Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/103/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223250 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209223250.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Corwell Slovensko, s.r.o., Turecká 2C, 903 01 Senec, IČO: 36 703 061, zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Promys Trade Slovakia, a.s., Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 35 905 247, zast. JUDr. Dušan Moravec, advokát, Riečna 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 32.117,42 eura s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/72/2010-452 zo dňa 4.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/72/2010-452 zo dňa 4.12.2012 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 592,98 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 32.117,42 eur spolu s úrokmi z omeškania. Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7.550,96 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 32.117,42 eur s príslušenstvom ako i náhradu trov konania. V dôvodoch žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe potvrdených objednávok dodal odporcovi tovar. Navrhovateľ na základe splnenia záväzku následne vyfakturoval odporcovi kúpnu cenu jednotlivými faktúrami. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah z titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy v jej ústnej forme, ktorá je platná, nakoľko Obchodný zákonník pre uzatvorenie kúpnej zmluvy vo svojich ustanoveniach nevyžaduje písomnú formu. Na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy navrhovateľovi vznikla povinnosť odporcovi dodať ním objednaný tovar a odporcovi vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť. Čo sa týka obrany odporcu spočívajúcej v tom, že na jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené navrhovateľom, je v spodnej časti uvedená poznámka - výhrada vlastníctva navrhovateľa k tovaru uvedenému na faktúre až do zaplatenia, súd prvého stupňa na túto obranu odporcu neprihliadal, nakoľko v zmysle § 445 Obchodného zákonníka pre platné dojednanie výhrady vlastníctva je nevyhnutná písomná forma. V danom prípade poznámka o výhrade vlastníctva uvedená na jednotlivých faktúrach nepredstavuje podľa názoru súdu prvého stupňa platne dojednanú výhradu vlastníctva navrhovateľa pre nedostatok jej formy a ani takáto poznámka nepreukazuje, či skutočne k dohode o výhrade vlastníctva došlo. Súd preto na túto poznámku o výhrade vlastníctva, ktorou sa odporca voči navrhovateľom uplatnenému nároku bránil, neprihliadal. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnil a odporcovi ním objednaný tovar dodal. Odporca tovar prevzal, avšak svoj záväzok za dodaný tovar riadne a včas zaplatiť, nesplnil. O zániku uvedeného záväzku jeho splnením odporca súdu ku dňu jeho rozhodovania žiadny dôkaz nepredložil. Pokiaľ sa odporca v odpore bránil tým, že s navrhovateľom mal dojednané iné ceny, než boli uvedené na jednotlivých faktúrach, nič mu nebránilo, tento tovar od navrhovateľa nepreberať. Okrem toho tieto tvrdenia odporcu o iných dojednaných cenách vo vzťahu k tovaru, ktorý mu bol fakturovaný jednotlivými faktúrami, boli iba vo všeobecnej a ničím nepreukázanej rovine. Odporca k tomuto svojmu tvrdeniu súdu prvého stupňa ku dňu jeho rozhodovania nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Zároveň ani súd prvého stupňa v konaní nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť, alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporcovi za ním dodaný tovar. Preto vzal súd prvého stupňa za nesporné, že dlh odporcu voči navrhovateľovi je vo výške 32.117,42 eur a na tomto základe súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi, ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel a odporcu v súlade s § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 32.117,42 eur. Nakoľko sa odporca dostal s peňažným plnením navrhovateľovi do omeškania, navrhovateľovi vzniklo právo podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške stanovenej na základe § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode o výške úrokov. Odporca sa s peňažným plnením voči navrhovateľovi dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedenom na jednotlivých faktúrach. Súd prvého stupňa mu preto priznal okrem istiny aj príslušné úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Odporca uviedol, že medzi účastníkmi pravdepodobne došlo k uzavretiu nie jednej, ale väčšieho množstva kúpnych zmlúv v ústnej forme. Nasvedčuje tomu aj to, že u každej takto uzavretej kúpnej zmluvy (obchodnému prípadu) sa viaže samostatná faktúra s dodacím listom. Podmienky dojednané v ústne uzavretých zmluvách sú však pre nedostatok písomnej formy medzi účastníkmi nejasné a sporné, a to najmä v oblasti výšky ceny, vzniku práva fakturovať a z toho sa odvíjajúcu splatnosť jednotlivých faktúr, s čím sa prvostupňový súd podľa odporcu vôbec nezaoberal. Odporca poprel správnosť výšky fakturácie vzhľadom k odberateľským dohodám v oblasti cien uzavretých s predchádzajúcim konateľom a namietal oprávnenosť a splatnosť vystavených faktúr, ktorá nekorešponduje s ústne uzavretými kúpnymi zmluvami o fakturácii, obsah ktorých prvostupňový súd podľa odporcu vôbec neskúmal. Odporca tiež spochybňuje oprávnenosť, ako aj správnosť vykonanej fakturácie vzhľadom k neznámemu dňu prevzatia tovaru, keďže ani v jednom prípade sa na potvrdeniach o prevzatí tovaru nenachádza dátum jeho skutočného prevzatia. Odporca spochybnil aj oprávnenosť vyčísleného úroku z omeškania, ktorého samotná podstata v tejto súvislosti nemá oporu v preukázanom skutkovom stave. Podľa odporcu vďaka vágnosti právneho vzťahu nemožno preukázať, kedy (ak vôbec) sa mal odporca dostať do omeškania. Odporca zotrval aj na stanovisku, že už pri uzatváraní zmlúv akceptoval písomnú výhradu vlastníckeho práva predávajúceho k tovaru, ako písomný návrh dohody uvedený na každej faktúre vo forme „Tovar je majetkom CORWELL Slovensko s.r.o. až do zaplatenia faktúry“. Týmto bola podľa odporcu jednoznačne splnená podmienka písomnosti dohody v zmysle ust. § 445 Obchodného zákonníka. Odporca má za preukázané, že tovar je stále vo vlastníctve navrhovateľa tak, ako si to tento písomne vymienil, čo odporca akceptoval a naďalej akceptuje. Odporca vytkol, že prvostupňový súd sa vôbec v konaní nezaoberal, neobjasňoval ani nevyhodnotil dôvod existencie na faktúrach uvedenej výhrady vlastníckeho práva. Podľa odporcu za takéhoto stavu veci sa stávajú uvádzané faktúry jednoznačne nedôveryhodnými platobnými dokumentmi. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 592,98 eur. Má za to, že súd prvého stupňa správne v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že nemal pochybnosti o preukázaní navrhovateľových tvrdení o uzatvorení kúpnej zmluvy v nepísanej podobe medzi navrhovateľom a odporcom, o dodaní predmetného tovaru odporcovi a o nezaplatení kúpnej ceny odporcom, nakoľko predmetné tvrdenia sú jasne preukázané dôkazným materiálom tvoriacim prílohu návrhu na začatie konania v znení jeho doplnení, a teda kópiami predmetných faktúr a k nim prislúchajúcich dodacích listov a rovnako výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, ako aj svedkyne vypočutej v predmetnom konaní. Navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnych iných dohodách odporcu s predchádzajúcim konateľom navrhovateľa, preto považuje tieto tvrdenia odporcu za absurdné a nie v súlade so skutočnosťou. Navrhovateľ uviedol, že s odporcom uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie dohodnutého tovaru odporcovi, v zmysle ktorej splnil svoj zmluvný záväzok voči odporcovi a dodal mu ním požadovaný tovar v celom rozsahu a v dohodnutej kvalite a kvantite. Na základe splnenia svojho záväzku odporcovi vystavil faktúry uvedené v návrhu zo dňa 18.12.2009, pričom odporca dlžnú sumu v zmysle predmetných faktúr čiastočne uhradil. Z predmetného konania odporcu je podľa navrhovateľa zrejmé, že si bol vedomý podmienok zmluvného vzťahu a s týmito, práve aj svojím čiastočným plnením, prejavil súhlas. Navrhovateľ zároveň poukázal aj na stanovisko odporcu zo dňa 11.12.2009, v zmysle ktorého požiadal odporca navrhovateľa o predĺženie splatnosti predmetnej dlžnej sumy. Navrhovateľ poukázal aj na to, že zo strany odporcu odo dňa prevzatia tovaru v zmysle predmetných faktúr až do dňa podania odvolania zo dňa 17.1.2013 nedošlo ani v najmenšom k spochybneniu výšky fakturovanej ceny, vzniku práva fakturovať a z toho sa odvíjajúcej splatnosti jednotlivých faktúr, pričom jeho cieľom bolo len predĺženie ich splatnosti. Zároveň zo strany odporcu nedošlo k uplatneniu si práva na reklamáciu prevzatého tovaru, jeho dodania, jeho ceny ani fakturácie. Navrhovateľ reagoval aj na argumenty odporcu, že na potvrdeniach o prevzatí tovaru sa nenachádza dátum skutočného prevzatia tovaru, na základe čoho odporca spochybnil oprávnenosť ako aj správnosť vykonanej fakturácie navrhovateľom vo vzťahu k neznámemu dňu dodania tovaru, ako aj oprávnenosť vyčísleného úroku z omeškania. Podľa navrhovateľa ide len o ďalšie z účelových tvrdení odporcu, keď už zo samotného konania odporcu (napr. kontaktovanie sa s právnym zástupcom navrhovateľa za účelom uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári) bola a je zrejmá jeho vedomosť o jeho omeškaní sa s plnením záväzku, ako aj s dobou jeho omeškania. Odporca zánik svojho záväzku z predmetného zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto má navrhovateľ za to, že v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka je odporca v omeškaní, nakoľko nesplnil riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Navrhovateľ tiež reagoval na tvrdenia odporcu týkajúce sa výhrady vlastníckeho práva predávajúceho k tovaru. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý neprihliadal na poznámku o výhrade vlastníctva, keďže táto poznámka uvedená na jednotlivých faktúrach nepredstavuje podľa názoru súdu prvého stupňa platne dojednanú výhradu vlastníctva navrhovateľa pre nedostatok jej formy, a ani takáto poznámka nepreukazuje, či skutočne k dohode o výhrade vlastníctva došlo. Podľa názoru navrhovateľa však aj v prípade existencie výhrady vlastníckeho práva nemá bez ďalšieho táto vplyv na povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. Výhrada vlastníckeho práva plní zabezpečovaciu funkciu, ale nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar a umožnil mu s ním nakladať, čím vznikla na strane odporcu ako kupujúceho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Navrhovateľ má za to, že tvrdenia odporcu v odvolaní sú vyslovene účelové a právne irelevantné s cieľom zbaviť sa povinnosti plniť, resp. toto plnenie oddialiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 18.8.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu a s právnym posúdením veci tak, ako ho vo svojom rozsudku uviedol súd prvého stupňa- Odvolací súd sa tiež v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciu navrhovateľa uvedenou v jeho vyjadrení k odvolaniu odporcu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ odporcovi predmetný tovar dodal, ktorého prevzatie odporca nespochybnil, čiastočne za neho zaplatil, žiadal aj o splátkový kalendár, tovar nereklamoval, a ani vystavené faktúry navrhovateľovi nevrátil. Odvolací súd považuje dôvody uvedené v odvolaní odporcu sa právne irelevantné a účelové. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 592,98 eura. Tieto trovy navrhovateľovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, odmena vo výške 486,34 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 592,98 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.