Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/367/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201828 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210201828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Credium Slovakia, a. s., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi : W. K., I. Z. Č. XX, Z., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom X. B., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 6.687,91 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/2/2011-145 zo dňa 01. júna 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 477,36 € s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 21.7.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r - d z u j e . Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 6.687,91 € s príslušenstvom a zaplateniu trov konania. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 06. 06. 2005 bola medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorená kúpna a leasingová zmluva, predmetom ktorej bol leasing osobného motorového vozidla Renault Laguna 1,9 dCi. Odporca mal cenu vozidla uhradiť v 48 mesačných splátkach vo výške 355,24 € vrátane poistného, t. j. v základe vo výške 278,26 €. Z dôvodu, že odporca leasingové splátky riadne a včas neuhradil, navrhovateľ dňa 28.02.2007 odstúpil od leasingovej zmluvy a odporcovi vyúčtoval nároky, ktoré mu z tohto titulu mali vzniknúť. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 489 Obch. zák., ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5 Obč. zák. a čl. 7 bod 5, čl. 11, čl. 12, čl. 13 obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel; dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Leasingovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania podriadil pod právny režim spotrebiteľských zmlúv a pri posúdení nároku navrhovateľa prihliadol na skutočnosť, že odporca vstúpil s navrhovateľom do právneho (záväzkového) vzťahu ako spotrebiteľ, t. j. v postavení slabšej strany a teda požíva zvýšenú právnu ochranu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zo špecifikácie položiek finančného vysporiadania zo dňa 20. 04. 2011 vyplýva, že dlžná čiastka vo výške 6.687,91 € pozostáva zo siedmych zložiek. Pokiaľ ide o prvú zložku peňažného nároku navrhovateľa, t. j. nároku na náhradu neuhradených leasingových splátok ku dňu odstúpenia od leasingovej zmluvy vo výške 401,87 €, prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca splátky neuhradil. Navrhovateľ prvostupňovému súdu nepredložil ani len súpis platieb leasingových splátok, preto jeho tvrdenie, že odporca splátky neuhradil, resp. že dodatočne uhradil splátky vo výške 1.065,72 € a zostala neuhradená suma 401,87 €, nebolo preukázané. Druhou časťou nároku navrhovateľa je poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 118,50 € (vrátane DPH), pričom tento nárok mu vyplýva z ustanovenia článku 7 bod 5 obchodných podmienok. Súd prvého stupňa toto ustanovenie vzhliadol za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko účtovanie tohto poplatku považoval za neodôvodnené a neprijateľné. Argumentoval tým, že zákon sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti v podobe poplatku za ukončenie zmluvy nepozná a jeho dohodnutie v prípade účastníkov tohto konania nemožno považovať za individuálne dojednané. Navyše je zrejmé, že toto ustanovenie navyšuje sankciu spotrebiteľa za nesplnenie jeho záväzku, a to právne neodôvodnene. Treťou časťou nároku je suma penalizačných faktúr vo výške 75,49 €, ktoré predstavujú účtované úroky z omeškania za nesplnenie jednotlivých splátok vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade tohto nároku prvostupňový súd poukázal na zákonnú úpravu omeškania a z neho vyplývajúcich nárokov v podobe úroku z omeškania, ktorého výšku taktiež stanovuje zákon. So spotrebiteľom nie je možné dojednať úrok z omeškania, ktorý je ročne viac ako 3-násobne vyšší než úrok zákonný. Súd prvého stupňa preto považoval nárok navrhovateľa za neodôvodnený aj v tejto časti. Pokiaľ ide o štvrtú zložku nároku navrhovateľa, ktorou sú neuhradené náklady agentúry vo výške 553,02 €, v článku 11 bod 3 obchodných podmienok navrhovateľa sa uvádza, že navrhovateľ ako prenajímateľ má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov odobratia alebo nákladov, ktoré mu vznikli využitím tretích subjektov, ktoré sú poverené vymáhať neuhradené platby, resp. odobrať motorové vozidlo v prípade, že k odobratiu vozidla dôjde bez odstúpenia od leasingovej zmluvy. V tejto súvislosti prvostupňový súd uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 28.02.2007. Obe faktúry, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, a to faktúra č. FAG/07/01459 a FAG/07/00521 uvádzajú ako dátum dodania služby deň až po odstúpení od zmluvy, t. j. deň 23. 