Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224261 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210224261.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. S. C., B..K.., C., X. Č..X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporkyni: Z. R. D. G. Q. H. X. N. Á. , trvale bytom C., T. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou A. O., T. Okresného K. C. P.., o zaplatenie sumy 50,50 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 30. marca 2012, č.k. 21C 144/2011-29, vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho poplatku, v sume 56,67 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 30.3.2012, č.k. 21C 144/2011-29, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože odporkyňa dňa 11.1.2010 cestovala linkou MHD č. 59 v Bratislave bez platného cestovného lístka. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. l písm. d/, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. Navrhovateľovi zároveň priznal náhradu trov konania v sume 16,50 € v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. l O.s.p., § 150 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania súd prihliadol na výšku pohľadávky, keď ide o drobný spor. Priznal mu len náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €. Hoci si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 86,44 €, čo predstavuje spolu trovy konania v sume 102,94 € (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Okrem toho navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 86,43 € (tri úkony á 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál á 8,89 €). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., na základe čoho neprimerane znížil trovy konania, postupoval nad rámec platnej právnej úpravy a bez prihliadnutia na jeho majetkové pomery, resp. bez návrhu odporcu na zníženie trov konania, rozhodol o znížení trov konania neoprávnene. Uvedené ustanovenie je možné použiť v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vzájomný pomer výšky istiny a trov konania v prejednávanej veci nie je niekoľkonásobný. Poukázal ďalej na to, že trovy právneho zastúpenia priznané súdom nepokrývajú náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb; v prejednávanej veci mu prináležia trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci i primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazným prostriedkom predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania; rozsah zníženia je odporujúci dobrým mravom a účelu zákona. V inom súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 7Co 32/2009, 7Co 64/2009, odvolací súd okrem iného dôvodil tým, že sa nezmenila rovnosť účastníkov konania podľa § 1 a § 18 O.s.p., ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.; takýmto postupom nepochybne súd odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Aj v takýchto konaniach musí súd starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v ustanovení § 150 ods. l O.s.p. Zdôraznil tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3623/2011, ktorým zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o tzv. bagateľné veci v prípadoch „formulárových“ žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o plnenie do 10.000,-- Kč ctiť zásadu úspechu vo veci (§ 142 ods. l O.s.p.). Súd prvého stupňa mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok. Zaplatenie súdneho poplatku je zákonná povinnosť účastníka konania, žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, nie je obmedzené ani v drobných sporoch, neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. 6Co 271/2009. Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 2.11.2010 (keď vec bola pôvodne vedená pod sp.zn. 31 Ro 2857/2010) domáhal zaplatenia sumy 50,50 € odporkyňou s odôvodnením, že odporkyňa v čase dopravnej kontroly dňa 11.12010 na linke MHD č.XX N. C. sa nevedela preukázať cestovným lístkom a cestovné a ani úhradu spolu v sume 50,50 € doposiaľ nezaplatila; tým porušila tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému v celom rozsahu, náhradu trov konania v nižšej sume ako mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa § 150 ods. 1,2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p., sa môže niekedy javiť ako neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznať. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. Napokon súd musí svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Je notorietou, že zákonodarca s účinnosťou od 15.10.2008 (§ 200ea O.s.p) zaviedol pojem drobné spory, a v takom prípade osobitne rieši otázku náhrady trov konania (§ 150 ods. 2 Os.p.). Aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, však vždy súd musí postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených zásad. Totiž ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (§ 1, § 18 O.s.p.), ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť, trovy konania len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.; takýmto svojím postupom nepochybne súd odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Aj v takýchto konaniach súd musí starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v § 150 ods. 1 O.s.p. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že v platobnom rozkaze, ktorý bol neskôr zrušený podľa ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p. (č.l. 20), a teda konanie ďalej pokračovalo, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 73,16 € (č.l. 8); tento rozdiel však v rozsudku nijako súd neodôvodnil. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno vykladať izolovanie od iných ustanovení procesného predpisu, iného právneho predpisu. Dôvod na zníženie náhrady trov konania spočívajúci v tom, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol; príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti, pokiaľ navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný, neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy, Občiansky súdny poriadok nepozná. V súvislosti so zmenou ustanovenia § 150 O.s.p. od 15.10.2008 nenastala totiž zmena ustanovení § 142 a nasl. O.s.p., ani právo účastníka dať sa v konaní zastupovať zástupcom (§ 24 a nasl. O.s.p.), rovnako pri nemennom znení Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zásad, na ktorých spočíva Občiansky súdny poriadok (§ 1, § 2, § 3 O.s.p.). Tento dôvod neupravuje ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. preto súd musí mať na zreteli vyššie uvedené zákonné ustanovenia, zásady (prinajmenšom okolnosti, za ktorých dlh odporcu vznikol, chovanie účastníkov pred začatím konania vo veci samej, v priebehu konania), a svoje rozhodnutie aj odôvodniť. V prejednávanej veci z obsahu spisu, z prejavov účastníkov konania, nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu o tom, žeby bolo namieste postupovať podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v celom rozsahu v konaní pred súdnom prvého stupňa nepriznať v plnej výške náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie svojho práva. Ako už bolo uvedené vyššie, nestačí pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. len odôvodnenie, že ide o drobný spor, keď sa súčasne neuvádzajú aj ďalšie, pre vec rozhodujúce, práve skutočnosti označené vyššie. Znamená to, že navrhovateľovi patrí náhrada trov konania v plnej výške s poukazom na ustanovenie § 142 ods. l O.s.p. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania) a priznal navrhovateľovi náhradu všetkých trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie svojho práva, preukázaných, spolu v sume 73,17 € (§ 220 O.s.p.). Sume 73,17 € zodpovedá zaplatený poplatok z predmetu konania v sume 16,50 €, trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 22.2.2010, podanie návrhu na súd dňa 2.11.2010) á 16,60 €, dvakrát paušálna suma náhrad á 7,21 €, 19 % DPH v sume 9,05 €, t.j. v sume 56,67 € (§ 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 14 ods. l písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonávania právnych služieb). Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v ďalšej porade s klientom, pretože tento úkon nepreukázal. Rovnako mu nepriznal náhradu trov za zaslanie výzvy na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním návrhu na súd, pretože trovy takto vzniknuté nepovažoval súd za účelne vynaložené trovy. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní úspech len čiastočný a ani jeden ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.