Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/337/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202609 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210202609.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, (pôvodne SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, SKP úpadcu: KFZ Sys, s.r.o. ''v konkurze'', Košútska 1342, Sládkovičovo), zast.: JUDr. Pavol Konečný, advokát, Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841 o zaplatenie istiny 668,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-120 zo dňa 16.11.2010, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-158 zo dňa 25.05.2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-126 zo dňa 09.12.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-120 zo dňa 16.11.2010 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-158 zo dňa 25.05.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-126 zo dňa 09.12.2010 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/178/2010-141 zo dňa 21.01.2010 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č. k. 24Cb/178/2010-120 zo dňa 16.11.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 668,22 eura istiny a 18,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 46,80 eura od 18.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 70,99 eura od 18.3.2007 do zaplatenia, zo sumy 454,82 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 35,47 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, zo sumy 60,14 eura od 18.2.2007 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 116,80 eura titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou podanou na súd elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 668,22 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 18,25% ročne z titulu zmluvy o pripojení. Na základe vykonaného dokazovania, časti IV., ods. 1, 4, 5, 6, 9, 10, 12, časti VII., ods. 1, 2, 4, 5, časti VIII., ods. 1, 2, 4, časti IX., ods. 3 a článku VI., ods. 10 Všeobecných zmluvných podmienok (neoddeliteľná súčasť Zmluvy o pripojení) a ustanovení §§ 269 ods. 2, § 272 ods. 1, 2, § 273 ods. 1,2,3, § 324 ods. 1,2, § 325, § 335, § 340 ods. 1,2, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 524, ods. 1,2, § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá v písomnej forme platná nepomenovaná zmluva v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu riadne splnil svoje povinnosti poskytovateľa dohodnutej služby, avšak naproti tomu žalovaný nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu dohodnuté ceny, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom predstavujúcim zmluvne dohodnuté úroky z omeškania. Aktívna legitimácia žalobcu v danom konaní bola daná existenciou platných zmlúv o postúpení pohľadávok, na platnosť ktorých nemala vplyv žalovaným tvrdená skutočnosť, že mu postúpenie pohľadávok nebolo oznamované. Táto okolnosť s odkazom na znenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka založila len právo žalovaného ako dlžníka zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi. Žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že mu fakturované služby boli poskytnuté, svoje tvrdenia o fiktívnosti pohľadávok žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval. Všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení presne upravovali postup pri prípadných reklamáciách, rovnako ako upravovali režim doručovania faktúr, pričom žalovaný v danom konaní ani netvrdil nedoručenie predmetných faktúr a ani nepreukazoval reklamácie správnosti ich výšky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení prvostupňový súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 116,80 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 51,45 eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd) a dvakrát režijný paušál po 6,95 eura. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 24Cb/178/2010-126 zo dňa 09.12.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu do troch dní od právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku sumu 40,- Eur titulom súdneho poplatku. Súd prvého stupňa odôvodnil predmetné uznesenie tým, že v plnom rozsahu vyhovel žalobe, t.j. žalovaný bol danom konaní plne neúspešný, a preto súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch určil povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 40,- Eur na účet súdu. Proti rozsudku č. k. 24Cb/178/2010-120 zo dňa 16.11.2010 a zároveň aj proti uzneseniu č.k. 24Cb/178/2010-126 zo dňa 09.12.2010 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z toho dôvodu, že podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz vypočutím svedka a žalobca hodnoverne nepreukázal, žeby úpadca KFZ Sys, s.r.o. „v Konkurze“ bol vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti žalovaného. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu veci, pričom sa nevyrovnal s § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ani s judikatúrou NS SR. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v predmetnom spore tým, že žalovanému nebolo účinne oznámené v súlade s ustanovením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani jedno postúpenie pohľadávky. Žalovaný namieta i predloženie listinných dôkazov iba vo forme fotokópie, bez umožnenia oboznámenia sa s originálmi listinných dôkazov. Taktiež namieta porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zo strany prvostupňového súdu, z dôvodu zaujatosti sudkyne. Ďalej uviedol, že vypočutím svedka S. S. by boli objasnené skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a Slovak Telecom a.s. neoznámila žalovanému, že postúpila voči nemu predmetnú pohľadávku na MEDIATION KMCH, s.r.o. Hosťovce. Žalovaný odôvodňuje potrebu vykonania dokazovania vypočutím svedka S. aj tým, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, a to z dôvodu, že svedok neovláda slovenský jazyk, nebol vykonaný úradný preklad a označený svedok nevedel čo podpisuje. Žalovaný má zato, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné z dôvodu porušenia spravodlivosti a kontradiktórnosti konania, ako aj neprípustného obchádzania zákona zo strany prvostupňového súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok a aj uznesenie súdu prvého stupňa na č.l. 126 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp., aby konanie zastavil. K odvolaniu žalovaného sa písomne - elektronicky (bez zaručeného elektronického podpisu) vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postavenie dlžníka (žalovaného) musí ostať postúpením pohľadávky (aj viacnásobným) nedotknuté. Skutočnosť, či bola resp. nebola splnená notifikačná povinnosť o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi, tak podľa názoru žalobcu nemá vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa tohto práva domáhať sa jeho uplatnenia aj v súdnom konaní. Jediným zrejmým zákonným dôsledkom prípadného nesplnenia notifikačnej povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi. Platným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky prešlo na žalobcu spolu so subjektívnym právom na zaplatenie zmluvnej pokuty aj právo domáhať sa uplatnenia tohto nároku súdnou cestou, t.j. spôsobilosť byť aktívne vecne legitimovaný. Žalobca mal za to, že preukázal svoju spôsobilosť byť aktívne legitimovaný preukázaním platnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2010. Vypočutie svedka S. M. - S. považuje za neúčelné a stotožňuje sa s postupom súdu prvého stupňa. K námietke žalobcu o predložení fotokópie zmluvy žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4M Cdo/9/2005 v zmysel ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo odpis , či fotokópiu. Aj fotokópia listiny je totiž spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpísaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd - podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 58,86 euro. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 24Cb/178/2010-141 zo dňa 21.01.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a to podľa položky č.1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Aj proti tomuto uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že zákonná sudkyňa v danej veci nerozhodla v súlade so zákonom a nevyrovnala sa s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemohla zaviazať žalovaného na zaplatenie fiktívnej pohľadávky, a teda ukladať povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Súd vyvolal stav neprípustnej nerovnováhy a dopustil sa neprípustnej diskriminácie. Navrhol toto uznesenie zrušiť a priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa následne uznesením č. k. 24Cb/178/2010-158 zo dňa 25.05.2011 žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal za preukázané, že majetkové pomery žalovaného by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na pasivitu žalovaného vo vzťahu k preukázaniu pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, súd dospel k záveru, že žiadosť žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov v danom prípade nie je dôvodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie aj proti uzneseniu prvostupňového súdu č. k. 24Cb/178/2010-158 zo dňa 25.05.2011, ktorým mu súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Namieta, že z jeho strany nebolo možné poskytnúť požadovanú súčinnosť vzhľadom k odkladu podania daňového priznania za rok 2010 (vykázaná strata), ktoré bolo podané v súlade so zákonom dňa 30.06.2010 poštou. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, z pôvodného žalobcu SKP, k.s. Banská Bystrica na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozhodnutia, pričom zmena na strane žalobcu bola pripustená uznesením č. k. 2Cob/335/2011-177, 2Cob/336/2011, 2Cob/337/2011 zo dňa 03.12.2012. Odvolací súd prejednal odvolania v ich rozsahu a dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. O.s.p. a dospel k záveru, že všetky odvolania žalovaného nie sú dôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov súdu prvého stupňa uvedených v napadnutom rozsudku č.l. 120 a v uznesení o poplatkovej povinnosti na č.l. 126 a v plnom rozsahu sa s týmito dôvodmi podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Nakoľko sú tieto napadnuté rozhodnutia vecne správne, odvolací súd ich podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. K odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní proti rozsudku odvolací súd uvádza, že skutočnosť, či bolo alebo nebolo oznámené dlžníkovi - žalovanému postúpenie pohľadávky nemá vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky a možnosť nadobúdateľa tohto práva domáhať sa jeho uplatnenia aj v súdnom konaní. Dôsledkom prípadného nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi, t.j. pôvodnému veriteľovi (v danom prípade Slovak Telekom a.s.), a taktiež ak by postúpenie pohľadávky preukazoval dlžníkovi postupník ako nový veriteľ, vtedy by mohol pôvodný dlžník namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Spôsob a forma oznámenia nie je zákonom predpísaná. V danom prípade, podľa tvrdenia žalobcu, malo byť oznámenie o postúpení pohľadávok zaslané žalovanému obyčajnou poštou, a preto nemohlo byť doručenie oznámenia žalovanému zo strany žalobcu v konaní preukázané. V predmetnej veci žalovaný namietal platnosť Rámcovej zmluvy z dôvodu, že člen predstavenstva spoločnosti Slovak Telekom a.s. p S. M. - S. nemohol rozumieť textu tejto zmluvy, keďže nebola vyhotovená v maďarskom jazyku. Uzavretie Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. žalobca preukázal fotokópiou tejto Rámcovej zmluvy uzavretej dňa 22.07.2009, a taktiež preukázal postúpenie pohľadávky zo spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. na spoločnosť KFZ Sys s.r.o. v konkurze zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2010, ktorú súdu tiež predložil vo fotokópii. V zmysle platnej judikatúry pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide alebo nejde o originál listiny, alebo o jej odpis, či fotokópiu. Občiansky súdny poplatok neukladá povinnosť súdu vykonať dôkaz listinou len vykonaním originálu listiny. Takýto dôkaz - dôkaz fotokópiou listiny sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p. Súd prvého stupňa preto v tomto smere postupoval správne. Žalovaný uplatnený nárok pôvodne v spoločnosti Slovak Telekom a.s. nereklamoval. Nereklamoval oprávnenosť predmetných faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle Všeobecných podmienok a ničím nespochybnil realizáciu Zmluvy o pripojení ISDN zo dňa 13.1.2004. Svoje tvrdenie uvedené v odpore, že predmetná pohľadávka je fiktívna, bez reálneho plnenie zo strany spoločnosti Slovak Telekom a.s. podľa odvolacieho súdu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Námietka žalovaného týkajúca sa nevykonania výsluchu člena predstavenstva spoločnosti Slovak Telekom a.s. p. S. M. - S. je podľa odvolacieho súdu tiež nedôvodná. Y. vyslovil len svoju domnienku o tom, že tento člen predstavenstva nemohol porozumieť textu a obsahu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože nebola vyhotovená v maďarskom jazyku. Zmluva o pripojení zo dňa 13.01.2004 bola uzavretá v slovenskom jazyku, pričom v nej a ani vo Všeobecných podmienkach spoločnosti Slovak Telekom, týkajúcich sa poskytovania telekomunikačnej služby ISDN nebola požiadavka, že všetky zmeny, doplnenia sa majú pre spoločnosť Slovak Telekom a.s. vyhotovovať aj v znení preloženom do maďarského jazyka, ak by ju podpisoval člen predstavenstva p. S. M. - S.. Okrem tohto člena štatutárneho orgánu spoločnosti Slovak Telekom a.s. Rámcovú zmluvu podpisoval aj prezident a predseda predstavenstva Ing. A. A.. Na predmetnej X. zmluve je ako osoba oprávnená konať vo veciach zmluvy za spoločnosť Slovak Telekom a.s. Ing. Z. B. -vedúci Odboru správy pohľadávok, ktorý bol aj samostatným plnomocenstvom splnomocnený v mene Slovak Telekom a.s. na podpísanie Odovzdávacieho protokolu k Rámcovej zmluve. Z týchto všetkých okolností možno vyvodiť