Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/262/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210200340 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210200340.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: G.. P. Q., bytom N. XX, S., zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. G. X.. X. H..E.., so sídlom P. XX, W., IČO: XX XXX XXX, 2/ Slovenská O. F., so sídlom S. I. XX, W., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom Advokátskej kancelárie Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 1.195,98 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2011, č.k. 21C/22/2010-91 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.05.2011, č.k. 21C/22/2010-88, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2011, č.k. 21C/22/201091 sa v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy XXX euro m e n í tak, že odporca v 2/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy XXX euro za obdobie od 15.04.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.05.2011, č.k. 21C/22/2010-88 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX euro k rukám JUDr. D. J., advokáta Advokátskej kancelárie Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zamietol návrh voči odporcovi v 1/ rade, - uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu XXX,XX euro s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy XXX euro počnúc právoplatnosťou rozsudku a na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške XX euro, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, - vo zvyšku návrh proti odporcovi v 2/ rade zamietol, - určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods. 1, 2 ,3, § 11 ods. 6, 7, 8, 9, § 15 ods. 1, § 15a, § 16, § 24 ods. 3, 5, 8 zák.č. 381/2001 Z.z. a tým, že mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je v tomto konaní odporca v 2/ rade, ktorý v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 381/2001 Z. z. poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona. Mal za nesporné, že cudzozemské vozidlo - poľské nákladné motorové vozidlo EVČ: X. XXX XX sa dňa 06.01.2008 pri zavinenej dopravnej nehode zrazilo s motorovým vozidlom zn. P. EVČ: S.-XXX W. vedeným navrhovateľkou. Cudzozemské motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu na území Slovenskej republiky bolo zákonne poistené a bolo držiteľom tzv. zelenej karty. Z uvedeného mal potom za zrejmé, že povinný uhradiť navrhovateľke poistné plnenie je odporca v 2/ rade, keď odporca v 1/ rade len zhromažďoval informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonával činnosti potrebné na ich uspokojenie. Vzájomné vysporiadanie medzi odporcom v 2/ rade a cudzozemským poisťovateľom ( v ktorom bolo poľské nákladné motorové vozidlo EVČ: X. XXX XX povinne zmluvne poistené ) je potom ich vzájomný vzťah, ktorý nie je predmetom daného konania. Na základe uvedených dôvodov návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1/ rade pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Navrhovateľka sa v danom konaní titulom nevyplateného poistného plnenia voči odporcom v 1/ a 2/ rade domáhala spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy X.XXX,XX euro s príslušenstvom pozostávajúcej z nároku na úrok z omeškania z dôvodu omeškania s plnením poistného plnenia v sume XX,XX euro, z nároku na uhradenie trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom, z nároku na úhradu príspevku na stravu vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom a z nároku na náhradu škody za poškodené okuliare vo výške XXX euro s príslušenstvom. Pokiaľ ide o nárok na úhradu úrokov z omeškania z titulu omeškania s vyplatím poistného plnenia, súd prvého stupňa považoval návrh navrhovateľky v tejto časti za dôvodný. Navrhovateľka sa v konaní domáhala jednak úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy XXX euro (vyplatenej straty na zárobku) od 05.07.2008 do 17.04.2009 t. j. sumy XX,XX euro a úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy X.XXX,XX euro (ostatné vyplatené nároky) od 15.03.2009 do 17.04.2009, t. j. XX,XX euro. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že nakoľko v tom čase bolo prešetrovanie poistnej udalosti už skončené, poistné plnenie malo byť vyplatené do 15 dní odo dňa uplatnenia toho - ktorého nároku. Keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka si uplatnila nárok za stratu na zárobku už listom zo dňa 18.06.2008 a strata na zárobku jej bola vyplatená vo výške XXX euro až dňa 17.04.2009, má nárok na úrok z omeškania najneskôr od 05.07.2008 do 17.04.2009 vo výške XX,XX euro (8,5 % p. a.). Keďže ostatné nároky si navrhovateľka uplatnila listom zo dňa 18.02.2009 a boli jej vyplatené taktiež dňa 17.04.2009 vo výške XXXX,XX euro, má nárok na úrok z omeškania najneskôr od 15.03.2009 do 17.04.2009 vo výške XX,XX euro (9,5 % p. a.). Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu trov právneho zastúpenia, súd prvého stupňa dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Poukázal na to, že právo na náhradu trov právneho zastúpenia sa vždy riadi zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených nákladov. Z okolností prípadu však mal za to, že navrhovateľka sa touto zásadou neriadila, služby právneho zástupcu využila už v čase, kedy ani jeden z odporcov neboli v omeškaní , a to konkrétne pri uplatnení a vyčíslení jednotlivých nárokov, ktoré si mohla uplatniť a vyčísliť aj sama. Pokiaľ tak neurobila a rozhodla sa využiť služby právneho zástupcu, náklady s tým spojené je povinná uhradiť sama. Zákon č. 381/2001 Z. z. výslovne uvádza, že poškodený má nárok aj na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením, avšak len v prípade, že poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zák. č. 381/2001 Z.z., t.j. ak neskončil prešetrovanie v lehote 3 mesiacov alebo neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť resp. znížil poistné plnenie. Navrhovateľka si trovy právneho zastúpenia uplatnila bez akejkoľvek špecifikácie úkonov, za ktoré si náhradu trov právneho zastúpenia uplatňuje, všetky listinné dôkazy predložené navrhovateľkou k tomuto nároku sa týkajú len vyčíslenia nárokov, ktoré si navrhovateľka voči odporcom uplatnila. Žiadnym z týchto listinných dôkazov sa navrhovateľka nedomáhala ukončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia, ani vysvetlenia dôvodov, pre ktoré bolo poistné plnenie odmietnuté resp. znížené. Z vykonaného dokazovania je navyše zrejmé, že sama navrhovateľka bola opakovane vyzývaná na predloženie dokladov a vyčíslenie žiadaných nárokov. Vo vzťahu k nároku na náhradu príspevku na stravu v sume XXX,XX euro s príslušenstvom, ktorý navrhovateľke ušiel z dôvodu práceneschopnosti ( a ktorý by jej v prípade, že by nebola práceneschopná bol býval zamestnávateľom vyplatený) súd prvého stupňa dospel pri prihliadnutí k § 152 ods. 1 Zákonníka práce k záveru o jeho nedôvodnosti. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie v ten-ktorý deň len v prípade, že zamestnanec prácu reálne vykonáva, kedy na cenu jedla zamestnancovi určitou sumou prispieva. Pokiaľ zamestnanec prácu nevykonáva, nárok na poskytnutie stravy, a teda ani nárok na poskytnutie príspevku na stravu zamestnancovi nevznikne. Stravné, resp. príspevok zamestnávateľa na stravu zamestnanca v zmysle Zákonníka práce predstavuje nárok zamestnanca vyplývajúci z výkonu práce a nie je odmenou za prácu. Hoci navrhovateľke tento príspevok za obdobie práceneschopnosti nebol vyplatený, nemôže predstavovať jej škodu, nakoľko jej nárok na vyplatenie príspevku na stravu v zmysle Zákonníka práce nevznikol. Vzťah medzi škodovou udalosťou a stratou príspevku na stravu je v tomto prípade len sprostredkovaný, pretože na vznik nároku na stravné nebol splnený základný predpoklad, a to vykonanie práce. V súvislosti s nárokom na náhradu škody vzniknutú navrhovateľke poškodením okuliarov mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania za preukázané, že pri dopravnej nehode skutočne došlo k poškodeniu okuliarov. Pri prihliadnutí na vyjadrenie optičky D. W. mal za preukázané, že navrhovateľke vznikla skutočná škoda v sume XXX euro, a to bez ohľadu na skutočnosť, či okuliare boli dané na opravu alebo nie. Keďže v konaní nemal za preukázané riadne uplatnenie si tejto škody u jedného z odporcov ( pri nepreukázaní doručenia listu zo dňa 17.04.2009 ), priznal jej z uvedenej sumy úrok z omeškania vo výške 9% až právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh uplatnený voči odporcovi v 2/ rade ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. O povinnosti odporcu v 2/ rade zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške XX euro rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti zamietajúcim výrokom rozsudku a nadväzujúcemu výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť jej žalovanú sumu, uplatnený úrok z omeškania a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh voči odporcovi v 1/ rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legimitácie mala za nesprávny, a to s poukazom na § 16 ods. 1, 3 zák. č. 381/2001 Z.z. poukazujúc na to, že odporca v 1/ rade je korešpondenčným partnerom poisťovateľa škodcu na vysporiadanie a prejednanie predmetnej škodovej udalosti, ktorý bol povinný predmetnú poistnú udalosť vysporiadať riadne a včas. Pasívna legitimácia odporcu v 1/ rade vyplýva aj z § 420, § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko porušil priamo povinnosti vyplývajúce zo zákona, t.j. vysporiadať a vybaviť jej