Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/376/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224822 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210224822.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: N. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, U., zast. Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom so sídlom Staromestská 6/D, Bratislava, proti odporcovi: Z.. R. E., Q.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, U., zast. JUDr. Jánom Kiššom, advokátom, Svätoplukova 1, Bratislava, o náhradu škody, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. mája 2013, č.k. 51C 213/2010-198 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi a jeho manželke H. E., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX, zakázal previesť vlastnícke právo na tretie osoby k bytu číslo X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na ulici R. XX T. U., postavenom na pozemku parc. číslo XXX o výmere 459m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Y. X. pre F. J. Y. U., K. U., K. U. - J..Č.. Y. J., X. Ú.M. Y. J., a tiež tieto nehnuteľnosti zaťažiť záložným právom, vecnými bremenami alebo inou ťarchou, vkladať ako vklad do základného imania obchodných spoločností, zaťažovať akýmikoľvek právami tretích osôb, prenajímať ich tretím osobám, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Skonštatoval, že navrhovateľka sa vo veci samej domáha proti odporcovi zaplatenia 67.819,78 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, predstavujúcej bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že škodu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, utrpela v dôsledku explózie, ktorá nastala dňa 22.10.2007 v byte na R. I. Č. XX/ A T. U., a v súvislosti s ktorou prebieha pod č.k. 1T 90/2011 na Okresnom súde Bratislava II aj trestné konanie obžalovaného odporcu, v ktorom sa rieši otázka, či odporca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia. Jej definitívnym zodpovedaním bude súčasne vyriešená otázka existencie protiprávneho úkonu ako základného predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 1T 90/2011 zo dňa 22.01.2013 uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. a/, b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky, a tiež trest zákazu činnosti vykonávať pracovné činnosti a obsluhu plynových technických zariadení v trvaní dva roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona bola odporcovi zároveň uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej navrhovateľke v sume 67.819,78 eur ako náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, voči ktorému rozsudku podal odporca odvolanie.
Navrhovateľka obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, a tým aj dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia osvedčovala tým, že v trestnom konaní, vedenom voči odporcovi, si svoje pohľadávky z titulu náhrady škody uplatnili aj ďalší poškodení, a to G. U., Z.. P. R. Y. Y. Y. J.. S. Y., G. Y.. X. Y..N..K.., ktorí boli so svojimi nárokmi odkázaní na občianske súdne konanie. Z popisu skutkového stavu v odôvodnení rozsudku č.k. 1T 90/2011 vyplýva, že okrem devastačných a život ohrozujúcich zranení navrhovateľky, ktorých následky u nej pretrvávajú dodnes, bolo konanie odporcu príčinou vzniku rozsiahlych a finančne nákladných škôd na majetku poškodených (poškodenie bytu navrhovateľky, motorového vozidla zn. T. XL W., P.: U., motorového vozidla zn. Š. K., P.: S., bytov na R. I. Č.Y. XX/A T. U., patriacich H. W. a manželom Z.. P. R. Y. G. J.. S. Y.). Uviedla, že ako ďalší poškodení prichádzajú potenciálne do úvahy aj iné subjekty, ako napríklad zdravotná poisťovňa, v ktorej je navrhovateľka zdravotne poistená a ktorá si podľa všetkého bude nárokovať náhradu vynaložených liečebných nákladov v súvislosti s liečbou navrhovateľky, komerčné poisťovne s ich nárokmi na náhradu škody spôsobenej na majetku poškodených a tiež Sociálna poisťovňa, ktoré v najbližšom období s vysokou pravdepodobnosťou pristúpia k uplatneniu svojich pohľadávok voči odporcovi. Za predpokladu, že pohľadávky uvedených subjektov budú príslušnými súdmi právoplatne priznané skôr než jej pohľadávka, a títo následne pristúpia k ich nútenému výkonu prostredníctvom exekúcie, je vysoko pravdepodobné, že jej pohľadávka, uplatňovaná v tomto konaní sa už nebude mať z čoho uspokojiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že dlh odporcu v súvislosti s jeho protiprávnym konaním majúcim za následok explóziu v jej byte je v značnej výške a má stúpajúcu tendenciu.
