmlúv o dodávkach plynu. Vytkol súdu, že v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia prezentované súdom prvého stupňa a z argumentácie súdu nie je zrejmé ani to, či len opakuje obranu odporcu alebo prezentuje svoje vlastné názory. Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu i z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ktorej nedostatok súd vyvodil zo skutočnosti, že pohľadávky boli identifikované v zmluvách o postúpená ako pohľadávky na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonnými rozhodnutiami Úradu pri výkone verejnej moci SR vo výške rozdielu medzi cenami za odber zemného plynu, ktoré postupca zaplatil SPP za roky 2004, 2005 a 2006“. Odôvodnenie súdu považuje za zmätočné i v časti identifikácie pohľadávok. Navrhovateľ sa domáhal splnenia pohľadávok, ktoré spočívali v nároku na vydanie rozdielu medzi cenami za odber zemného plynu, ktoré veritelia zaplatili spoločnosti SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a.s. a cenami, ktoré mali zaplatiť podľa Opatrenia Ministerstva Financií SR č. R-1/2001 - Oznámenie č. 28/2001 Z.z. uverejnené v Zbierke zákonov č. 12/2001, vo Finančnom spravodajcovi č. 3/2001 za roky 2004, 2005 a 2006, ktoré pohľadávky vznikli veriteľom ako odberateľom plynu. V tejto súvislosti objasnil aj , že samotné zrušenie bodu 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. R - 2/2002 a následne Výmeru Ministerstva financií SR č. R - 1/1996 neznamená, že nie je možné zistiť výšku ostatnej platnej cenovej regulácie zemného plynu pre domácnosti a že nie je možné tieto ceny (pre účely výpočtu) aplikovať. Výška ostatnej platnej cenovej regulácie zemného plynu je známa, a preto neexistuje prekážka, údaje podľa Výmeru Ministerstva financií SR č. R - 1/1996 v znení neskorších zmien a doplnkov aplikovať. Záverom poukázal, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom a titulom neodôvodnenia premlčania jednotlivých nárokov, dôkazov z ktorých vyvodil tvrdenia o vyúčtovaniach spotreby plynu v rôznych obdobiach rokov 2004-2005 a nevysporiadania sa s argumentáciou navrhovateľa, považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. K odvolaniu navrhovateľa podal vyjadrenie odporca, v ktorom na námietky navrhovateľa prezentované v odvolaní ozrejmil, že prvostupňový súd posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby správne založil na skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, ktorú tvrdil navrhovateľ a že z hľadiska definičných znakov skutkovej podstaty - 7 - 5Co 487/2012-1290 bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je rozhodujúci deň, kedy k získaniu prospechu došlo, ak sa toto plnenie poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej časti osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. Za správny považuje aj záver prvostupňového súdu vo vzťahu k nepodstatnosti vyúčtovania dodávky plynu z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby pri jednotlivých preddavkoch za dodávky plynu, ktorý je založený na argumentácii, že z hľadiska premlčania je podstatné, kedy odporca získal majetkový prospech - prijatím preddavkov, ktoré je treba považovať za splátku za opakované plnenie a že vyúčtovaním sa iba ustaľuje výška preplatku a pre vznik údajného bezdôvodného obohatenia je skutočná spotreba irelevantná, podstatná je tarifa, na základe ktorej sa určuje cena za dodávku plynu. K uvedenému ešte poznamenal, že aj samotný navrhovateľ nadobúdal postúpenú pohľadávku, ktorá spočívala v rozdiele medzi tarifou podľa sporných cenových rozhodnutí a Opatrením MF SR a nie rozdiel medzi cenou za všetok odobratý plyn vo vyúčtovacom období a výškou preddavkov. Na námietky navrhovateľa k záverom súdu o vyúčtovaniach spotreby plynu za roky 2004-2005 odporca upriamuje na názor, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že vyúčtovanie je z hľadiska premlčania údajných pohľadávok navrhovateľa irelevantné. K tvrdeniu neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania premlčania odporcom objasnil, že odporca súdu predložil zmluvy o dodávke plynu, cenníky, svoje obchodné podmienky a ďalšie listiny a podrobne vysvetlil, akým spôsobom v jednotlivých obdobiach vykonával fakturáciu plynu a povinnosť odporcu určiť mesačné