nároky. Podľa názoru odvolateľky súd prvého stupňa pochybil tým, že sa v súvislosti s nárokom na náhradu stravného nezaoberal tým, že každý poškodený pri dopravnej nehode má nárok na náhradu ujmy ktorá mu vznikla práve tým, že zavineným konaním iného účastníka došlo k zraneniu, práceneschopnosti, a teda k následnému znemožneniu vykonávať činnosti a úkony, ktoré pred dopravnou nehodou poškodený bežne vykonával. Náhradu za stravné ako poškodená uplatnila za dobu práceneschopnosti, za ktorú jej odporca v 2/ rade vyporiadal nároky titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti z dôvodu, že za obdobie práceneschopnosti od 06.01.2008 do 30.04.2008 jej zamestnávateľ túto náhradu nepriznal z dôvodu neodpracovania aspoň štyroch hodín denne. Pretože v dôsledku úrazu neodpracovala a nemohla pracovať rozhodujúci počet dní, nedomáhala sa stravného voči zamestnávateľovi, ale v tej istej výške náhrady škody titulom stravného voči škodcovi, resp. poisťovateľovi. Rozhodnutie o nepriznaní uhradených trov právneho zastúpenia mala za nesprávne, keď súd prvého stupňa nesprávne aplikoval v rozhodnutí citované právne predpisy preto, že z listinných dokladov bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že oznámenie o poistnej udalosti doručila odporcovi v 2/ rade 13.02.2008, tento ju 25.02.2008 postúpil odporcovi v 2/ rade, ktorý následne dňa 05.03.2008 potvrdil prijatie oznámenia poistnej udalosti. Navrhovateľka poukázala na ďalšiu časovú chronológiu jednotlivých písomných úkonov, ktorými uplatňovala a špecifikovala výšku škody súvisiacu s poistnou udalosťou. Súd prvého stupňa pochybil tým, že lehoty nesprávne posúdil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru tým, že za dôvod odmietnutia uviedol nešpecifikovanie jednotlivých úkonov. Od počiatku uplatnenia nárokov je zrejmé, že náklady na právne zastúpenie uhradila za dva úkony právnej pomoci pri uplatňovaní straty na zárobku, a potom následne tak isto uplatňovala trovy za dva úkony z uhradenej sumy. Zákonodarca mal v súvislosti s citáciou zákona ( podľa ktorého poškodenému odporca uhradí všetky účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov, ktoré poškodený vynaložil ) na mysli to, že v prípade že poisťovateľ si nesplní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, je povinný uhradiť poškodenému všetku škodu, ktorá mu vznikla v spojení s uplatňovaním nárokov, nielen s vymáhaním. V tomto prípade je nesporné, že nároky boli uplatňované prostredníctvom právneho zástupcu a tým, že došlo k oneskorenému plneniu, vznikol nárok i na ich uhradenie navrhovateľke ako poškodenej v zmysle § 4 ods. 2/ písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z.. V súvislosti s rozhodnutím súdu o priznaní 9 % - ného úroku z omeškania zo sumy XXX euro počnúc právoplatnosťou rozsudku poukázala na to, že v konaní bolo účinne preukázané doručenie listu, ktorým si uplatnila tento nárok u odporcu ( poštovým podacím hárkom s dátumom 20.04.2009 ). V tomto prípade úrok z omeškania naviac nemožno priznať odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pretože akceptovaním takéhoto rozhodnutia by došlo k situácii, podľa ktorej by v čase rozhodnutia súdu jej pohľadávka nebola splatná. Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a uložiť jej povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázali na to, že nárok na príspevok na stravné nevznikol navrhovateľke v dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovanej podmienky odpracovania stanoveného počtu hodín, a nie v dôsledku škodovej udalosti. Vo vzťahu k nákladom právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľka vynaložila v súvislosti so škodovou udalosťou uviedli, že potom, čo navrhovateľka oznámila škodovú udalosť, bola dvoma listami zo dňa 25.04.2008 a 22.09.2008 opakovane vyzvaná na predloženie všetkých potrebných dokladov preukazujúcich vznik škody. Keďže požadované doklady predložila až dňa 20.02.2009, listom zo dňa 01.04.2009 ( t.j. v trojmesačnej lehote po skončení vyšetrovania ) navrhovateľke oznámili výšku poistného plnenia a sumu tohto plnenia jej poukázali v 15 dňovej zákonnej lehote. Uvedené znamená, že navrhovateľka síce oznámila poistnú udalosť dňa 13.02.2008, avšak škodu preukázala až ku dňu od 20.02.2009. V zmysle ustanovenia § 520 Obč. zákonníka sa preto nedostali do omeškania s plnením záväzkov, nakoľko navrhovateľka napriek opakovaným význam a v rozpore s § 799 ods. 2 Obč. zákonníka neposkytla včas a riadne súčinnosť potrebnú na zistenie rozsahu poistného plnenia. V čase využívania právnych služieb navrhovateľkou naviac voči nej neboli v omeškaní so splnením uplatnených, oprávnených a preukázaných nárokov, a tým ani nemohli porušiť § 11 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh uplatnený voči odporcovi v 1/ rade, tento je správny, keď pasívna vecná legitimácia odporcu v 2/ rade vyplýva z § 24 ods. 2 písm. d/ zák. č. 381/2001 Z.z.. Odporca v 2/ rade síce poveril odporcu v 1/ rade vyporiadaním záväzkov zo škodovej udalosti, svojej zákonom stanovenej povinnosti sa tým však nezbavil a naďalej nesie primárnu zodpovednosť za vyplatenie poistného plnenia. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky týkajúce sa nepreukázania uplatnenia nároku na zaplatenie sumy XXX euro za poškodené okuliare uviedol, že obsahom listu s podacím číslom XXXXXXXX odoslaným navrhovateľkou dňa 20.04.2009 bolo uplatnenie nárokov na náhradu škody v inom poistnom konaní, a to konkrétne v súvislosti s poškodenou Ing. Vierou Koišovou, ktorá bola spolujazdkyňou navrhovateľky v čase dopravnej nehody, a ktorú ako poškodenú právna zástupkyňa navrhovateľky tiež zastupuje. Je síce pravdou, že navrhovateľka sa v žalobnom návrhu o poškodení okuliarov zmienila, avšak k návrhu v tomto smere nepriložila žiaden dôkaz. Nárok na náhradu škody vzniknutej na okuliaroch si voči odporcom pred podaním návrhu na súd nikdy neuplatnila a túto škodu ani nikdy hodnoverne nepreukázala. Odporcovia v 1/ a 2/ rade napokon poukázali na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, o ktorých rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď výška v konaní uplatnených nárokoch nezávisela od úvahy súdu, ale bola priamo podmienená preukázaním ich dôvodnosti a rozsahu splnením dôkaznej povinnosti v rámci súdneho konania. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie proti výrokom, v ktorých súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky uplatnený voči odporcovi v 1/ rade a v ktorom voči odporcovi v 2/ rade zamietol návrh na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom a na zaplatenie príspevku na stravu vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom nie je dôvodné. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorých po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov zamietol návrh navrhovateľky uplatnený voči odporcovi v 1/ rade a voči odporcovi v 2/ rade zamietol návrh na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom a na zaplatenie príspevku na stravu vo výške XXX,XX euro s príslušenstvom . Keďže v súvislosti s uvedenými nárokmi v rozhodnutí podrobne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka zopakovala i v odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia v označených častiach, ako i v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti odporcu v 2/ rade, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia v označených častiach odvolací súd poznamenáva, že otázku legitimácie účastníka konania ( aktívnej alebo pasívnej ) súd skúma vždy v súvislosti s posúdením, či je na strane účastníka konania spôsobilosť byť subjektom práv, resp. povinností, ktoré sú predmetom súdneho konania. Berúc v úvahu uvedené, pri zohľadnení ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( § 24 ods. 2 písm. d/ ) je nositeľom povinnosti vyplatiť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje režim zelenej karty odporca v 2/ rade. Spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť odporcu v 1/ rade nie je možné v tomto prípade vyvodiť ani z ust. § 420, § 420a Občianskeho zákonníka. K správnej úvahe súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zaplatenie príspevku na stravu v sume XXX,XX euro s príslušenstvom za obdobie práceneschopnosti navrhovateľky trvajúcej od 06.01.2008 do 30.04.2008 odvolací súd poznamenáva, že predpokladom na poskytnutie stravného od zamestnávateľa je vykonanie práce zamestnancom v zákonom stanovenom rozsahu. Z ustanovenia § 152 ods. 2 a 3 Zákonníka práce je možné vyvodiť , že sa jedná o nárok vyplývajúci z výkonu práce, ktorý nie je možné posudzovať ako odmenu za prácu. V danom prípade nárok na príspevok na stravné nevznikol navrhovateľke v dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovanej podmienky odpracovania stanoveného počtu hodín, a nie v dôsledku škodovej udalosti. Vzťah medzi škodovou udalosťou a stratou príspevku na stravné nie je v tomto prípade vzťahom priamym, ale odvodeným, čo podľa § 5 ods. 1 písm. h/ zák.č. 381/2001 Z.z. oprávňuje poisťovateľa takúto škodu poškodenej neuhradiť. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje i s výrokom súdu prvého stupňa, v ktorom zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy XXX,XX euro s príslušenstvom predstavujúcej trovy právneho zastúpenia. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania je aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka sa v súvislosti s uplatnením a vymáhaním poistného plnenia neriadila zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených nákladov. Z obsahu spisu je možné naviac bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, že navrhovateľka síce oznámila poistnú udalosť dňa 13.02.2008, avšak ňou požadovanú celú škodu preukázala až po dvoch výzvach odporcu v 1/ rade dňa 20.02.2009 čo znamená, že v rozpore s § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka neposkytla včas a riadne súčinnosť potrebnú na zistenie rozsahu poistného plnenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa navrhovateľkou uplatneného úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy XXX euro za obdobie od 01.09.2009 odvolací súd dospel k úvahe o čiastočnej dôvodnosti odvolania navrhovateľky. Ako prvoradé je treba uviesť, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 484 euro predstavujúcu škodu vzniknutú jej poškodením okuliarov pri dopravnej nehode zo dňa 06.01.2008. V súvislosti s posudzovaním, či sa odporca v 2/ rade s týmto plnením dostal do omeškania je treba sa stotožniť s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že v doterajšom priebehu konania navrhovateľka nepreukázala, že nárok v sume XXX euro za poškodenie okuliarov pred podaním návrhu na súd riadne uplatnila u jedného ( prípadne u oboch ) z odporcov - za takýto dôkaz pri doložení listinných dôkazov odporcami nie je možné posúdiť ani doloženie podacieho dokladu č. XXXXXXXX evidovaného k inej poistnej udalosti. Pri zohľadnení úvahy súdu prvého stupňa o opodstatnenosti nároku na zaplatenie škody vo výške XXX euro ( za poškodenie okuliarov ) však nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím súdu o priznaní 9 % úroku z omeškania z tejto sumy za obdobie „ počnúc právoplatnosťou rozsudku „. Odvolací súd pri zohľadnení, že návrh na začatie konania bol odporcovi v 2/ rade doručený dňa 15.04.2010, rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa uplatneného príslušenstva ( úrokov z omeškania ) zo sumy XXX euro podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že s použitím § 517 ods. 2 Obč. zákonníka uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 484 euro za obdobie od 15.04.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti týkajúcej sa tejto časti návrhu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal odporcom v 1/ a 2/ rade ( v odvolacom konaní neúspešným len v nepatrnej časti ) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX euro vyčíslenú podľa ust. § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro + XX,XX euro 20% DPH; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd prihliadajúc na hľadisko účelnosti trov konania vynakladaných účastníkom nepriznal odporcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu odmeny advokáta za úkon porada s klientom zo dňa 18.07.2011 dôvodiac tým, že odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla iné zásadné skutočnosti než tie, ktoré uplatnila v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa právny zástupca odporcov v priebehu konania pred prvostupňovým súdom už vyjadroval. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 20.05.2011, č.k. 21C/22/2010- 88 priznal svedkovi P. Q., bytom Na M. XX, S., svedočné vo výške X,XX euro a navrhovateľke a odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu náhradu trov štátu v sume X,XX euro, resp. X,XX euro, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrok o náhrade trov štátu právne odôvodnil § 148 ods.1 O.s.p. rozdeliac priznané svedočné medzi navrhovateľku a odporcu v 2/ rade, ktorí boli v konaní čiastočne neúspešní. Proti uzneseniu vo výroku, v ktorom bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume X,XX euro podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc, že v zmysle § 4 odseku 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení je v tomto konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené mala za to, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď ju zaviazal uhradiť trovy štátu. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť uhradiť trovy štátu v plnej výške. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti ako vo výroku vecne správne potvrdiť. Podľa ust. § 148 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania štátu, ktorý má podľa výsledku konania právo na náhradu trov, ktoré platil. V prejednávanom prípade predstavujú trovy štátu svedočné priznané svedkovi P. Q. vypočutému v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 20.04.2011. Posudzujúc odôvodnenosť uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu, nie je významné či konanie ako také alebo účastník konania bol zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku. S poukazom na uvedené ( pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi ) odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.