03. 2007 a deň 19. 07. 2007. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd považoval nárok navrhovateľa v tejto časti za neodôvodnený. Piatou časťou nároku navrhovateľa je náhrada škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť v súvislosti s odobratím a predajom predmetu leasingu vo výške 971,94 €. Súd prvého stupňa zastával názor, že navrhovateľ riadne nešpecifikoval právny základ nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o nesplatené úroky, ktoré navrhovateľ vyčíslil vo výške 866,94 €, tieto v žiadnom prípade nemôžu predstavovať škodu navrhovateľa a navyše z navrhovateľom predloženej špecifikácie nevyplýva ani len skutočnosť, o aké úroky ide, za aké obdobie boli vyčíslené, v akej výške a pod. Preto prvostupňový súd považoval nárok navrhovateľa za neodôvodnený aj v tejto časti. Šiesta časť nároku navrhovateľa predstavuje stratu z odpredaja na majetku vo výške 4.878,25 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou predmetu leasingu (zostatková cena vozidla) a hodnotou, za ktoré sa predmet leasingu predal bez DPH. Prvostupňový súd mal za to, že tento nárok navrhovateľa je neodôvodnený. Navrhovateľ dňa 28. 02. 2007 odstúpil od leasingovej zmluvy a teda vzájomné práva a povinnosti účastníkov tohto zmluvného vzťahu zanikli. Predmetom vysporiadania teda mali byť len tie nároky, ktoré vyplývajú účastníkom zmluvného vzťahu z titulu odstúpenia od zmluvy. V žiadnom prípade nemôže byť predmetom vyporiadania plnenie, ktoré vyplývalo zo zaniknutého záväzku v podobe splatenia všetkých splátok, k čomu by v prípade, že by súd tento nárok navrhovateľa uznal, došlo. V tejto súvislosti prvostupňový súd podotkol, že odporca vlastnícke právo k predmetu leasingu nenadobudol a vozidlo odovzdal jeho vlastníkovi, ktorým je navrhovateľ. Pokiaľ bol navrhovateľ pri odpredaji predmetu leasingu stratový, ide o dôsledok podnikateľského rizika, ktoré je ako podnikateľský subjekt povinný znášať, pričom nepomer medzi vstupnou cenou predmetu leasingu (a z toho vyplývajúcou zostatkovou hodnotou predmetu leasingu) a cenou, za ktorú vozidlo odpredal, je dôsledkom i nedostatočnej starostlivosti, ktorú navrhovateľ venoval určeniu ceny predmetu leasingu v čase, kedy s odporcom do zmluvného vzťahu vstúpil. Poslednou zložkou navrhovateľovho nároku je zmluvná pokuta za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 €. Súd prvého stupňa tvrdil, že i v tomto prípade ide o kumuláciu sankcií za nedodržanie zmluvného záväzku, čo spôsobuje neprimerane vysokú sankciu spotrebiteľa za nesplnenie záväzku odporcu, preto i toto ustanovenie považoval prvostupňový súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhovateľ zastával názor, že záver súdu prvého stupňa uvedený v napadnutom rozsudku nie je správny. Odporca sa preukázateľne dostal do omeškania so splácaním splátok, nakoľko uhradil len 17 splátok a ku dňu odstúpenia od zmluvy bol v omeškaní s troma splátkami k 07.12.2006, 07.01.2007, 07.02.2007. Pokiaľ ide o tvrdenie prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal neuhradenie splátok odporcom a nepredložil súpis platieb leasingových splátok, poukázal na zásadu kontradiktórnosti, typickú hlavne pre sporové konania. Mal za to, že preukázať, či odporca uhradil alebo neuhradil ďalšie leasingové splátky, by malo byť v prvom rade v záujme odporcu. Súčasne deklaroval, že na preukázanie danej skutočnosti môže vyhľadať a predložiť súdu výpisy z účtu o jednotlivých úhradách odporcu, avšak nakoľko daná skutočnosť nebola počas konania nijakým spôsobom namietaná, navrhovateľ mal za to, že súd predmetnú skutočnosť nepovažuje za spornú. K položke poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy navrhovateľ poukázal na čl. 7 bod 5 OP a na špecifikáciu žalovaného nároku zo dňa 20.04.2011, z ktorých je zrejmý nárok navrhovateľa na predmetnú sumu. Ide o sankciu, ktorej hlavnou úlohou je kryť ďalšie náklady navrhovateľa vzniknuté v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy z dôvodov na strane odporcu. Ďalej uviedol, že dostatočným spôsobom špecifikoval aj položku suma penalizačných faktúr, ktoré preukázal priloženými faktúrami s podrobným rozpisom danej položky. V zmysle čl. 11 bod 4 OP predstavuje sankciu za omeškanie s platením leasingových splátok voči prenajímateľovi. K položke neuhradené náklady agentúry uviedol, že v zmysle čl. 12 bod 4 OP navrhovateľ v rámci odstúpenia od zmluvy vyzval odporcu na dobrovoľné vrátenie predmetu leasingu v stanovenej lehote, k čomu však zo strany odporcu nedošlo. Preto si navrhovateľ v zmysle ustanovenia čl. 12 bod 4 OP uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil za účelom odobratia predmetu leasingu. Navrhovateľ od leasingovej zmluvy odstúpil listom zo dňa 28.02.2007 z dôvodu neplatenia splátok, v ktorom bol vyzvaný na dobrovoľné vrátenie predmetu leasingu navrhovateľovi v stanovenej lehote, k čomu však nedošlo. Splnením danej povinnosti sa odporca mohol vyhnúť vzniku predmetných nákladov, na ktorých náhradu bol upozornený v rámci OP. Listom zo dňa 08.02.2007 Obvodný úrad pre cestnú dopravu upozornil navrhovateľa ako majiteľa vozidla na odobratie osvedčenia o evidencii vozidla z dôvodu, že vozidlo nespĺňa podmienky pre cestnú dopravu. V tom čase bola už externá agentúra poverená vymáhaním pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Externá agentúra ukončila predmetný prípad dňa 23.03.2007 so zistením, kde sa motorové vozidlo nachádza (servis Renault, Krajinská cesta 12, Bratislava). Navrhovateľ oslovil daný servis so žiadosťou o vydanie vozidla, pričom bol povinný uhradiť náklady vykonanej opravy vo výške 17.395,- Sk, ktoré však odporcovi neboli započítané ani nijakým spôsobom zohľadňované v rámci finančného vyúčtovania a dané náklady navrhovateľ znášal sám napriek tomu, že v súlade s čl. 12 bod 5 OP má navrhovateľ nárok aj na tieto vynaložené náklady. Následne bolo vykonané odobratie vozidla zo servisu, čím vznikli ďalšie náklady na odber vozidla. Navrhovateľ zastával názor, že nárok navrhovateľa na neuhradené náklady agentúry je oprávnený, keďže odporca nespolupracoval, nepreberal poštu, predmet leasingu značne poškodil, neuskutočnil pravidelnú technickú kontrolu a vozidlo bolo odobraté v nepojazdnom stave. Položka náhrada škody v súvislosti s odobratím a predajom PL pozostáva z položiek uvedených v špecifikácii položiek finančného vysporiadania zo dňa 20.04.2011, pričom nesplatený úrok vo výške 866,94 €, predstavuje nesplatený úrok odo dňa ukončenia zmluvy do konca leasingu. Ide o ušlý zisk, pričom navrhovateľ žiada menej, než na čo má nárok, nakoľko súčet úrokov zo splátkového kalendára počnúc splátkou nasledujúcou po poslednej vyfakturovanej splátky (21. Splátky vrátane), je vyšší ako je navrhovateľom uplatnený v žalobe. V danom prípade je predmetný úrok premietnutý v rámci jednotlivých splátok, pričom navrhovateľ požaduje úhradu náhrady finančného výnosu z nesplatenej časti istiny za obdobie odo dňa ukončenia zmluvy do konca leasingu. Špecifikáciou obsiahnutou vo vyššie spomínanom liste zo dňa 20.04.2011 navrhovateľ v konaní jednoznačným spôsobom preukázal všetky aspekty vzniku nároku na položku strata z odpredaja, kde výška škody v podobe straty z odpredaja bola vyčíslená a doložená listinnými dôkazmi. Nárok na danú položku si navrhovateľ uplatňuje v súlade s čl. 11 bod 1 a čl. 13 bod 1 písm. b/ OP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že žiada od odporcu nahradiť škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Ide o rozdiel medzi účtovnou hodnotou predmetu leasingu (zostatková cena vozidla) 200.647,- Sk = 6.660,26 € (súčet istín splátok od 21. Splátky vrátane) a hodnotou, za ktoré sa predmet leasingu predal bez DPH 1.782 € (kúpna zmluva, fa č. FRU/09/01128). Povahu predmetnej položky najlepšie vystihuje práve označenie Strata z odpredaja, keďže ide o záporný rozdiel medzi predajnou cenou vozidla po jeho odobratí