Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/348/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220076 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210220076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: C. E., nar. X. XX. XXXX, bytom E. V.. Č.. X, C., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Belica, Konventná ul. č. 9, Bratislava, proti odporkyni: Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. V.. Č.. X, C., zastúpená advokátkou: Mgr. Renáta Dobrovodská, Račianska ul. č. 15, Bratislava, o zaplatenie istiny 46. 491, 61 eur, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. marca 2013, č. k. 45C/175/2010 - 276, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 519, 49 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Petra Belicu, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 46. 491, 61 eur, ako aj náhradu trov konania v sume 4. 766 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 657 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v konaní preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľky a z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z účtov, že v období od 3. 12. 2007 až do 6. 10. 2008 vykonala odporkyňa výbery a prevody z bankových účtov, na ktorých sa nachádzali finančné prostriedky patriace navrhovateľke z predaja bytu na Š. V. N. C., pričom uvedené skutočnosti sporné medzi účastníčkami konania neboli a výšku výberov nenamietala ani samotná odporkyňa. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke boli na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pripísané finančné prostriedky v sume 3, 65 mil. Sk za predaj bytu na Š. V. N. C., ktoré boli jej výlučným vlastníctvom, skutočnosť, ktorú potvrdili takmer všetci svedkovia a nespochybňovala ju ani odporkyňa s tým, že z výpovedí svedkov (S., Š., Š., T.) mal preukázané, že odporkyňa si bola vedomá toho, že finančné prostriedky získala bez právneho dôvodu, bez súhlasu a vedomia navrhovateľky a vylúčili tvrdenie, že predmetné finančné prostriedky navrhovateľka odporkyni darovala. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v konaní vypočuté svedkyne S. B. T. uviedli, že odporkyňa sa pred nimi viackrát vyjadrila, že finančné prostriedky navrhovateľke vráti, pričom v roku 2009 navrhovateľka zrušila odporkyni dispozičné právo k obom účtom, skutočnosť, ktorá tiež preukázala absenciu vôle navrhovateľky darovať predmetnú sumu odporkyni. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, a to najmä výpoveďami v konaní vypočutých svedkov, že navrhovateľka nemala prístup k výpisom z účtov a o neoprávnených výberoch odporkyňou sa dozvedela až pri jej osobnej návšteve pobočky banky v novembri 2008, pričom zistila, že celková výška neoprávnených výberov a prevodov bez súhlasu navrhovateľky a nevrátených súm odporkyňou bola vo výške 91. 968, 33 eur, keď dňa 7. 7. 2008 vložila odporkyňa na účet navrhovateľky sumu 19. 916, 35 eur, dňa 2. 9. 2008 sumu 25. 559, 32 eur a zvyšné finančné prostriedky v celkovej výške 46. 492, 66 eur, odporkyňa navrhovateľke nevrátila. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že tvrdenie odporkyne, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté, ako dar, nemal v konaní ničím preukázané a preto ich vyhodnotil iba ako obranu odporkyne v spore, ako i výpoveď svedka D., syna odporkyne, ktorú posúdil ako účelovú. Rozhodnutie o povinnosti odporkyne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh v sume 2. 789 eur odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka bola v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodená. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľky v konaní, ktorej priznal právo na náhradu trov, ktoré vznikli na jej právnom zastúpení v sume 4. 766 eur. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že navrhovateľke bude uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, písomne podané odvolanie. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý výpoveď syna odporkyne R. D. vyhodnotil ako účelovú s tým, že účelovosť výpovede by mohla byť konštatovaná aj na strane svedkyne C. S. (dcéry navrhovateľky) a jej dcéry B. T.. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, nakoľko nepreukázala, že finančné prostriedky odporkyni nedarovala, pričom v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka navrhovateľka nemá právo požadovať vrátiť dar, nakoľko vrátenia daru by sa mohla domáhať iba v prípade, ak by darca (odporkyňa) hrubo porušovala dobré mravy. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že nikdy navrhovateľku fyzicky ani psychicky nenapadla a tieto navrhovateľkine tvrdenia, neboli v konaní žiadnym spôsobom svedecky potvrdené, nakoľko svedkovia opakovali iba skutočnosti, ktoré im povedala navrhovateľka. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že všetky bankové prevody, výbery financií z účtu navrhovateľky boli realizované s jej vedomím a súhlasom, nakoľko navrhovateľka bola informovaná o jej nepriaznivej situácii v podnikaní, čo bol dôvod, pre ktorý sa navrhovateľka rozhodla svojim darom prispieť k rozvoju jej podnikateľských aktivít. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľke od roku 2002 pomáhala platiť nájomné, ako i ďalšie náklady na život, čo predstavovalo sumu cca. 10. 000,- Sk mesačne, skutočnosť, ktorá bola deklarovaná predloženými listinnými dôkazmi, výpismi z účtov, avšak súd prvého stupňa sa s uvedenými dôkazmi nezaoberal. Namietla výpoveď v konaní vypočutej svedkyne C. S., ktorá na prvostupňovom pojednávaní dňa 3. 10. 2012 uviedla, že odporkyňa si v roku 2008 vybrala bez súhlasu navrhovateľky z jej účtu peniaze, nakoľko svedkyňa nikdy nebola prítomná pri rozhovoroch odporkyne s navrhovateľkou o financiách, ani v čase, keď navrhovateľka odporkyni darovala finančné prostriedky na rekonštrukciu jej bytu, v ktorom následne aj navrhovateľka bývala a zároveň jej darovala aj ďalšie finančné prostriedky, ako prejav vďaky za jej starostlivosť o navrhovateľku. Namietla, že súhlas navrhovateľky s výberom z jej účtov potvrdil aj v konaní vypočutý svedok, syn odporkyne R. D. a nakoľko k týmto úkonom navrhovateľka súhlas dala, nemôže ísť o inštitút bezdôvodného obohatenia, tak ako na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval tento právny inštitút. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že po nasťahovaní sa navrhovateľky do jej bytu po tom, ako navrhovateľka na jeho rekonštrukciu prispela sumou jeden milión slovenských korún, keďže v ňom mala bývať, ako i z dôvodu, aby v ňom mala lepšie podmienky, sama hradila všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, nákupy, zabezpečovala a platila navrhovateľke lekárov, lieky a ostatné peniaze, ktoré jej navrhovateľka darovala, boli prejavom vďaky matky k dcére za starostlivosť a za to, že dcéra pomohla matke a teraz chcela mama pomôcť dcére. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov, ktoré jej vznikli v odvolacom konaní. Nesúhlasila s tvrdením odporkyne v podanom odvolaní, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa v konaní domáha boli darom, nakoľko odporkyni nikdy fyzicky žiadne finančné prostriedky neodovzdala s tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa odporkyňa na jej úkor obohatila bez právneho dôvodu, vykonaním výberov a prevodov z bankových účtov vo výške žalovanej istiny. Poukázala na skutočnosť, že všetky finančné prostriedky boli jej výlučným vlastníctvom s tým, že ich získala predajom svojho bytu (3, 65 mil. Sk), boli vedené vo N. B..K.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX (terminovaný vklad) a na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX (flexi účet) a to v období od 3. 12. 2007 do 6. 10. 2008, keď dňa 3. 12. 2007 odporkyňa vykonala výber z terminovaného účtu navrhovateľky vo výške 800. 000,-Sk (26. 555, 14 eur), dňa 27. 12. 2007 z toho istého účtu vykonala odporkyňa bez súhlasu navrhovateľky výber vo výške 300. 000,-Sk t. j. 9. 958, 18 eur, dňa 3. 9. 2008 vykonala prevod z terminovaného účtu navrhovateľky v sume 710. 000,-Sk (23. 567, 68 eur) na iný účet navrhovateľky a následne túto sumu bez súhlasu a vedomia navrhovateľky previedla na účet tretej osoby, K. B..K.., dňa 30. 9. 2008 vykonala odporkyňa výber z terminovaného účtu navrhovateľky vo výške 269. 000,-Sk (8. 929, 16 eur), ktorú vložila na flexi účet navrhovateľky a následne ju previedla bez súhlasu a vedomia navrhovateľky na účet tretích osôb, napríklad ako platby za nájomné a platby za diaľničné známky, dňa 6. 10. 2008 vykonala z termínovaného účtu navrhovateľky výber vo výške 300. 000,-Sk (9. 958, 18 eur), dňa 13. 12. 2008 vylákala od navrhovateľky sumu 13. 000 eur pod zámienkou, že potrebuje uhradiť za služby a tovary do K., B..K.. a zároveň navrhovateľke prisľúbila, že jej túto sumu vráti do dvoch týždňov, čo však do dnešného dňa neurobila, dňa 7. 7. 2008 odporkyňa vložila na terminovaný účet navrhovateľky sumu 600. 000,-Sk (19. 916, 35 eur ) a dňa 2. 9. 2008 na ten istý účet vložila sumu 770. 000,-Sk (25. 559, 32 eur) s tým, že tieto výbery, prevody medzi účtami navrhovateľky a následne prevody tretím osobám a vklady vykresľujú jasne skutočnosti, že odporkyňa tak mohla konať aj s úmyslom zahmliť svoje vlastné konanie, pričom celková výška odporkyňou neoprávnene vykonaných výberov a prevodov, bez súhlasu a vedomia navrhovateľky a nevrátených súm predstavuje sumu 2. 770, 638,-Sk (91. 968, 33 eur) a po zohľadnení odporkyňou vrátenej sumy 1. 