Poukázala na to, že odporca a jeho manželka H. E. sú v zmysle aktuálneho výpisu z LV č. XXXX bezpodieloví spoluvlastníci bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku (nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku nariadeného predbežného opatrenia), a lustráciou, vykonanou v katastri nehnuteľností SR nebolo zistené, že by odporca vlastnil, a to či už ako výlučný vlastník alebo podielový resp. bezpodielový spoluvlastník, nejakú inú nehnuteľnosť, ktorá by následne mohla byť použitá na uspokojenie jej pohľadávky. Zároveň s ohľadom na to, že odporcovi bol rozsudkom č.k. 1T/90/2011 uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať pracovné činnosti a obsluhu plynových a technických zariadení v trvaní 2 roky, mala za dôvodné očakávať, že príjem odporcu, ktorý sa podľa výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX roky profesionálne venuje práci s plynovými zariadeniami, v najbližšom období výrazne poklesne. Považovala za vysoko pravdepodobné, že odporca spolu s jeho manželkou, v snahe zabezpečiť si životný štandard, na ktorý boli doposiaľ zvyknutí, budú v dôsledku zníženého príjmu odporcu nútení pristúpiť k zmenšeniu ich aktuálnej majetkovej podstaty, napríklad aj predajom spoločného bytu, a takýmto konaním odporcu a jeho manželky by jednoznačne došlo k zmareniu budúceho výkonu rozhodnutia vydanom či už v tomto konaní alebo v trestnom konaní 1T 90/2011, nakoľko, ako už bolo naznačené vyššie, odporca nevlastní žiaden iný majetok.
Nariadenie predbežného opatrenia aj voči manželke odporcu odôvodnila navrhovateľka tým, že nakoľko jej pohľadávka proti odporcovi vznikla za trvania jeho manželstva, nič nebráni tomu, aby bola v prípade úspechu v tomto spore uspokojená v súlade s § 147 ods. 1 OZ aj z majetku, ktorý majú odporca a jeho manželka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože iný spôsob uspokojenia neprichádza do úvahy, nakoľko ako už bolo naznačené vyššie, odporca podľa informácií z verejne prístupných portálov žiadnym iným majetkom, spôsobilým na uspokojenie jej pohľadávky, nedisponuje. Argumentovala, že nariadenie zákazu nakladať s označeným bytom len vo vzťahu k odporcovi nie je postačujúce, nakoľko v takom prípade by mohla jeho manželka tento zákaz obísť a uvedenú nehnuteľnosť scudziť tretej osobe bez súhlasu odporcu, čím by uchránila spoločný majetok pred exekúciou, a tým by sa nariadenie predbežného opatrenia minulo svojmu účelu.
Súd prvého stupňa odôvodnil nariadenie predbežného opatrenia po právnej stránke ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, ods. 2 a ods. 4 O.s.p., keď po stotožnení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu dospel k záveru, že zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia navrhnutého navrhovateľkou, boli splnené. Uviedol, že pri nariadení predbežného opatrenia zohľadnil aj charakter nároku uplatňovaného navrhovateľkou, a vzal do úvahy aj skutočnosť, že podľa navrhovateľkou predloženého znaleckého posudku, posúdenie jej ujmy v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia ešte nie je konečné. Stotožnil sa i s názorom navrhovateľky, že odporca vzhľadom na rozhodnutie č.k. 1T 90/2011, v ktorom mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať pracovné činnosti a obsluhu plynových technických zariadení v trvaní dva roky, môže prísť o zdroj príjmu. Vyslovil záver, že nakoľko odporca nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by sa navrhovateľka
mohla v prípade úspechu uspokojiť, v prípade, ak by došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, existuje reálna obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a navrhovateľka v danom prípade nemá inú možnosť ako si zabezpečiť svoj nárok (ktorý jej bol navyše aj priznaný v rozsudku č.k. 1T 90/2011). Nariadenie predbežného opatrenia voči manželke odporcu odôvodnil ust. § 76 ods. 2 O.s.p., keď vyhodnotil, že manželka odporcu ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, je osobou ktorej je možné uložiť takéto obmedzenie aj keď nie je účastníčkou konania, a je teda možné od nej spravodlivo žiadať, aby bola spolu s odporcom povinná dodržať takéto obmedzenie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Argumentoval tým, že konanie o náhradu škody vo veci samej bolo dňa 07.12.2011 právoplatne prerušené do právoplatného skončenia trestného konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod č.k. 1T 90/2011, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne ukončené. S poukazom na ust. § 111 ods. 1 a 2 O.s.p. mal za to, že nakoľko neodpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, a zo strany prvostupňového súdu ani nebolo pokračované v konaní o veci samej, postupoval súd prvého stupňa vydaním predbežného opatrenia v čase prerušenia konania vo veci samej v rozpore s cit. ustanovením. Poukázal i na to, že nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné ani opodstatnené i z toho dôvodu, že navrhovateľka v návrhu na jeho nariadenie nepreukázala žiadne konanie odporcu, ktoré by viedlo k zníženiu hodnoty jeho majetku. Mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia je v rozpore s platnou judikatúrou, podľa ktorej samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na jeho nariadenie. Za skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, považoval predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Podotkol, že v dôsledku neukončenia trestného konania nebolo doposiaľ preukázané, že by konanie odporcu pri výmene plynových zariadení v byte navrhovateľky malo priamy súvis s výbuchom v jej byte, čo aj odporca namieta v jeho odvolaní proti rozsudku 1T 90/2011.