odporcovi a zostatkom istiny poskytnutej finančnej služby. Navrhovateľovi predčasným ukončením zmluvy vznikol nárok na náhradu škody, tzn. nárok na zaplatenie všetkých leasingových splátok od predčasného ukončenia zmluvy do konca leasingu. Tento nárok si navrhovateľ uplatnil v rámci položky Strata z predaja tak, že si uplatnil nárok na časť nezaplatených splátok, ktoré sa stali predčasne splatnými, konkrétne časť splátok v splátkovom kalendári označenú ako istina, od ktorých navrhovateľ odpočítal predajnú cenu vozidla. Výsledná suma teda predstavuje nesplatenú časť „úveru“ resp. finančnej služby, ktorá bola odporcovi poskytnutá a ktorú sa zaviazal uhradiť aj spolu s leasingovým navýšením, tzn. úrokom a ďalšími nárokmi leasingovej spoločnosti. V dôvodoch odvolania navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ ide o cenu, za ktorú bolo motorové vozidlo predané po jeho odobratí, súd po doplnení návrhu navrhovateľom o špecifikáciu jednotlivých položiek vyúčtovania nijakým spôsobom nespochybňoval výšku predajnej ceny, ani navrhovateľa nevyzval na jej preukázanie, resp. preukázanie hodnoty vozidla v čase predaja. Vozidlo sa štandardne predáva za cenu obvyklú na trhu pre obdobné vozidlá, pričom v prípade, ak je vozidlo ponúknuté na predaj dlhší čas a o jeho kúpu nie je záujem, je navrhovateľ, resp. postupca nútený pristúpiť k zníženiu ceny. Hodnotu vozidla zároveň znižuje aj prípadné poškodenie vozidla, pričom v danom prípade bolo vozidlo zjavne poškodené, o čom svedčí aj obhliadkový list z poisťovne, a preto bolo ohodnotené a následne odpredané za danú predajnú cenu, čím navrhovateľovi vznikla strata z predaja vozidla. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že ide o dôsledok podnikateľského rizika, ktorý je navrhovateľ povinný znášať. Taktiež poukázal na skutočnosť, že medzi odobratím vozidla odporcovi (16.07.2007) a jeho následným predajom (25.06.2009), je časový horizont doba takmer dvoch rokov, čo svedčí o tom, že o predmetné vozidlo nebol záujem, na základe čoho musel postupca pristúpiť v záujme minimalizovania škody k zníženiu kúpnej ceny vozidla, čo preukazuje evidenčná karta k odobratému vozidlu. Posledná položka zmluvná pokuta za nedodržanie doby nájmu bola navrhovateľom vyčíslená v súlade s čl. 12 bod 5 OP a možno ju považovať za minimálnu sankciu za porušenie svojich povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy a OP. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal a zmenil ho, resp. zrušil a následne vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania v prvostupňovom a odvolacom konaní. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), na ktorom odvolací súd zopakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov (§ 129 ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p.) : 1/ kúpna a leasingová zmluva zo dňa 6.6.2005, 2/ obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel, 3/ príloha k leasingovej zmluve č. 05/028/102, 4/ preberací protokol zo dňa 6.6.2005, 5/ protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, 6/ odstúpenie od leasingovej zmluvy zo dňa 28.2.2007, 7/ faktúra č. FAG/07/00521, 8/ preberací protokol zo dňa 16.7.2007, 9/ znalecký posudok č. 78/2009, 10/ faktúry č. FPE/06/08124, č. 07/00988, č. FRU/09/01230, č. 09/01231 a č. 09/01229. Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý bol na odvolacie pojednávanie predvolaný riadne a včas (doručenie vykázané 15.11.2012) a svoju neúčasť neospravedlnil. Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 489 ods. 1 Obch. zák. ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ) zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca a spoločnosť Credium Slovakia, a. s. (predtým OTP Leasing, a.s.) uzavreli Kúpnu a Leasingovú zmluvu č. 05/028/102 zo dňa 06.06.2005; jej predmetom bol finančný prenájom motorového vozidla zn. Renault Laguna 1,9 dCi, rok výroby 2001. Doba finančného prenájmu bola dohodnutá celkom na 48 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 10.702,- Sk, t.j. 355,24 € (splátka vrátane poistenia). Listom zo dňa 28.02.2007 OTP Leasing, a.s. oznámil odporcovi, že od vyššie uvedenej zmluvy s okamžitou platnosťou odstupuje. Vykonané dokazovanie ďalej preukázalo, že odporca