záver, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. v zastúpení v jej mene konajúcich osôb mohla mať a mala vedomosť o obsahu Rámcovej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. X bod 1 Rámcovej zmluvy , v ktorom účastníci zmluvy , teda aj spoločnosť Slovak Telekom ako účastník zmluvy vyhlásil, že obsahu zmluvy porozumel a tento vyjadruje jeho skutočnú vôľu. Taktiež je potrebné uviesť, že menovaní predstavitelia predstavenstva Slovak Telekom a.s. podľa výpisu z obchodného registra sú, prípadne boli, osobami konajúcimi dlhodobo v mene spoločnosti pri výkone jej podnikateľskej činnosti, teda išlo o osoby s praktickými skúsenosťami pri realizácii tejto podnikateľskej obchodnej činnosti. Je preto viac než nepravdepodobné, že by podpísali listinu v mene spoločnosti Slovak Telekom a.s. za situácie, že by nerozumeli jej obsahu. Podľa zápisu spoločnosti Slovak Telekom a.s. v obchodnom registri p. S. M. - S. bol členom predstavenstva tejto spoločnosti niekoľko rokov, konkrétne v čase podpisu predmetnej zmluvy cca 4 roky. Členovia predstavenstva sú podľa § 194 Obchodného zákonníka povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Inak sú povinní nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti v súlade s § 13 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje, a to aj v prípade keď tieto osoby prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ani podľa obsahu Zmluvy o pripojení, ani podľa Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Slovak Telekom a.s. a ani podľa zápisu v obchodnom registri, v časti konania v mene spoločnosti, nebolo potrebné pre platné uzavretie zmluvy vyhotoviť aj znenie zmluvy v maďarskom jazyku. Konanie členov predstavenstva spoločnosti Slovak Telekom a.s. pri uzavretí Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 22.7.2009 spoločnosť Slovak Telekom a.s. zaviazalo a dlžníkovi takto postúpených pohľadávok námietka neporozumenia obsahu zmluvy jedným zo štatutárov spoločnosti Slovak Telekom a.s. nepatrí. Takáto námietka patrí spoločnosti Slovak Telekom a.s. v prípade, že by usúdila porušenie povinnosti tohto člena štatutárneho orgánu konať pri výkone jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou (ak by podpísal dokument, ktorého obsahu neporozumel a konal tak bez náležitej starostlivosti) a domáhala by sa náhrady škody spôsobenej takýmto konaním spoločnosti. Námietka žalovaného vznesená v tomto konaní voči predmetnej Rámcovej zmluve preto neobstojí a vykonať výsluch p. S. M. - S. k namietanej skutočnosti by bolo neúčelné a nadbytočné. Platným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky prešlo na pôvodného žalobcu spolu so subjektívnym právom na zaplatenie zmluvnej pokuty aj právo domáhať sa uplatnenia tohto nároku súdnou cestou, t.j. spôsobilosť byť aktívne vecne legitimovaný. K odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti na č.l. 126 odvolací súd uvádza, že pôvodný žalobca bol od platenia súdnych poplatkov zo zákona oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), a preto je v konaní neúspešný žalovaný podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinný uhradiť súdny poplatok za žalobu. Žalovaný nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený (viď dôvody uvedené nižšie). Aj keď došlo v rámci odvolacieho konania k zmene účastníka na strane žalobcu na subjekt, na ktorého sa zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nevzťahuje, nemožno už na neho preniesť povinnosť platiť súdny poplatok za žalobu, ktorá povinnosť vzniká podaním žaloby na súd. Táto povinnosť na nový subjekt na strane žalobcu neprešla, pretože v čase podania žaloby bol žalobca od platenia súdnych poplatkov oslobodený zo zákona. Na rozdiel od univerzálnej sukcesie totiž pri singulárnej sukcesii, ku ktorej dochádza pri postúpení pohľadávok, neprechádzajú na právneho nástupcu všetky práva a povinnosti právneho predchodcu, ale len niektoré, a to buď viaceré alebo jednotlivé práva a povinnosti. Súd prvého stupňa rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu a konštatuje správnosť týchto dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa po podaní žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výzve zo dňa 28.02.2011 žiadal predložiť daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie, súvahu, výkaz ziskov a strát, výpisy z bankových účtov s aktuálnym stavom. Zároveň si vyžiadal od Úradu geodézie, kartografie a katastra SR oznámenie, či je žalovaný evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, a taktiež si vyžiadal od Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave oznámenie, či je žalovaný evidovaný ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, ak