Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/231/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204720 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209204720.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: F. X., B. A.. Ž. Č.. X, K.T., zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom ul. Novomeského č. 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: Slovenská A. X.H., Q. Q. K. C. Č.. XX, B., D.: XX XXX XXX, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX €. Q. X.Q., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Q. B. D., I. L.T. XX.F. XXXX, Č..A.. XXC/ XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi; po čiastočnom späťvzatí návrhu a zmeny petitu návrhu pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX; zaplatenia sumy X.XXX,XX €. titulom náhrady za stratu na zárobku v dôsledku úrazu, ktorý mu spôsobil dopravnou nehodou F. B., ktorý bol následne rozsudkom Okresného Q.L. V. X. B., Č..A.. XC XX/XX-XX, I. L. XX.XX.XXXX, zaviazaný platiť mu náhradu za stratu na zárobku, ktorú povinnosť plnila za F. B. na základe zákonného poistenia za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, T. - Slovenská X., T..Q.. Q. K., Ž. H. XX.XX.XXXX prešla táto povinnosť na odporcu, ktorý ju vykonáva prostredníctvom T. - Slovenská X., a.s.. Rozhodol tak podľa § 447 ods. 1,2 a 3 Obč. zákonníka, účinného do 31.07.2004, § 447, § 879h Obč.zákonníka, účinného od 01.08.2004, § 195 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 31.03.2002, § 201 ods. 1 Zákonníka práce, účinného od 01.04.2002, § 272 ods. 3, § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., účinného od 01.01.2004, § 1, § 2 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z., § 293b zákona č. 461/2003, účinného od 01.01.2005 a podľa opatrení Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 167/2005 Z.z., č. 229/2006 Z.z., č. 197/2007 Z.z., č. 126/2008 Z.z. a č. 450/2008 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkový stav veci tvrdený navrhovateľom je zhodný s tvrdením odporcu a sporné v konaní ostalo len to, či odporca vyplácal navrhovateľovi úrazovú rentu v správnej výške, resp. či ju vyplácal v sume nižšej ako navrhovateľovi patrila, a to o sumy uvedené navrhovateľom, a teda sporná je existencia právneho dôvodu základu nároku uplatneného navrhovateľom. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal doplatenia náhrady za stratu na zárobku za obdobie od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX, odporca vzniesol námietku premlčania za obdobie od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX s poukazom na § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, avšak túto námietku posúdil ako nedôvodnú s odôvodnením, že v danom prípade nejde o uplatnenie práva na náhradu škody a vzhľadom na to, že právo na náhradu za stratu na zárobku bolo navrhovateľovi priznané rozsudkom Okresného Q. V. X. B., Q..I.. XC XX/XX-XX, I. L.T. XX.XX.XXXX, premlčujú sa podľa § 110 ods. 3 Obč. zákonníka jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia - v trojročnej premlčacej lehote a to tak, že každé jedno plnenie sa premlčí samostatne po uplynutí troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z pripojeného spisu OkresnéO. Q. B. D., Č..A.. XXC XXX/XX zistil, že navrhovateľ sa v uvedenom konaní domáhal proti odporcovi doplatenia náhrady za stratu na zárobku za obdobie od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX a v tomto konaní súd rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom A. Q. B., Q..I.. XCo XXX/XX, zo dňa XX.XX.XXXX, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,- Sk Q. X.., čím rozhodol v prospech navrhovateľa, keď za žalované obdobie až do XX.XX.XXXX priznal navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom a invalidným dôchodkom bez zvýšenia, teda na zvýšenie invalidného dôchodku neprihliadol. Dospel k záveru, že k zmene právnej úpravy došlo Nariadením vlády SR č. 268/2003 Z.z., v zmysle ktorého došlo k zmene ustanovenia § 2 tak, že od 01.10.2003 sa prihliada aj na zvýšenie dôchodku. Vzhľadom na to nepovažoval za správny postup navrhovateľa, ktorý pri výpočte náhrady za stratu na zárobku od priemerného zárobku vo výške X.XXX,- Sk, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná, odpočítal pôvodne priznaný invalidný dôchodok v sume XXX,- Sk, teda na jeho zvyšovanie neprihliadol a takto stanovil ku dňu XX.XX.XXXX Z.O. V. V. X.XXX,- Sk, ktorú následne zvyšoval ako úrazovú rentu podľa predpisov o sociálnom poistení. Uviedol, že za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pri ustálenom priemernom zárobku navrhovateľa v sume X.XXX,- Sk poberal navrhovateľ invalidný dôchodok a to k XX.XX.XXXX V. Q. X.XXX,- Sk, a preto k XX.XX.XXXX mu patrila náhrada za stratu na zárobku v sume X.XXX,- Sk, ktorú mu odporca vyplácal od 01.01.2005 ako úrazovú rentu zvyšovanú za jednotlivé obdobia v zmysle uvedených právnych predpisov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume XXX,XX €.