370. 000,-Sk (45. 475, 67 eur), celková výška bezdôvodného obohatenia získaného odporkyňou bez právneho dôvodu je vo výške žalovanej istiny, t. j. 46. 491, 66 eur. Poukázala na skutočnosť, že odporkyňu opakovane vyzývala na vrátenie danej sumy s tým, že z výpovedí svedkov (Š., Š., S., T.) mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa si bola vedomá toho, že dané finančné prostriedky získala bez právneho dôvodu, súhlasu a vedomia navrhovateľky a vylúčili tvrdenia odporkyne, že išlo o dar. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že zároveň v konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že v roku 2009 navrhovateľka odporkyni zrušila dispozičné právo k obom účtom, čo tiež preukazuje absenciu vôle navrhovateľky darovať predmetnú sumu odporkyni a zároveň mal prvostupňový súd v konaní preukázané, že navrhovateľka prístup k výpisom z účtov nemala, nakoľko nemala prístup k poštovej schránke a o neoprávnených výberoch sa dozvedela až pri osobnej návštevy pobočky banky, v novembri 2008. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. V posudzovanej veci nebolo medzi účastníčkami konania sporné, že odporkyňa z účtu navrhovateľky postupne vybrala finančný obnos (po čiastočnom vrátení vybratých súm) vo výške žalovanej istiny, spornou ostala otázka, či jej k použitiu týchto finančných prostriedkov dala navrhovateľka súhlas, resp., či tak činila s jej vedomím, nakoľko išlo zo strany navrhovateľky o dar, keďže sa odporkyňa o ňu starala, zabezpečovala chod domácnosti výlučne z vlastných prostriedkov alebo, či sa na úkor navrhovateľky odporkyňa bezdôvodne obohatila. Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že navrhovateľka síce svoj návrh kvalifikovala ako návrh na vrátenie peňazí, avšak pre súd nie je rozhodujúce, ako bol uplatnený nárok označený, nakoľko rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok účastník konania odôvodňuje. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Z odvolania odporkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že odporkyňa preukazovala opodstatnenosť ňou uskutočnených výberov z účtov navrhovateľky tým, že jej ich navrhovateľka darovala z dôvodu, že mala vedomosť o jej nepriaznivej finančnej situácii, t. j. darovala jej peniaze na podporu jej podnikania a zároveň z dôvodu, že sa o ňu odporkyňa starala, zabezpečovala chod spoločnej domácnosti, jej lekárskej starostlivosti a teda išlo o vďaku matky (navrhovateľky) za starostlivosť poskytnutú dcérou (odporkyňou). Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ odporkyňa zastáva názor, že išlo o obdarovanie za čiastočnú odplatu (za zaopatrenie navrhovateľky, zabezpečenie jej lekárskej starostlivosti), čo je prípadom zmiešaného darovania, tak už súdna prax pred rokom 1950 za odplatné darovanie nepovažovala prípady, keď rodičia darovali svojim deťom napr. rodinný dom za prísľub doživotného práva bývania v tomto dome a teda ani v posudzovanej veci o odplatné darovanie nemôže ísť, keďže povinnosť postarať sa o svojich rodičov deťom vyplýva priamo zo Zákona o rodine (§ 66, § 67), ako i z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého nie je možné konaniu odporkyne poskytnúť právnu ochranu a zároveň dospieť k záveru, že zo strany navrhovateľky išlo o dar, ktorého vrátenia sa navrhovateľka domáhať nemôže. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného, pričom sa nevyžaduje, aby takéto obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi s tým, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú náhradu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov, keďže je irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktoré získala niektorou zo skutkových podstát uvedený v ustanovení § 451 až § 454 Občianskeho zákonníka, a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo získal neoprávneným užívaním cudzej veci (v posudzovanej veci finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky), teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady a pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať zo všeobecnejšieho poňatia vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci sa odporkyňa na úkor navrhovateľky obohatila tým, že bez jej súhlasu a vedomia nakladala s jej finančnými prostriedkami, ktoré boli iba v jej výlučnom vlastníctve a preto rozhodol správne, keď odporkyni uložil povinnosť vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie s tým, že v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov za jeden úkon právnej služby, písomne podané vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa 19. 6. 2013 á 519, 49 eur, režijný paušál á 7, 81 eur, spolu v sume 519, 49 eur, v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.