áno, akého. Aj keď daňové priznanie za rok 2010 žalovaný podával (podľa tvrdenia v odvolaní) až v júni 2010 (zrejme mal na mysli rok 2011), mal a mohol na predmetnú výzvu súdu reagovať. Mal svoju žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podložiť dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenú nepriaznivú majetkovú situáciu a predložiť daňové priznanie za rok 2009. Na jeho podanie zo dňa 01.04.2011, ktorým oznamoval súdu prvého stupňa, že nie je možné žiadosti súdu vyhovieť, keďže daňové priznanie za rok 2010 má povinnosť podať do 30.06.2011, mu súd prvého stupňa oznámil listom zo dňa 06.04.2011, že bude postačovať kópia daňového priznania za rok 2009 a súvaha spolu s výkazom ziskov a strát v aktuálnom priebežnom stave. Nemá preto čakať až do 30.06.2011, ale má súdu tieto doklady zaslať v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Na túto výzvu žalovaný však nereagoval a požadované doklady súdu nepredložil. Krajský dopravný inšpektorát súdu prvého stupňa oznámil, že žalovaný je držiteľom motorového vozidla FIAT MULTIPLA 1,6, BA 054 UV, ktorého vlastníkom je VB Leasing, a že je držiteľom motorového vozidla TOYOTA MR 2, BA 224 AM . Na oboch vozidlách je evidovaná exekútorská blokácia. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov sú a) pomery účastníka a skutočnosť, že b) nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne , t.j. v prípade, že nie je splnený čo i len jeden z predpokladov pre priznanie oslobodenia, nie je možné žiadosti vyhovieť, aj keby druhý predpoklad bol splnený. Súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov prihliada k majetkovým a sociálnym pomerom účastníka, ktorý takéto priznanie oslobodenia navrhuje, k výške súdneho poplatku a povahe uplatneného nároku. Majetkové pomery účastníka musia byť riadne zistené, pretože v prípade ich pozitívnej zmeny, môže byť prípadne priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov účastníkovi odňaté. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa riadne pred rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov zaoberal majetkovými pomermi žalovaného a správne uzavrel, že nezistil skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov, a že žalovaný nepredložil doklady, o ktoré ho súd na preukázanie majetkových pomerov žiadal. Priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je možné len na návrh, a preto je na účastníkovi, ktorý takýto návrh podá, aby riadne, vierohodne preukázal také majetkové pomery, ktoré priznanie oslobodenia odôvodňujú (popri tejto podmienke ešte musí byť súčasne splnená aj druhá podmienka pre priznanie oslobodenia, a teda, že v prípade žalobcu nejde o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva a v prípade žalovaného, že nejde o zrejmé neúspešné bránenie práva). V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné žalovaného od platenia súdnych poplatkov oslobodiť, keďže nebola preukázaná jeho nepriaznivá majetková situácia a splnenie oboch predpokladov pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, a to ani v rámci odvolacieho konania, keď k odvolaniu pripojil len potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žiadosti žalovaného nevyhovel, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podané odvolanie proti rozsudku vo veci samej. Podaním odvolania proti rozsudku vznikla žalovanému podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa žalovanému uznesením na č.l. 141 vyrubil súdny poplatok vo výške 40,- Eur, a teda uložil poplatkovú povinnosť správne a v súlade s položkou č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v elektronickom podaní bez zaručeného elektronického podpisu, v ktorom podaní zároveň aj uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania - právneho zastúpenia vo výške 58,86 eura. Keďže toto vyjadrenie žalobcu a vyčíslenie trov odvolacieho konania nebolo podané so zaručeným elektronickým podpisom a nebolo v zákonnej lehote zopakované písomne, alebo ústne do zápisnice súdu, nebolo možné na toto vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní prihliadnuť s poukazom na ust. § 42 ods. 1 O.s.p. Iné trovy žalobcovi v odvolacom konaní nevznikli, resp. nevyplývajú z obsahu súdneho spisu. K ostatným odvolaniam podaným žalovaným v tomto súdnom konaní sa žalobca nevyjadroval a na verejnom vyhlásení rozsudku sa nezúčastnil. Žalobca nevyčíslil trovy odvolacieho konania ani v lehote 3 dni odo dňa vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci. Odvolací súd preto postupoval v tomto prípade pri náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní žalobcovi nepriznal. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.