Manželka odporcu H. E. odvolanie nepodala.
Navrhovateľka žiadala vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K argumentácii odporcu v odvolaní ohľadom nemožnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení počas prerušenia konania vo veci samej mala za to, že je nedôvodný. Uviedla, že z § 111 O.s.p. vyplýva, že počas prerušenia konania nemôže súd nariaďovať pojednávania a že nedochádza k plynutiu lehôt upravených v O.s.p., pričom v danom prípade prvostupňový súd rozhodol bez nariadenia pojednávania štandartne a v súlade s § 75 ods. 6 O.s.p.. Ohľadom ďalších námietok odporcu uviedla, že pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na jeho nariadenie, aspoň osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu 3Cdo 149/2010 a 6M Cdo 5/2012 mala za to, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je nevyhnutné, aby boli okolnosti, z ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu, preukázané, ale postačuje, aby boli osvedčené, čo bolo v prípade jej návrhu splnené. Právny názor odporcu o jej povinnosti preukazovať konanie odporcu, ktoré by viedlo k zníženiu jeho majetku, podľa jej názoru neobstojí. Uviedla, že obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia bola dostatočne osvedčená, keďže je nepopierateľné, že dlh odporcu v súvislosti s jeho protiprávnym konaním majúcim za následok explóziu v jej byte, je v značnej výške a má s ohľadom na celkový počet poškodených a nemožnosť definitívne posúdiť sťaženie jej spoločenského uplatnenia, výrazne stúpajúcu tendenciu. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú právnu doktrínu, v zmysle ktorej, ak navrhovateľ osvedčí voči odporcovi splatnú pohľadávku v značnej výške, ktorá ešte plynulo narastá, pričom odporca je insolventný, je namieste nariadiť zákaz scudzenia nehnuteľnosti patriacej odporcovi.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami, ako i s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a že uznesenie je potrebné v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi zamietnuť, a to z dôvodu, že na jeho nariadenie neboli splnené podmienky.
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Účelom nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania je teda rýchla dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Je však možné nariadiť predbežné opatrenie aj z dôvodu, že je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, hoci tento dôvod ust. 102 O.s.p. expressis verbis neuvádza, avšak túto obavu možno vyložiť tak, že zahŕňa potrebu dočasnej úpravy pomerov. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.
V danom prípade prvostupňový súd odôvodnil nariadenie predbežného opatrenia tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi pre jeho nariadenie, uvedenými v návrhu navrhovateľky. Možno teda vyvodiť, že mal za to, že navrhovateľka osvedčila nárok i to, že výkon budúceho súdneho rozhodnutia je ohrozený, a nariadené predbežné opatrenie by malo v danom prípade zabezpečiť, že výkon budúceho rozhodnutia nebude zmarený.
Pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený resp. zmarený, je nevyhnutné, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú takúto obavu, a kumulatívne, že navrhovateľka má pohľadávku alebo iný nárok, ktorý jej bude pravdepodobne priznaný súdnym rozhodnutím. Záver o opodstatnenosti predbežného opatrenia pri obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa potom v posudzovanej veci odvíja od splnenia predpokladov uvedených v § 74 ods. 1 O.s.p., a predpokladom jeho nariadenia je stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, v zmysle ktorého bude mať navrhovateľka voči odporcovi pohľadávku, a tiež osvedčenie obavy z ohrozenia jeho výkonu. Takáto obava z ohrozenia je stav nútiaci navrhovateľku, aby požiadala o zabezpečenie budúcej exekúcie. Navrhovateľka musí teda tvrdiť a osvedčiť, že odporca koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu nezistil žiadny dôvod, na základe ktorého by bola predbežná úprava pomerov medzi účastníkmi konania naliehavo potrebná, lebo bez nej by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený. I keď navrhovateľka podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázala, že má voči odporcovi pohľadávku v žalovanej výške, osvedčila však, že v čase jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol taký stav v konaní o veci samej, že jej nárok voči odporcovi sa javil ako vysoko pravdepodobný, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 1T 90/2011 v trestnom konaní proti obžalovanému odporcovi, ktorým jej bol žalovaný nárok aj priznaný, i keď rozhodnutie z dôvodu odvolania odporcu nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Odvolací súd však dospel k záveru, že neosvedčila dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, a že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).
Navrhovateľka v návrhu tvrdila (a súd prvého stupňa sa s tým stotožnil), že nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, zjednodušene povedané, z dôvodu, že navrhovateľke bude proti odporcovi s vysokou pravdepodobnosťou priznaná súdnym rozhodnutím pohľadávka v žalovanej výške, ale ak by sa ostatní poškodení z trestného konania (a prípadne i iné subjekty) domáhali voči odporcovi náhrady škody v občianskoprávnom konaní, a ak by im bol ich nárok voči odporcovi priznaný skôr ako navrhovateľke, výkon jej budúceho rozhodnutia by bol zmarený, lebo jej pohľadávku by nebolo z čoho uspokojiť s poukazom na jeho nemajetnosť. Zákaz nakladať s nehnuteľnosťou odôvodnila zase tým, že ak by bol odporcovi v trestnom konaní právoplatne uložený zákaz činnosti vykonávať pracovné činnosti a obsluhu plynových a technických zariadení, predpokladá, že potom by jeho príjem výrazne poklesol,
a že by odporca v snahe zabezpečiť si životný štandard, na ktorý bol doposiaľ zvyknutý, bol zrejme nútený predať túto nehnuteľnosť, keďže je nemajetný a má (v bezpodielovom spoluvlastníctve) len túto nehnuteľnosť. Tu je potrebné poukázať na to, že žiadna z navrhovateľkou uvedených (rôzne podmienených) okolností, doposiaľ nenastala. Ani sama navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že odporca je nemajetný, a že zamýšľa nehnuteľnosť prevádzať, či inak ňou disponovať.
Je potom namieste konštatovať, že navrhovateľka obavu, že zo strany odporcu hrozí nejaké nakladanie s nehnuteľnosťou, ničím, teda žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom (okrem teoretických úvah, čo by mohlo nastať), neosvedčila, preto je možné uzavrieť, že jej tvrdenie zostalo len v rovine jej vnútorného presvedčenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na to, že navrhovateľka v návrhu síce tvrdí, že odporca nedisponuje žiadnym majetkom, ale toto tvrdenie tiež ničím neosvedčila, nakoľko tento záver vyvodila len na základe lustrácie, vykonanej v katastri nehnuteľností SR, ktorou nebolo zistené, že by odporca vlastnil nejakú inú nehnuteľnosť, čo na záver o odporcovej nemajetnosti nepostačuje.
Ak navrhovateľka navrhla nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, mala povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Navrhovateľka však v danom štádiu konania nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným predbežným opatrením, preto sa odvolací súd v tejto časti s námietkami odporcu v odvolaní stotožnil. Námietku odporcu, že súd nemal rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie, nakoľko konanie o veci samej je prerušené, nepovažoval za dôvodnú, keďže konanie o nariadení predbežného opatrenia nie je konaním o veci samej, ale konaním o možnej úprave pomerov účastníkov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s dôvodmi, uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, a nariadil voči odporcovi predbežné opatrenie.
Keďže je možné skonštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi, odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, týkajúcej sa odporcu, zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.