leasingové splátky riadne neuhrádzal - k mesiacu február 2006 ( ku ktorému došlo k odstúpeniu od zmluvy ) mal odporca uhradiť celkom 20 mesačných splátok, z ktorých uhradil 17 a teda 3 mesačné splátky celkom vo výške 401,87 € navrhovateľovi dlhuje. Odporca v marci 2007 dodatočne uhradil zo sumy 1.065,72 € (t.j. 3 x 355,24 €) sumu 663,85 €, preto výsledná suma troch neuhradených mesačných splátok predstavuje položku 401,87 €. Z uzavretej zmluvy vyplýval pre odporcu ako nájomcu záväzok uhrádzať v prospech prenajímateľa leasingové splátky v dohodnutej výške, ktorú povinnosť si odporca za mesiace december, január a február 2006 nesplnil, hoci motorové vozidlo užíval aj v uvedenom období. V tejto časti považoval odvolací súd, na rozdiel od záveru prvostupňového súdu, návrh navrhovateľa za dôvodný. Navrhovateľ v konaní uplatňoval aj zaplatenie sumy 75,49 € na základe čl. 11 bod 4 Obchodných podmienok pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel, ako sankciu za omeškanie odporcu s platením leasingových splátok alebo iných finančných záväzkov odporcu voči prenajímateľovi motorového vozidla. Odvolací súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti, t.j. v časti o priznanie sumy penalizačných faktúr vo výške 75,49 € považoval za dôvodný a na rozdiel od súdu prvého stupňa, navrhovateľovi túto časť nároku priznal. Vychádzal pritom z čl. 11 ods. 4 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého má leasingový prenajímateľ právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pokiaľ ide o ostatné zložky peňažného nároku navrhovateľa, po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nárok navrhovateľa v týchto častiach je nedôvodný. Súd prvého stupňa v týchto častiach zistil náležite skutkový stav, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom aj odôvodnil, ktoré odôvodnenie má v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. všetky náležitosti a s ktorým sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, keď navrhovateľ v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. neoznačil v odvolacom konaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, a s ktorými by sa tento nevysporiadal. Na základe uvedeného je zrejmé, že s navrhovateľom uplatňovaných finančných položiek odvolací súd považoval za oprávnený jeho nárok len v častiach : 1. V časti týkajúcej sa troch odporcom neuhradených mesačných splátok, ktoré zostali nezaplatené do termínu odstúpenia navrhovateľa od kúpnej a leasingovej zmluvy, vyčíslených navrhovateľom sumou 401,87 €, a to v zmysle cit. zákonných ustanovení, vychádzajúc zo zmluvného záväzku odporcu ako nájomcu predmetu leasingu uhrádzať leasingové splátky, a to po dobu trvania leasingového vzťahu. 2. V časti týkajúcej sa sumy penalizačných faktúr vo výške 75,49 €. Preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 477,36 € (401,87 € + 75,49 €). Odporca sa dostal s plnením do omeškania, keď písomné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy zo dňa 30.06.2009, obsahujúce aj výzvu prenajímateľa predmetu leasingu (navrhovateľa) voči nájomcovi (odporcovi) na úhradu pohľadávky v lehote 14 dní odo dňa doručenia Protokolu o finančnom vysporiadaní, mu bolo doručené dňa 06.07.2009 (kópia doručenky založená v spise na č.l. 12 a 13 spisu ). Odporca v prospech navrhovateľa neuhradil nič. Dňom 21.07.2009 sa dostal do omeškania, od ktorého dátumu preto odvolací súd priznal navrhovateľovi aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy (čl. 11 ods. 4 Obchodných podmienok), na základe § 369 ods. 1 Obch. zák. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (§ 220 O.s.p.) a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol na základe ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ v konaní uplatňoval zaplatenie 6.687,91 €; z uplatňovanej čiastky mu bola priznaná suma 477,36 €, čo znamená jeho úspech v percentuálnom vyjadrení 7,14 % a neúspech 92,86 % (ktorý je naopak úspechom odporcu v konaní). Odporcovi, ktorý tak v konaní dosiahol prevažujúci úspech, by tým vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 85,72 % (92,86 % - 7,14 %). Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu odvolací súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.