výdavky vyplývala z §18 ods. 3 Nariadenia vlády č. 123/2005 Z.z. Za absurdné považuje tvrdenie navrhovateľa, že mal preukázať zaplatenie faktúr právnymi predchodcami navrhovateľa, nakoľko bez ich existencie a aj úhrady by nebolo ani postúpeniaschopnej pohľadávky, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi žalobou uplatnil. K namietanému premlčaniu pohľadávok, odkazuje odporca na podrobné vysvetlenie postupnosti premlčania v rozsudku na strane č.9 a na konštatovanie nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa prvostupňovým súdom, upriamil na jeho záver, podľa ktorého nie je možné postúpiť pohľadávku, ktorá v čase postúpenia neexistovala a ani v nej nebol vyjadrený úmysel, že ide o postúpenie budúcich pohľadávok a zároveň nie je možné platne postúpiť pohľadávku, ktorá nemá presnú identifikáciu a je neurčitá. Ak sa súd zaoberal iba neexistenciou pohľadávok za obdobie 01/2006-05/2006, podľa názoru odporcu sa právni predchodcovia mali domáhať určenia relatívnej neplatnosti cenového dojednania v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňom oznámenia odporcu o zmene ceny plynu na rok 2006, ku ktorému došlo 02.12.2005, čo neurobili a navrhovateľ nepreukázal, že sa relatívnej neplatnosti dovolal on. Ku konštatovaniu súdu, že pohľadávka má presnú identifikáciu a je neurčitá poukázal na predloženie 2 rôznych zmlúv o postúpení navrhovateľom. Na poukázanie navrhovateľa na nedostatok rozhodnutia súdu spočívajúcu v nevykonaní dôkazov, odporca argumentuje jeho správnosťou a rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vyhovujúce princípom kontradiktórnosti a poprel aj tvrdenia o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku. Záverom teda vyvodil, že nie sú dané odvolacie dôvody navrhovateľa a rozsudok prvostupňového súdu navrhol potvrdiť a súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací vychádzajúc z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia ústneho pojednávania v intenciách podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. - 8 - a rozsudok vyhlásil v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Po vyhodnotení argumentácie účastníkov a dôvodov uvádzaných navrhovateľom v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, nakoľko súd prvého stupňa vychádzajúc z náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 153 ods.1 O.s.p., vec posúdil správne aj po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom i odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka (ďalej len „O.z.“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 O.z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 588 O.z. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa § 107 ods. 1 a 2 O.z. ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. . Pri plynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby nie je potrebná subjektívna vedomosť o neoprávnenom majetkovom prospechu získaného na jeho úkor, ale táto doba plynie odo dňa, keď k neoprávnenému majetkovému prospechu došlo. Je nepochybné, že v danom období odporca získal plnenie bez právneho dôvodu. Pri určení plynutia objektívnej premlčacej doby súd vychádzal z judikovaných názorov napr. rozsudkov NS ČR 30 Cdo 2758/2006 a pod. a dospel k názoru, že premlčanie nie je závislé na vyúčtovaní dodávky plynu, ale stotožnil sa s názorom a dôvodmi odporcu, - 9 - 5Co 487/2012-1291 keď pri odbere plynu dochádza k bezdôvodnému obohateniu momentom prijatia preddavku, t.j. keď bola preddavková suma poukázaná v prospech odporcu. Vyúčtovaním sa len ustaľuje výška nedoplatku/ preplatku vzhľadom na skutočnú spotrebu oproti odhadovanej spotrebe, z ktorej vychádzala výška preddavku, pritom cena plynu je určená na celý rok vopred a tarifa sa iba výnimočne v priebehu roka mení. Keďže pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pri plnení bez právneho dôvodu je rozhodujúci deň, kedy k získaniu prospechu došlo, a ak sa toto plnenie poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia lehota začína plynúť pri každej časti osobitne v okamihu , kedy k plneniu došlo. Dôvodom bezdôvodného obohatenia nebolo skutočne odobraté množstvo plynu ale nekorektne, ( rozumej nezákonne ) určená tarifa za odobraté jednotkové množstvo plynu v danom čase. V