Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211763 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209211763.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpeného advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: B. D., r.č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom B. XX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom F. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.463,65 Eur istiny s príslušenstvom predstavujúcim: úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.08.2007 do 27.08.2007, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.09.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 06.10.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 4.178,45 EUR odo dňa 07.10.2007 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 892,73 EUR, náhrada poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 214,30 EUR, náhrada trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 591,52 EUR, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Kamil Líška, Exekútorský úrad Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 42 133 572, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/807/2009-52 zo dňa 08.06.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/807/2009-52 zo dňa 08.06.2012, p o t v r d z u j e . Povinnému sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného plnenia o vymoženie úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 8,5% ročne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.08.2007 do 27.08.2007, výšku 8,5% ročne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.09.2007 do zaplatenia, výšku 8,5% ročne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 06.10.2007 do zaplatenia a výšku 8,5% ročne zo sumy 4.178,45 EUR odo dňa 07.10.2007 do zaplatenia s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 1076716499 uzatvorenej s povinným dňa 31.05.2007, vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu a charakter zmluvy hodnotil tak, že na túto je možné aplikovať ochranné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko § 52 ods. 1 zákona NZ ČSR č 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu exekučný súd dospel k názoru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.08.2007 do 27.08.2007, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.09.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 06.10.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 4.178,45 EUR odo dňa 07.10.2007 do zaplatenia. Teda oprávnenému bol priznaný exekučným titulom voči povinnému úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z týchto dlžných súm, teda vo výške 36,5% ročne, čo je výška úroku vyplývajúca zo Sadzobníka poplatkov k produktom GE Money, a.s., a súvisiacim doplnkovým službám. Exekučný súd mal za nesporné, že záväzok povinného vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, preto vyslovil, že dlžník mal byť zaviazaný k povinnosti platiť úroky z omeškania najviac do výšky podľa predpisov občianskeho práva, ktorých výška mala vychádzať z predpisov občianskeho práva a ktorá je v porovnaní s výškou úrokov, uvedenou v Sadzobníku, pre povinného ako spotrebiteľa priaznivejšia. Keďže diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska v čase, kedy došlo k omeškaniu dlžníka teda 05.08.2007, 05.09.2007, 06.10.2007 a 07.10.2007 bola 4,25%, pričom výška úrokov z omeškania ako dvojnásobok diskontnej sadzby predstavuje 8,50 % ročne rozhodol tak, ako uviedol v napadnutom odvolaní. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený, navrhol jeho zmenu, ktorou žiadal vyhovieť jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), v celom rozsahu nakoľko rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je zároveň exekučným titulom, je vydané v súlade so zákonom, neprieči sa dobrým mravom a návrh na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia korešpondujú s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozhodnutím. Odôvodnenie odvolania oprel v podstate o to, že: - exekučný súd nemá právomoc skúmať, obsahovú stránku rozsudku, nemá právomoc rozhodnúť, že v časti poverenie vydá a v časti žiadosť o vydanie poverenia zamietne, pretože by tým došlo de facto k zmene povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným rozsudkom, čo by viedlo v podstate k rozhodnutiu súdu vo veci, ktorú už právoplatne rozhodol iný súd. Uvedené by malo za následok, že právoplatné rozhodnutia rozhodcovských súdov by bolí preskúmavané exekučnými súdmi, pričom v zmysle § 40 a nasledovných zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), môže účastník rozhodcovského konania (v 30 dňovej prekluzívnej lehote) žiadať žalobou príslušný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. A to výlučne z taxatívne, v tomto paragrafe uvedených dôvodov. - zmluvu o úvere podľa § 497 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „ObchZ“), exekučný súd hodnotil ako zmluvný vzťah podľa zákona NR SR č. 258/2001 Zb., o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel. Zákonný úrok podľa občianskoprávnych predpisov sa totiž vzťahuje na omeškanie vzniknuté až po 15.01.2009, kedy nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka vykonaná zákonom č. 454/2008 Z.z., ktorá zmenila § 369 ods. 1 ObchZ. Poukázal tiež na § 768f ObchZ podľa ktorého: „Ustanovenia účinné od 15. Januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. Januárom 2009.“ Vzhľadom na čo mal oprávnený za to, že predmetný vzťah je obchodnoprávny, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a ako taký sa spravuje vždy Obchodným zákonníkom, a teda aj úroky z omeškania sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka a teda ich výška má vyplývať z dohody účastníkov v zmluve § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom v dobe vzniku omeškania povinného, t.j. v znení platnom pred účinnosťou vyššie uvedeného zákona č. 454/2008 Z.z. bez ohľadu, či dlžníkom je alebo nie je spotrebiteľ s tým, že ak je dlžníkom spotrebiteľ na úverový vzťah sa aplikuje aj znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. - právo na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku naopak uviedol, že predovšetkým neuhrádzať včas svoje zmluvné záväzky je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ostatne skonštatoval, že rozhodcovské rozhodnutie, ako exekučný titul je plne súladné s požiadavkami vyplývajúcimi z § 45 ZRK a neprieči sa dobrým mravom. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, pod sp.zn. 0708184 zo dňa 22.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2009 a vykonateľnosť dňa 16.05.2009, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 4.463,65 Eur istiny s príslušenstvom: úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.08.2007 do 27.08.2007, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 05.09.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 95,07 EUR odo dňa 06.10.2007 do zaplatenia, 0,1% denne zo sumy 4.178,45 EUR odo dňa 07.10.2007 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 892,73 EUR, náhrada poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 214,30 EUR, náhrada trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 591,52 EUR. Ďalej žiadal úhradu trov exekučného konania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktoré riadne vyčíslil. Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu, skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: - predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j), - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu je zrejmý tento obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia. Exekučný súd týmto skúmaním charakteru uloženej povinnosti realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dôvody zistenia, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver, exekučný súd riadne zdôvodnil rovnako, ako zdôvodnil obchádzanie zákona v prípade úroku z omeškania vo výške presahujúcej predpismi občianskeho práva predpokladané úroky z omeškania najviac do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska v čase, kedy došlo k omeškaniu dlžníka a kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 8,50 % ročne. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, v zmysle ustanovenia §-u 219 OSP rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP, keďže povinný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.