Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/125/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202058 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210202058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1. N. G. Q. M. É. F. I. P. , bytom C., E. Č.. XX, 2. A. G. Q. M. É. F. I. P. X. N. Á. , bytom C., C. Č.. X, obaja zastúpení JUDr. Monikou Tholtovou, advokátkou, v Bratislave, Mierová č. 167/B, proti odporcovi: X. Č.Á. Q., K.. Q.. X.., K., H.. X. Č.. X/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou v Galante, Nová doba č. 920/5, o zaplatenie sumy 4.149,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. decembra 2010, č.k. 52 C 181/2010-75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom v l., 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.12.2010, č.k. 52 C 181/2010-75, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 4.149,-- €, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.9.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 609,99 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovatelia dňa 18.5.2009 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, kde odporca vystupoval ako vedľajší účastník. Zmluvné strany sa zaviazali, že v súčinnosti s vedľajším účastníkom za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. zmluvy. Navrhovatelia ako budúci kupujúci v hotovosti zaplatili odporcovi ako vedľajšiemu účastníkovi rezervačný poplatok v sume 4.149,-- €. Dňa 20.8.2009 navrhovatelia v 1. a 2. rade písomne odstúpili od zmluvy z dôvodu zistenia podstatných skutočností. Na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku RIII 3585/90- vz-6/91, pričom neboli o existencii záložného práva pri uzavretí zmluvy informovaní a v rozhodnom čase nebolo vydané stavebné povolenie na dostavbu domu. Budúci predávajúci sa totiž zaviazali dokončiť elektrické rozvody, dobudovať septik, dodať schody vedúce na poschodie a zaskliť vchodové dvere, všetko na vlastné náklady. Vzhľadom k tomu, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú povinné vydať si to, čo si plnili, navrhovatelia súčasne s odstúpením od zmluvy vyzvali odporcu na vrátenie sumy 4.149,-- €. Odporca dlžnú sumu vydať odmietol s tým, že rezervačný poplatok bol v súlade s čl. V. zmluvy pripísaný na jeho účet. Navrhovatelia vyzvali odporcu na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 20.8.2009, ktorý ju odmietol vyrozumením zo dňa 3.9.2009. Okrem zaplatenia istiny žiadajú priznať aj úroky z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne od 3.9.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá dňa 18.5.2009 medzi budúcimi predávajúcimi, manželmi K., a budúcimi kupujúcimi, navrhovateľmi v 1. a 2. rade, za účasti vedľajšieho účastníka, odporcu. Zmluvné strany sa zaviazali, že v súčinnosti s vedľajším účastníkom za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok dohodnutých v zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. zmluvy. V prípade, ak budúci kupujúci odstúpi od tejto zmluvy, je povinný nahradiť priamo bez vedľajšieho účastníka budúcemu predávajúcemu preukázateľne vynaložené náklady. V zmysle čl. V. zmluvy budúci kupujúci (navrhovateľka v 2. rade) zaplatil k rukám vedľajšieho účastníka zmluvy rezervačný poplatok v sume 4.149,20 € v hotovosti do pokladne (dňa 18.5.2009); v príjmovom doklade bol uvedený ako dôvod záloha na nehnuteľnosť. V prípade, ak budúci kupujúci nepodpíše kúpnu zmluvu v termíne v súlade s dohodnutými podmienkami, vedľajší účastník bol oprávnený predmetnú sumu pripísať na svoj účet ako zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok dohodnutých v tejto zmluve. V článku VI. zmluvy účastníci dohodli, že platnosť zmluvy okrem iného zaniká aj odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán alebo vedľajším účastníkom; zmluvná strana bola oprávnená odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu. Pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu alebo odstúpením od zmluvy budúcim predávajúcim, budúci predávajúci bol povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 7 % z celkovej