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že od XX.XX.XXXX sa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku na valorizáciu invalidného dôchodku prihliada, ale namietal, že prvostupňový súd sa pri výpočte tejto náhrady s otázkou prihliadnutia na valorizáciu invalidného dôchodku po XX.XX.XXXX nevysporiadal správne, a tým aj výšku náhrady za stratu na zárobku nesprávne ustálil. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď od jeho priemerného zárobku k XX.XX.XXXX odpočítal invalidný dôchodok navýšený o všetky jeho valorizácie, ktoré nastali v období od J. XXXX T. L. XX.XX.XXXX, a teda prihliadal aj na tie valorizácie invalid. dôchodku, ku ktorým došlo pred XX.XX.XXXX, t.j. v čase, keď platila právna úprava o tom, že na zvyšovanie invalid. dôchodku sa neprihliada a ustálil, že náhrada za stratu na zárobku k XX.XX.XXXX predstavuje sumu X.XXX,- Sk. Správne mal náhradu za stratu na zárobku k XX.XX.XXXX vypočítať ako rozdiel priemerného zárobku X.XXX,- Sk a invalid. dôchodku vo výške 954,- Sk, t.j. pôvodný dôchodok vo výške XXX,- Sk navýšený o 0,- Sk, pretože od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX k navýšeniu invalid. dôchodku vôbec nedošlo. Súd prvého stupňa teda nesprávne posúdil otázku valorizácie invalid. dôchodku v zmysle Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z.. Namietal, že k XX.XX.XXXX mu patrila náhrada za stratu na zárobku v sume X.XXX,- Sk a v nasledujúcom období od 01.01.2004 sa náhrada za stratu na zárobku pretransformovala na úrazovú rentu, ktorá sa zvyšovala primerane v závislosti od jej valorizácie. Súd prvého stupňa poukázal na všetky právne predpisy, ktorými došlo k valorizácii úrazovej renty od XX.XX.XXXX, avšak vzhľadom na nesprávny výpočet renty k XX.XX.XXXX je nesprávny aj jeho výpočet valorizovanej renty od XX.XX.XXXX. Poukázal aj na to, že cieľom zákonodarcu pri prijímaní právnych úprav, ktoré nadobudli účinnosť v čase po XX.XX.XXXX, určite nebolo znížiť kvalitu života ľudí s podobným osudom ako má on, avšak výklad novoprijatých úprav súdom prvého stupňa výrazne negatívne zasahuje do jeho života, keď do XX.XX.XXXX mu patrila náhrada za stratu na zárobku v sume X.XXX,- Sk T. H. XX.XX.XXXX by mu mala patriť náhrada za stratu na zárobku vo výške X.XXX,- Sk a podľa výkladu prvostupňového súdu t.č. by mal nárok na úrazovú rentu len vo výške XXX,XX Sk, čo po pripočítaní vyplateného invalid. dôchodku predstavuje spolu XXX,XX €., pričom ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala úrazová renta spolu s vyplateným invalid. dôchodkom sumu spolu XXX,XX €., a teda jeho príjem by sa tak za uvedené obdobie zvýšil len o XX,XX €.. Poukázal aj na to, že priemerná mzda v národnom hospodárstve v uvedenom období narástla o takmer XXX,- €.. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na právoplatný rozsudok Okresného Q. B. D., Č..A.. XXC XXX/XX, v spojení s rozsudkom A.O. Q. B., Č..A.. XCo XXX/XX, tieto rozsudky sú podľa jeho názoru vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné z dôvodu, že nepriznali navrhovateľovi právo na náhradu do budúcnosti, t.j. po 30.09.2003 a taktiež z dôvodu, že práve s účinnosťou od 01.10.2003 došlo k zmene právnej úpravy a to Nariadením vlády SR č. 268/2003, podľa ktorého sa pri výpočte náhrady od 01.10.2003 prihliada na reálne poberaný invalid. dôchodok. Námietky navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho výpočtu náhrady, ktorá mu patrila k 31.12.2003 súdom prvého stupňa, považoval za nedôvodné, keď z ust. § 447 Obč. zákonníka a ani z Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z. nevyplýva, že by sa malo prihliadať iba na zvýšenie (valorizácie) invalid. dôchodku, ku ktorému došlo v čase po účinnosti Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z., t.j. po 01.10.2003. Ďalšie námietky uvedené v odvolaní navrhovateľa taktiež považoval za nedôvodné a uviedol, že podľa jeho názoru rast mzdy v národnom hospodárstve zákonodarca zohľadňoval, čo vyplýva z ust. § 447 ods. 3 Obč. zákonníka, účinného k 31.07.2004, ako aj z nariadení vlády upravujúcich valorizáciu priemerného zárobku a taktiež z ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.. Túto úpravu on pri svojich výpočtoch plne rešpektoval. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach dôvodov odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi doplatenia náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., správne vec posúdil po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne vyložil, a správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, keď odporca mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku za uvedené obdobie v súlade s právnymi predpismi. Navrhovateľ v konaní namietal, že odporca mu vyplácal v období od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX náhradu za stratu na zárobku v nižšej sume ako mu patrila v zmysle platných právnych predpisov, keď nesprávne vypočítal sumu, v akej mu patrila náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k XX.L. XXXX, ktorá sa považuje za úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a na ktorú mal nárok od XX.XX.XXXX, a ktorá mu mala byť vyplácaná v nasledujúcom období s prihliadnutím na jej valorizácie v zmysle platných právnych predpisov. Podľa prechodného ust. § 879h Obč. zákonníka, účinného od 01.08.2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 01.augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31.júlu 2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši, podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V roku 2004 sa táto náhrada zvýši od 01.októbra 2004. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., účinného od 01.01.2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Podľa § 447 ods. 1 Obč. zákonníka, účinného do 31.07.2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalid. dôchodku alebo čiastočného invalid. dôchodku. Podľa § 447 ods. 3 Obč. zákonníka, účinného do 31.07.2004, Vláda SR môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upraviť nariadením podmienky - výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z., účinného od 01.10.2003, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, patriaca podľa občianskoprávnych predpisov sa upravuje tak, že priemerný zárobok rozhodujúci pri výpočte tejto náhrady za r. 2002 sa zvyšuje o 9,3%. Podľa § 2 ods. 1 cit. nariadenia priemerný zárobok upravený podľa § 1 sa prvýkrát uplatní pri výpočte náhrady patriacej za mesiac október. Podľa § 2 ods. 2 cit. nariadenia na úpravu náhrad pred 01.októbrom 2003 sa vzťahujú osobitné predpisy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa v súlade s ust. § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. skúmal, v akej sume patrila navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k 31.decembru 2003 a túto určil v správnej sume podľa § 447 ods. 1 Obč. zákonníka, účinného do 31.07.2004 a § 1, § 2 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z. ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, výška ktorého medzi účastníkmi nebola sporná, a zvýšeným, teda valorizovaným invalidným dôchodkom, keď dospel k záveru, že od 01.10.2003 došlo k zmene právnej úpravy Nariadením vlády SR č. 268/2003 Z.z. tak, že od 01.10.2003 sa prihliada aj na zvýšenie dôchodku. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, pričom vychádzal zo znenia Nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z., ktoré neobsahuje ustanovenie o tom, že pri úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa neprihliada na zvýšenie invalid. dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a to na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti napr. Nariadenie vlády SR č. 388/2002 Z.z., Nariadenie vlády SR č. 310/2001 Z.z., v ktorých bolo výslovne uvedené, že pri úprave náhrady za stratu na zárobku sa na zvýšenie invalid. dôchodku neprihliada. Z uvedenej zmeny právnej úpravy, zavedenej Nariadením vlády SR č 268/2003 Z.z. podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že od 01.10.2003 sa prihliada aj na zvýšenie dôchodku. Keďže cit. nariadenie vlády neobsahuje ani ustanovenie o tom, podľa ktorého by sa neprihliadalo na predchádzajúce zvýšenie invalid. dôchodku, je potrebné v zmysle uvedeného nariadenia pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vychádzať z celkového zvýšeného invalid. dôchodku, a teda prihliadnuť na všetky zvýšenia, ku ktorým došlo od jeho priznania. V tomto smere nie sú dôvodné námietky navrhovateľa, že pre výpočet náhrady za stratu na zárobku k XX.XX.XXXX je rozhodujúci jeho pôvodný dôchodok v sume XXX,- Sk, keďže od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX vôbec nedošlo k navýšeniu jeho invalid. dôchodku. Z cit. ustanovení nevyplýva, že by sa na zvýšenie invalid. dôchodku neprihliadalo, a preto je potrebné prihliadať na všetky zvýšenia, ku ktorým došlo a rozhodujúca je výška invalid. dôchodku, v akej je poškodenému vyplácaný. Pokiaľ navrhovateľ ďalej poukazoval v odvolaní na zníženie náhrady za stratu na zárobku oproti sume, ktorá mu patrila do XX.XX.XXXX, ako aj na nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tieto námietky sú bez právneho významu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku , na ktorý sa vzťahuje vyššie uvedená právna úprava a tiež vzhľadom na skutočnosť, že ani zmenou výšky úrazovej renty nedošlo k zníženiu celkového príjmu navrhovateľa spolu s vyplácaným invalid. dôchodkom, keď aj podľa jeho tvrdenia v odvolaní sa jeho celkový príjem zvýšil. Obsah odvolania odporcu nie je teda spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., keď mu v odvolacom konaní trovy ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.