Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209207982 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209207982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: Who is Who Verlag für Personenenzyklopädien AG, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zapísaný v Obchodnom registri kantónu Zug vo Švajčiarsku pod č. CH-170.3.004.856-5, zast. Advokátska kancelária Škamla, s. r. o., Makovického č. 15, Žilina, IČO: 36 799 688, proti odporcovi: ETOL SK & CZ, s. r. o., Krížna č. 52, Bratislava, IČO: 35 761 474, zast. Mgr. Dušanom Zatkalíkom, advokátom, Ľ. Fullu č. 9/A, Bratislava, o zaplatenie 1.070,81 Eur ist. a prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. 11. 2011 č. k. 54Cb/173/2010-84 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. 11. 2011 č. k. 54Cb/173/2010-84 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,82 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu na zaplatenie 1.070,81 Eur istiny spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania od 03. 12. 2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania od 05. 05. 2005 do 02. 12. 2010 konanie zastavil podľa ust. § 96 O.s.p. z dôvodu späťvzatia tejto časti návrhu navrhovateľom pred začatím konania. Po vykonaní dokazovania výpoveďami právnych zástupcov účastníkov a oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že odporca ako objednávateľ si objednávkou č. 6300712 zo dňa 06. 04. 2005 objednal u navrhovateľa dodanie troch kusov knihy „Who is Who v Slovenskej republike, 3. vydanie“ v cene 6.978,- Sk za kus (celkom 20.961,- Sk) za súčasného poskytnutia životopisných údajov za účelom ich zverejnenia a ďalej za jednorazové uverejnenie firemného loga za cenu 8.140,- Sk, ktoré odporca dodá navrhovateľovi. Uvedená cena bola dohodnutá ako cena pri predplatení a platbe vopred spolu s poštovným s tým, že odporca dodá navrhovateľovi v priebehu 10 dní portrétnu fotografiu a firemné logo. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) a podľa bodu 5 VOP vystavené faktúry sú splatné do 14 kalendárnych dní po doručení faktúry objednávateľovi - odporcovi a pre prípad omeškania s úhradou faktúr boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 18 % ročne. Faktúrou č. SK 20047852 splatnou dňa 04. 05. 2005 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 32.259,17 Sk (1.070,81 Eur), ktorú odporca neuhradil. Štatutárny zástupca poskytol svoje životopisné údaje, ktoré boli v encyklopédii na str. 449 uverejnené. Odporca svoje tvrdenie, že po podpísaní objednávky túto zrušil a toto zrušenie bolo navrhovateľom akceptované, ničím nepreukázal. Uvedená zmluva obsahovala jednoznačnú dohodu zmluvných strán o jej predmete, o výške ceny tovaru, o poštovnom aj o výške úrokov z omeškania, za tovar, ktorý sa má len vyrobiť. Pokiaľ odporca nedoložil firemné logo a fotografiu, nesplnil si tým svoju zmluvnú povinnosť a odporca ďalej postupoval podľa bodu 8 VOP. Keďže kúpna cena bola dohodnutá ako platba vopred, mal síce navrhovateľ možnosť zaslať uvedený tovar na dobierku podľa čl. 7 VOP, nebola to však jeho povinnosť. Táto povinnosť mu vznikla až po splnení záväzku zo strany odporcu ako objednávateľa. Návrh navrhovateľa teda súd prvého stupňa posúdil ako dôvodný. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 365, § 369 Obch. zákonníka a úrok z omeškania priznal od 03. 12. 2010 vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázal jej doručenie odporcovi až dňa 18. 11. 2010 a jej splatnosť nastala podľa dohodnutých podmienok dňa 02. 12. 2010. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že dôvodom hodným osobitného zreteľa bola skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nevedel preukázať doručenie faktúry odporcovi pred podaním návrhu, teda splatnosť faktúry a tým aj záväzku odporcu nastala až v priebehu konania po piatich rokoch od jej vystavenia. Odporca tým nedal priamu príčinu na podanie návrhu na súd. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to v časti o náhrade trov konania a navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že po doručení faktúry odporcovi dňa 18. 11. 2010 odporca túto neuhradil a svojím následným konaním potvrdil, že zo zmluvy plniť nechce. Za tejto situácie každý úkon po doručení faktúry je nepochybne úkonom, ktorý smeruje k vymoženiu práv navrhovateľa, preto mu vzniklo právo na zaplatenie náhrady trov konania, ktoré vyčíslil. K tomuto odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, pretože odporca ničím nezavinil súdne konanie. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca vo vyhovujúcej časti a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že podpis navrhovateľa na objednávke bol vytlačený už pred jej vyplnením a zmluva ako súhlasný prejav vôle dvoch strán môže byť uzavretá až po oboznámení sa s podstatnými náležitosťami predpokladanými pre konkrétny typ zmluvy. Objednávka odporcu nebola žiadnym spôsobom potvrdená navrhovateľom a naviac odporca ju so zástupcom navrhovateľa výslovne zrušil a to ešte pred akceptáciou objednávky navrhovateľom. Keďže navrhovateľ nezaslal odporcovi na korektúru životopis podľa VOP, nezaslal mu ani faktúru, mal odporca za to, že vec je vybavená a nezasielal ani logo ani fotografiu na zverejnenie. Z uvedeného musel byť navrhovateľovi zrejmý nezáujem odporcu o plnenie zo zmluvy. Pokiaľ ide o faktúru, túto odporca po jej zaslaní vrátil navrhovateľovi, pretože predmetná faktúra bola vystavená v roku 2005 a oznámil mu, že nemá záujem o žiadne služby ani tovar navrhovateľa. Keďže tovar a služby uvedené v predmetnej faktúre navrhovateľ odporcovi nikdy nedoručil, uhradenie požadovanej faktúry by bolo bezdôvodným obohatením. K úroku z omeškania uviedol, že z rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo boli priznané, hoci súd správne uviedol, že odporca ničím nezavinil spor. Uviedol, že súd sa riadne nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou odporcom v konaní. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Poukázal na to, že objednávka je vlastne návrhom zmluvy, ktorú podpísala za navrhovateľa oprávnená osoba mechanickým prostriedkom, čo je obvyklé a odporca takýto návrh akceptoval, čím medzi účastníkmi vznikol obchodnozáväzkový vzťah. V prípade, ak by bol súd názoru, že objednávka odporcu je jeho návrhom na uzavretie zmluvy, tento návrh navrhovateľ prijal konkludentne a podľa zmluvy plnil. Uviedol, že odporca nijakým spôsobom zmluvu nezrušil, od zmluvy neodstúpil. K nedodaniu encyklopédie uviedol, že podľa zmluvy táto je pripravená na dodanie po uhradení faktúry, pretože podľa zmluvy si odporca vybral alternatívu, že vopred uhradí cenu a následne mu bude encyklopédia dodaná a navrhovateľ je pripravený odporcovi túto encyklopédiu dodať po uhradení ceny. K predmetnej faktúre uviedol, že táto bola doručovaná odporcovi obyčajnou poštou v roku 2005 po jej vystavení spolu s korektúrovým listom a nepreukázanie doručenia faktúry malo vplyv na začiatok plynutia a dĺžku doby omeškania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutých častiach, prejednal odvolania oboch účastníkov podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Navrhovateľ osvedčil vydanie encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike predložením strany 449 na základe objednávky odporcu. Uvedená vopred vytlačená objednávka bola síce podpísaná oprávnenou osobou za navrhovateľa vopred, údaje v nej boli podľa požiadaviek odporcu vyplnené a žalobcom bola objednávka prijatá a akceptovaná. Vzhľadom na to, že v uvedenej veci išlo o uzavretie kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, nie je podmienkou jej platnosti písomná forma. Odporca v konaní uviedol, že od uvedenej zmluvy odstúpil, toto tvrdenie však nepreukázal žiadnym dôkazom, ktorým by bolo bezpochyby zistené, že k odstúpeniu a teda k zániku zmluvy došlo. Navrhovateľ si svoje povinnosti zo zmluvy splnil tak, ako to bolo uvedené aj vo VOP, odporca si však svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil. Podľa zmluvy odporca sa zaviazal odobrať 3 ks encyklopédie a zaviazal sa ich cenu uhradiť vopred a podľa bodu 6. VOP bol navrhovateľ oprávnený vystaviť faktúru už po obdržaní objednávky. Keďže uvedená zmluva je platná a navrhovateľ aj pri nečinnosti odporcu postupoval podľa zmluvy a VOP, správne rozhodol súd prvého stupňa, keď návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Vo všeobecných obchodných podmienkach sa účastníci podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka dohodli na sankcii s omeškaním úhrady kúpnej ceny vo výške 18 % úrokov z omeškania ročne (bod 5. VOP). Žalobca nepreukázal doručenie predmetnej faktúry odporcovi, teda jej splatnosť v roku 2005 nebola preukázaná. Navrhovateľ doručil odporcovi predmetnú faktúru dňa 18. 11. 2010 a podľa čl. 5. VOP jej splatnosť nastala dňa 02. 12. 2010 a odporca sa dostal do omeškania dňa 03. 12. 2010, ako správne ustálil súd prvého stupňa. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde podaním návrhu dňa 27. 03. 2009 a teda v lehote od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 06. 04. 2005 (§ 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka) a jeho nárok nie je premlčaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. V časti trov konania súd prvého stupňa nepriznanie ich náhrady odôvodnil aplikáciou ust. § 150 O.s.p. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Okolnosti hodné zvláštneho zreteľa, tak ako vyplývajú z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, keď v danom prípade náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi nepriznal a rozhodol o nich s prihliadnutím na ust. § 150 O.s.p., neobstoja. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa musí svoje nové rozhodnutie o náhrade trov konania riadne odôvodniť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal ich náhradu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) vo výške 61,41 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, celkom 68,82 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.