dohodnutej kúpnej ceny. Navrhovatelia v l., 2. rade dňa 20.8.2009 odstúpili od zmluvy a vedľajšieho účastníka žiadali o vrátenie sumy 4 149,20 €. Dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne na základe zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku RIII 3585/90-vz-6/91 záložné právo, a tiež skutočnosť, že na dostavbu domu nebolo vydané stavebné povolenie, o čom neboli pri uzavretí zmluvy informovaní. Odporca podaním zo dňa 3.9.2009 oznámil, že dôvody, pre ktoré navrhovatelia odstupujú od zmluvy, nie je možné akceptovať. Podľa bodu V. zmluvy o budúcej zmluve bol rezervačný poplatok pripísaný na jeho účet. Odporca a budúci predávajúci manželia K. uzavreli dňa 27.8.2007 sprostredkovateľskú zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností tam uvedených, teda nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Okrem iného manželia K. splnomocnili sprostredkovateľa (odporcu) na konanie potrebné k vysporiadaniu nehnuteľnosti, na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve s kupujúcim, na jednanie s katastrálnym úradom a na vybratie zálohy na kúpu nehnuteľností od kupujúceho vo výške 10 % z celkovej kúpnej ceny. Dňa 15.3.2010 odporca v hotovosti uhradil manželom K. sumu 4.149,-- €, ako rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľností. Medzi účastníkmi nebolo sporné a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že navrhovatelia ako budúci kupujúci od zmluvy o budúcej zmluve dňa 20.8.2009 odstúpili. Z uvedeného dôvodu je preto pri skúmaní charakteru poskytnutého plnenia podstatný obsah jedine zmluvy o budúcej zmluve. Odporca si v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov navrhovateľmi zaplatený rezervačný poplatok pripísal v zmysle článku V. zmluvy na svoj účet ako zmluvnú pokutu, čo výslovne uviedol vo vyrozumení zo dňa 3.9.2009. Z článku V. zmluvy jednoznačne vyplýva, že suma 4.129,20 € uhradená navrhovateľmi do pokladne odporcu mala charakter "rezervačného poplatku". Odporca bol pritom len uschovávateľom vyššie uvedených peňažných prostriedkov a tieto boli nárokom budúcich predávajúcich. Hoci bolo dojednané, že v prípade ak budúci kupujúci nepodpíšu kúpnu zmluvu, odporca je oprávnený predmetný rezervačný poplatok pripísať na svoj účet ako zmluvnú pokutu, takéto dojednanie je absolútne neplatným zmluvným dojednaním. Uvedené dojednanie umožňuje vedľajšiemu účastníkovi zmluvy, ponechať si vyššie uvedené peňažné prostriedky ako zmluvnú pokutu za nesplnenie hmotnoprávnej povinnosti budúcich kupujúcich voči budúcim predávajúcim, hoci s budúcimi kupujúcimi, t. j. navrhovateľmi nie je v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu. Takáto dohoda účastníkov zmluvy je právne neprípustná, a teda výkon práva odporcu v zmysle tohto absolútne neplatného dojednania nepožíva právnu ochranu. Odporcovi v súvislosti s odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve zo strany navrhovateľov ako budúcich kupujúcich žiadny nárok nevznikol a ak si tieto finančné prostriedky ponechal, urobil tak bez právneho dôvodu. Pre úplnosť súd k počiatočnému tvrdeniu odporcu, že si rezervačný poplatok ponechal v zmysle článku V. zmluvy o budúcej zmluve ako zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov uviedol, že v zmysle článku V. zmluvy bol oprávnený pripísať si rezervačný poplatok na svoj účet ako zmluvnú pokutu len v tom prípade, že budúci kupujúci nepodpíše kúpnu zmluvu tak, ako bolo dohodnuté, t. j. ako sankciu za nedodržanie podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Pripísanie rezervačného poplatku ako zmluvnej pokuty na účet odporcu bolo preto v zmysle zmluvy možné na úplne inom skutkovom základe ako tom, ku ktorému skutočne došlo, t. j. pre prípad odstúpenia od zmluvy budúcim kupujúcim. Inštitút zmluvnej pokuty je právnym nástrojom slúžiacim k zabezpečeniu záväzkov a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti ale výkonom práva, ktoré bolo v tomto prípade dohodnuté v priamo v zmluve. Výkon práva účastníka zmluvného vzťahu nemôže byť v žiadnom prípade sankcionovaný zmluvnou pokutou, a tak ako je uvedené