tomto sa preto aj možno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že nejde o splátku za reálnu dodávku plynu. Ide o to, že každá jednotlivá preddavková splátka za dodávku plynu je v podstate plnením bez právneho dôvodu, pretože bola vypočítaná v dôsledku použitia nesprávnej tarify, na základe ktorej sa určila cena za dodávku plynu. Je preto v súlade so zákonom tvrdenie, že v závislosti od prijatia jednotlivých preddavkov za rok 2004, objektívna ( trojročná ) premlčacia lehota uplynula najneskôr v roku 2007 a obdobne uplynula premlčacia lehota pre uplatnenie jednotlivých preddavkov za rok 2005, v priebehu roku 2008. Návrh bol podaný až dňa 12.02.2009. Vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby, pohľadávky za rok 2004 a 2005 sú premlčané. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2006 síce objektívna trojročná premlčacia doba neuplynula, ale uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Odvolací súd vyslovuje názor a stotožňuje sa tak s argumentáciou súdu prvého stupňa, že ku dňu zaplatenia každej jednej preddavkovej platby za rok 2006 navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia vedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho ( ich) úkor obohatil. Už v tom čase sa objektívne právni predchodcovia odporcu mohli dozvedieť, že existujú dôvody, pre ktoré navrhovateľ namieta účinnosť cenového rozhodnutia Úradu, č. 0018/2006/P z 30.11.2005 a to zistením, že toto rozhodnutie nebolo oznámené v Zbierke zákonov SR. Rozdiel v cene, v dôsledku absencie účinnosti tohto cenového rozhodnutia za obdobie od 01.01.2006 - 26.05.2006 ( kedy bolo zverejnené v Zbierke zákonov ), nemôže viesť k inému záveru, že to bol práve odporca, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Keďže predmetná povinnosť zverejniť rozhodnutie Úradu v Zbierke zákonov SR vyplývala z § 12 ods. 6 v tom čase platného zákona o regulácii, o jej znalosti platí nevyvrátiteľná domnienka podľa § 2 Zákona o Zbierke zákonov SR, že sa dňom uverejnenia ( 26.10.2004 ), stala známou každému, koho sa dotýka. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná a navrhovateľ sa preto nemôže dovolávať, že nevedomosti o tom, že takéto rozhodnutie má byť zverejnené pre jeho účinnosť v Zbierke zákonov. Odvolací súd rovnako za relevantné nepovažoval tvrdenie navrhovateľa, že podľa § 2 Zákona o Zbierke zákonov SR, prezumpcia znalosti sa môže vzťahovať jedine na to, čo bolo v Zbierke zákonov SR uverejnené a nie to, čo v nej uverejnené nebolo. Pre aplikáciu predmetnej domnienky nevyvrátiteľnosti je podstatné, že v zmysle zákona, predmetné - 10 - rozhodnutia Úradu sa musia uverejňovať v Zbierke zákonov SR, aby boli účinné, ergo ak sa nezverejnia, nielen že nenastanú ich účinky ale zároveň tí, ktorí na ich základe plnia, sa nemôžu dovolávať svojej nevedomosti, že nie sú účinné a teda že nemali vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa v danom prípade odporca na ich úkor obohatil. Jednotlivé subjektívne premlčacie doby pre jednotlivé pohľadávky za rok 2006 teda postupne uplynuli v priebehu roku 2008. K ďalšej námietke navrhovateľa odvolací súd vyslovuje názor, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca získaval bezdôvodné obohatenie na úkor právnych predchodcov navrhovateľa s priamym alebo aj nepriamym úmyslom, v dôsledku čoho by sa objektívna premlčacia lehota predĺžila na 10 rokov. Takéto dôkazy navrhovateľ neprodukoval a teda nepreukázal. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezaoberal. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil bez toho, aby sa dopodrobna zaoberal každou námietkou uvedenou v odvolaní navrhovateľa, nakoľko už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec podstatné argumenty a tvrdenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 155,068,32 € (za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - vo výške - 11 - 5Co 487/2012-1292 129,215,97 €, ku ktorému priznal režijný paušál v sume 7,63 € a 20 % DPH vo výške 25.844,72 €). Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 155,068,32 Eur boli priznané v súlade s ust. § 10 ods. 1,2, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v rozhodnom čase. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.