vyššie, už vôbec nie v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu. Odporca v priebehu konania účelovo zmenil obranu tak, že prijatá suma bola zálohou na kúpnu cenu, ktorú on odovzdal predávajúcemu v zmysle inej zmluvy, a to zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi ním a predávajúcim, z ktorého dôvodu nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Hoci súd považoval obranu odporcu za zmätočnú a účelovú, keď v priebehu konania menil nielen právnu, ale aj skutkovú argumentáciu, dôvodil, že pre právny nárok navrhovateľov je obsah sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi odporcom a budúcimi predávajúcimi (manželia Sivákovci) právne irelevantný. Menovaná zmluva nie je pre skúmanie nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu vecne ani právne podstatná a vzájomné záväzky a dojednania účastníkov zmluvy o sprostredkovaní sú vo vzťahu k navrhovateľom, ktorých nijako nezaväzujú, právne bez významu. Pre posúdenie opodstatnenosti tejto obrany odporcu a dôvodnosti postupu odporcu pri odovzdaní prijatej sumy budúcemu predávajúcemu je rozhodný obsah zmluvy o budúcej zmluve. Tvrdenie odporcu, že peniaze odovzdal budúcemu predávajúcemu na základe sprostredkovateľskej zmluvy je teda právne nedôvodné. Odporca nemal do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy od účastníkov (t.j. od budúceho kupujúceho a predávajúceho) súhlasné oprávnenie vydať prijatú sumu budúcemu predávajúcemu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Pokiaľ takto konal nemá to oporu v zmluvných dojednaniach, a preto postup odporcu nepožíva právnu ochranu a nezbavuje ho zodpovednosti vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti nie je bez významu ani skutočnosť, že odporca peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto konania, odovzdal manželom K. až po začatí tohto konania dňa 15.3.2010, čo je viac ako pol roka od oznámenia, že peňažné prostriedky pripísal na vlastný účet. Bez významu zostali aj tvrdenia odporcu v tom, že v súvislosti so zmluvou navrhovateľom poskytol čiastočné plnenie tým, že zabezpečil doklady potrebné k uzavretiu zmluvy a bol sprostredkovateľom komunikácie medzi účastníkmi zmluvy. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že okrem predmetnej zmluvy vstúpil s navrhovateľmi do akéhokoľvek iného právneho vzťahu, z ktorého by mu voči navrhovateľom vyplýval nárok na úhradu za jeho sprostredkovateľskú činnosť. Ak takýto nárok odporcovi vznikol, iba voči budúcemu predávajúcemu, s ktorým mal sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorenú; zo zmluvy o budúcej zmluve mu rovnaký nárok voči navrhovateľom nevyplýva. Ak si odporca po odstúpení navrhovateľov od zmluvy o budúcej zmluve finančné prostriedky v sume 4.149,-- € ponechal, urobil tak bez opory v zákone, ako aj v zmluvných dojednaniach. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje ex tunc (od počiatku) a účastníci sú si povinní vydať prijaté plnenia. Odporca bol ohľadne prijatia sumy 4.129,-- € len v pozícii uschovávateľa (rezervačného poplatku) a po odstúpení budúceho kupujúceho od zmluvy (v dôsledku čoho zmluva zanikla) bol povinný vrátiť prijaté plnenie. Ak takto nekonal, získal na úkor budúceho kupujúceho bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je povinný navrhovateľom vydať. Odporca dlžnú sumu navrhovateľom riadne a včas nevrátil, preto sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Navrhovateľom popri nároku na zaplatenie istiny preto priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % istiny ročne od 3.9.2009 do zaplatenia. Stotožnil sa s návrhom navrhovateľov a za prvý deň omeškania určil deň, kedy odporca vyrozumel navrhovateľov o tom, že dlžná suma 4.149,-- € bola pripísaná na jeho účet. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 48 ods. l, 2, § 497, § 457, § 451 ods. l, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. l veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 3.9.2009. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 361,49 €, ktorých spôsob výpočtu a dôvodnosť podrobne odôvodil, a zo sumy 248,50 € za zaplatený poplatok z predmetu konania. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. 1, § 149 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p.). Hoci zmluvnými stranami zmluvy o budúcej zmluve boli budúci predávajúci a budúci kupujúci, vystupuje odporca ako vedľajší účastník z titulu zabezpečenia realizácie uzavretia budúcej kúpnej zmluvy, keďže medzi ním a budúcimi predávajúcimi existoval záväzkový vzťah na základe sprostredkovateľskej zmluvy, na základe ktorej budúci predávajúci splnomocnili sprostredkovateľa na konanie potrebné k vysporiadaniu nehnuteľností, na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve s kupujúcimi, na jednanie s katastrálnym úradom a na vybratie zálohy na kúpu nehnuteľností od kupujúcich vo výške 10 % z celkovej kúpnej ceny. Záloha vo výške 10 % z kúpnej ceny je v zmluve o budúcej zmluve označená ako rezervačný poplatok a bola zložená navrhovateľkou v 2. rade v sume 4.149,-- €; dokladom je príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.5.2009, č. 7966213. Uvedenú sumu prijal v mene a na účet budúcich predávajúcich. Nárok navrhovateľov na jej vrátenie vo vzťahu k nemu preto považuje za neoprávnený; vrátenie zálohy mali žiadať od budúcich predávajúcich. Súd ho stavia do pozície uschovávateľa poskytnutých finančných prostriedkov, pričom nie je vôbec zrejmé, žeby vzal na seba práva a povinnosti uschovávateľa, žeby takúto zmluvu uzavrel so zložiteľmi (s navrhovateľmi v l., 2. rade), keďže medzi nimi nie je žiaden hmotnoprávny vzťah. Ak by zložiteľom boli budúci predávajúci, ktorí podľa tvrdenia súdu mali nárok na poskytnuté peňažné prostriedky, potom bol aj jediným oprávneným požadovať vydanie plnenia. Zo znenia zmluvy o budúcej zmluve jasne vyplýva, že na základe dohody budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho skladá budúci kupujúci pri podpise zmluvy k rukám vedľajšieho účastníka rezervačný poplatok, teda na základe dohody zmluvných strán, ktoré si takýto postup zvolili ako spôsob splnenia a nie na základe dohody medzi budúcim kupujúcim a vedľajším účastníkom. Nemožno preto hovoriť o zmluve o úschove a prejav jeho vôle ako uschovávateľa nie je možné nahradiť ani domnievaním sa súdu. Zdôraznil, že s navrhovateľmi žiadnu zmluvu neuzavrel, už vôbec nie spotrebiteľskú. Súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal povahu poskytnutého plnenia, keďže považoval poskytnuté plnenie za rezervačný poplatok, hoci v skutočnosti bolo poskytnuté plnenie časťou kúpnej ceny, ktorá na základe zmluvy o budúcej zmluve nemohla byť iným plnením, ako plnením na účet budúceho predávajúceho. Dané plnenie prevzal iba z dôvodu, aby v prípade vzniku jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo provízie bol na základe zmluvných dojednaní oprávnený svoju pohľadávku započítať s poskytnutým plnením. Neargumentoval tým, že mu prináleží poskytnuté plnenie z dôvodu úhrady zmluvnej pokuty, keďže si bol vedomý toho, že na úhradu zmluvnej pokuty v prípade odstúpenia od zmluvy nemá nárok a z tohto dôvodu aj pristúpil k tomu, že prijaté plnenie vydal budúcemu predávajúcemu. Mal za to, že súd mal skúmať aj okolnosti, ktoré nastanú počas súdneho konania a nebrať ich iba ako účelovú obranu, pretože v zmysle ustanovenia § 154 ods. l O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Za tohto stavu mal súd rozhodnúť tak, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný a návrh mal zamietnuť. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žiadal náhradu trov konania. Hoci odvolanie odporcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, v odvolací vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o úrokoch z omeškania, o náhrade trov konania. Navrhovatelia v l., 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Zdôraznili, že odporcovi uhradili sumu 4.149,-- € dňa 18.5.2009 ako rezervačný poplatok. Po zistení podstatných skutočností dňa 20.8.2009 od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpili a požiadali odporcu o vrátení sumy 4.149,-- €. Odporca to odmietol, v liste zo dňa 3.9.2009 im oznámil, že rezervačný poplatok bol pripísaný na jeho účet. V rozpore s tým teraz tvrdí, že uvedenú sumu prijal v mene a na účet budúcich predávajúcich. Vzťah, aký mal a má odporca a budúci predávajúci, nemôže mať vplyv na to, že im odporca dlhuje jemu zloženú sumu. V tejto súvislosti uviedli, že budúci predávajúci Š. K. potvrdil, že žiadne finančné prostriedky od odporcu nemá, dokonca im vraj musel zaplatiť nejakú zmluvnú pokutu. Zo strany odporcu dochádza k bezdôvodnému zadržiavaniu ich finančných prostriedkov, čo nemá oporu v právnom poriadku. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré buď vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Ak si účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov (§ 544, § 545 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Zmluvnú pokutu si nemožno zamieňať s odstupným, ktoré je záväzkom zaplatiť určitú sumu alebo poskytnúť aj iné než peňažné plnenie v prípade odstúpenia od zmluvy. Majú za to, že čl. V., VI. zmluvy o budúcej zmluve, ktoré hovoria o zmluvnej pokute pre prípad odstúpenia od zmluvy, sú v rozpore so zákonom a odporca bezdôvodne zadržiava ich finančné prostriedky. Sám odporca v zmluve o budúcej kúpnej zmluve používa termín „rezervačný poplatok“, rovnako tak aj v ďalšej písomnej komunikácii. Jeho tvrdenie o zmene terminológie a účelu platby považujú za účelové. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadali. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. V konaní zostalo nepochybné, že navrhovatelia v l., 2. rade ako budúci kupujúci uzavreli s budúcimi predávajúcimi Š. K. a T. K., rodenou R., dňa 18.5.2009 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľností tam presne označených za 41.492,39 €. Vedľajším účastníkom zmluvy bol odporca X. Č. Q., K..Q..X.., K.. Niet sporu ani o tom, že budúci kupujúci zaplatili sumu 4.149,-- € k rukám vedľajšieho účastníka ako rezervačný poplatok. Pre prípad, že budúci kupujúci nepodpíšu kúpnu zmluvu v termíne v súlade s dohodnutými podmienkami, vedľajší účastník zmluvy bol oprávnený predmetný rezervačný poplatok pripísať na svoj účet ako zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok dohodnutých v zmluve (čl. V. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, navrhovatelia dňa 20.8.2009 od zmluvy odstúpili; vykonávali tak svoje právo od zmluvy odstúpiť vyplývajúce jednak z Občianskeho zákonníka, ale aj zo samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (čl. VI. bod l zmluvy). Sumu 4.149,-- € nemožno preto považovať za zmluvnú pokutu, ani (už) ako rezervačný poplatok, ale ani ako zálohu na kúpnu cenu. V konaní ďalej zostalo rozhodujúce už len to, u koho zostala suma 4.149,-- €, či u budúcich predávajúcich alebo u odporcu. Navrhovatelia v l., 2. rade uvedenú sumu poukázali odporcovi, odporca o príjme peňazí navrhovateľom vystavil doklad (príjmový pokladničný doklad č. XXXXXXX dňa 18.5.2009). Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, žeby uvedenú sumu reálne poukázal budúcim predávajúcim, resp. žeby ju vrátil navrhovateľom. Nestalo sa tak ani v odvolacom konaní. Znamená to v konečnom dôsledku, že na úkor navrhovateľov odporca získal bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu a ako také im musí vydať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd osobitne nepreskúmaval čas omeškania odporcu, výšku úrokov z omeškania, ani výšku a spôsob výpočtu náhrady trov konania, keďže ich odporca nenamietal a navrhovatelia odvolanie nepodali. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľov k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovatelia (opakovane) uvádzali dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z ich vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa, vedomosť o vyjadrení sa navrhovateľov k jeho odvolaniu, k danému vyjadreniu, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu; nemalo by vplyv na vecnú a právnu stránku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Navrhovateľom úspešným aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadali (§ 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.