Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/536/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227761 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210227761.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: N.. U. W., bytom P. X, X., proti odporkyni: T.. T. W., bytom J. X, X., o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/237/2010-147, zo dňa 23. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd zmenu návrhu, spočívajúcu v jeho rozšírení o eventuálne petity ohľadom zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni odo dňa 8.9.2002 do 6.6.2004 na sumu 30 % životného minima a zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni odo dňa 9.12.2010 na sumu 30 % životného minima, n e p r i p ú š ť a . II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni s účinnosťou od 7.6.2004 do 27.12.2010 zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . III. V časti zamietnutia návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni s účinnosťou od 28.12.2010 do 31.5.2012 p o t v r d z u j e . IV. Vo zvyšnej časti vo veci samej m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporkyni, ktorej výška bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17Nc/66/01-761, zo dňa 14.6.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/132/08-78, zo dňa 25.11.2008, s účinnosťou od 1.6.2012. V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni s účinnosťou od 7.6.2004; odporkyni nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni sa navrhovateľka domáhala vzhľadom k zásadnej zmene pomerov oboch účastníčok konania od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti; poukázala na lepšiu životnú úroveň a majetkové pomery odporkyne, pričom navrhovateľka sa nachádza v stave hmotnej núdze. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa je študentkou denného štúdia študijného odboru učiteľstvo umelecko - výchovných a výchovných predmetov na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici; nie je teda schopná sa sama živiť. Nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a uspokojovať svoje potreby, pričom za okolnosť odôvodňujúcu trvanie vyživovacej povinnosti rodičov je potrebné akceptovať štúdium, trvá i vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni v zmysle § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti týkajúce sa jej majetkových pomerov a zdravotného stavu (preukázané poberanie invalidného dôchodku v roku 2010 v sume 139 eur mesačne, v roku 2011 141,60 eura mesačne; hospitalizácia v dňoch 17.3.2009 až 6.4.2009 na internom oddelení Nemocnice sv. Michala, a.s. pre ochorenie vyžadujúce dlhodobú liečbu a spojené s obmedzením fyzickej aktivity a mobility) môžu mať vplyv na výšku jej vyživovacej povinnosti, nespôsobujú však jej zánik. Na základe uvedeného, keď vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni trvá, návrh na jej zrušenie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; nakoľko odporkyni žiadne trovy konania nevznikli a ani nežiadala o ich náhradu, právo na ich náhradu jej nepriznal. Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že s účinnosťou od 7.6.2004 bude zrušená jej vyživovacia povinnosť k odporkyni, alebo jej bude uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne vo výške 30 % životného minima od 8.9.2002 do 6.6.2004 a s účinnosťou od 7.6.2004 bude jej vyživovacia povinnosť k odporkyni zrušená, alebo jej bude uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne vo výške 30 % životného minima od 9.12.2010. Poukázala na nemožnosť zistenia, na akom základe súd prvého stupňa dospel k záveru, že majetkové pomery, životná úroveň a schopnosti odporkyne sú nižšie ako u navrhovateľky, keď odporkyňa je vlastníčkou bytu v hodnote 5,5 mil. Sk s pravidelným príjmom z prenájmu, pričom má nadštandardnú životnú úroveň s prihliadnutím na majetkové pomery svojho otca a jeho manželky. Stav, keď majetkové pomery osoby požadujúcej výživné prevyšujú majetkové pomery povinnej osoby, považovala za rozpor s dobrými mravmi, ktorý odôvodňuje aplikáciu § 75 ods. 2 Zák. o rodine. Pochybenie súdu prvého stupňa vzhliadla aj v nevysporiadaní sa so skutočnosťou, že plnoletá odporkyňa plne disponuje so svojim majetkom a teda čerpá požitky z nehnuteľností v jej vlastníctve. Odporkyňa je mladá žena, prekypujúca zdravím, žijúca vo vynikajúcich majetkových pomeroch, o ktoré sa pričinila navrhovateľka darovaním 3 izbového bytu v centre Bratislavy v hodnote 5,5 mil. Sk. Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.6.2005 č.k. 17Nc/66/2001-761 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008 č.k. 11CoP/132/2008-78 jej bola o.i. uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 3.000,- Sk mesačne počnúc 8.9.2002. Jej príjem ku dňu 25.11.2008 predstavoval 118,76 eura a v deň nadobudnutia právoplatnosti 27.12.2010 sumu 139 eura. Celková súdom určená suma výživného na odporkyňu a mal. T. 159,33 eura a suma zročného výživného 165,97 eura predstavuje 325,30 eura. Ďalej uviedla, že má oprávnené pochybnosti o nemožnosti inej činnosti ako venovaniu sa štúdiu, keď odporkyňa študuje jediný predmet - výtvarnú edukáciu už piaty, resp. šiesty rok. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný vzhľadom k zamieňaniu pozície navrhovateľky a odporkyne, či viedlo k rozporu konštatovaných skutočností ohľadom ukončenia štúdia navrhovateľa a jeho schopnosti sám sa živiť a ďalšieho štúdia odporkyne a jej neschopnosti samej sa živiť. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré navrhovateľka založila a so zmenou jej pomerov, ktoré boli predpokladom určenia výšky výživného v rozsudku právoplatnom 27.12.2010, oproti jej skutočným pomerom. Namietla neodôvodnenie prejednania veci na pojednávaní dňa 23.1.2012 napriek jej ospravedlneniu a žiadosti o odročenie, pričom súd prvého stupňa mal podľa nej uvedené pojednávanie odročiť. Opakovane namietla nevysporiadanie sa so zmenou majetkových pomerov navrhovateľky, jej schopností a možností. Rovnako namietla nevysporiadanie sa so zvýšením životnej úrovne a majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami odporkyne, jej otca a jeho manželky. Mala za to, že v predmetnej veci došlo k zmene pomerov na oboch stranách. U odporkyne došlo k ich zlepšeniu vplyvom disponovania požitkami a čerpaním výhod v rámci nadpriemernej životnej úrovne svojho otca a jeho manželky a možnosťou dispozície a prenájmu bytu v centre Bratislavy. U navrhovateľky došlo k ich zhoršeniu vplyvom osobnej tragédie znásobenej vážnymi zdravotnými problémami pod vplyvom nekalého konania otca odporkyne, pričom zničenie jej zdravia a možnosti či schopnosti byť pracovne činná vyústili v dramatické zhoršenie životnej úrovne navrhovateľky, jej schopnosti a možnosti zarábať, až do invalidity a stavu hmotnej núdze. Navrhovateľka namietla pochybenie súdu prvého stupňa, keď tento sa nezaoberal jej dôkazmi preukazujúcimi závažnú zmenu pomerov a skutočnosti, ktoré neboli súdu známe ani 14.6.2005. Namietla nevykonanie dokazovania na jej skutočný príjem, na príjmové pomery odporkyne, jej otca a jeho manželky. Uviedla, že rozhodnutie o invalidite jej bolo doručené až v roku 2010 s jej priznaním od 5.3.2009, pričom výška vyplateného nemocenského priemerne cca 3.500,- Sk mesačne preukazuje nedôvodnosť určenej výšky vyživovacej povinnosti voči odporkyni a mal. T.. Výška invalidného dôchodku bola od 5.3.2009 stanovená sumou 134,80 eura a od 1.1.2010 sumou 139 eur. Celková suma výživného 159,33 eura tak prevyšuje jej celkový príjem. Stanovené výživné tak navrhovateľka nie je reálne schopná plniť z objektívnych príčin spôsobených jej závažným ochorením. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od septembra 2010 poberá dávky v hmotnej núdzi. Poukázala na skutočnosť, že odporkyňu žiadala a stále bezvýsledne žiada o osobnú pomoc v chorobe a hmotnej núdzi; postoj odporkyne považuje za rozpor s dobrými mravmi. Odporkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 19.9.2013 súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti počnúc dňom 1.6.2012 s tým, že od navrhovateľky nebude požadovať žiadne zameškané výživné, t.j. nebude si od nej uplatňovať žiadne nároky z titulu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s diplomom odporkyne zo dňa 30.5.2012 a potvrdením o zamestnaní odporkyne zo dňa 6.6.2013. Navrhovateľka v podanom odvolaní rozšírila návrh o eventuálny petit ohľadom zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni odo dňa 8.9.2002 do 6.6.2004 na sumu 30 % životného minima a zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni odo dňa 9.12.2010 na sumu 30 % životného minima. Odvolací súd uvedenú zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p. nepripustil (výrok I.), keď výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a zároveň pripustenie požadovanej zmeny návrhu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 6 O.s.p.), keď navrhovateľke nič nebránilo podať návrh na začatie predmetného konania dňa 9.12.2010 už v znení požadovanej zmeny návrhu. Navrhovateľka v časti požadovaného zníženia vyživovacej povinnosti odo dňa 8.9.2002 do 6.6.2004 na sumu 30 % životného minima navyše žiadala rozšírenie návrhu ohľadom právoplatne rozhodnutej veci, keď o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni za obdobie od 8.9.2002 do 27.12.2010 už bolo právoplatne rozhodnuté. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni počnúc dňom 7.6.2004. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17Nc/66/01-761, zo dňa 14.6.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/132/08-78, zo dňa 25.11.2008, právoplatným dňa 27.12.2010, bola navrhovateľke určená vyživovacia povinnosť voči odporkyni v sume 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 8.9.2002; zročné výživné za obdobie do 8.9.2002 do 31.5.2005 v celkovej sume 98.300,- Sk bolo povolané splácať v mesačných splátkach po 3.000,- Sk spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2005, pod následkom straty výhody splátok. Z uvedeného je zrejmé, že o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni za obdobie do 27.12.2010 už bolo právoplatne rozhodnuté. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17Nc/66/01-761, zo dňa 14.6.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/132/08-78, zo dňa 25.11.2008, ktorým bola uložená navrhovateľke povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 8.9.2002, tak predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v období od 7.6.2004 do 27.12.2010 (keď pri právoplatnom rozhodnutí o povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť bola prejudiciálne posúdená existencia a teda trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni). Nakoľko prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni v období od 7.6.2004 do 27.12.2010 v zmysle § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil (výrok II.). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri zmene rozsudku v zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. nemožno preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku; je potrebné zaoberať sa len otázkou, či došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného rozsudku. Zmena takéhoto rozsudku nie je možná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňujúceho rozsudku. Navrhovateľka v odvolaní namietla prejednanie a rozhodnutie veci súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 23.1.2012 napriek jej ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania. Nakoľko v spise sa žiadne ospravedlnenie navrhovateľky so žiadosťou o odročenie pojednávania nenachádza, súd prvého stupňa správne postupoval, keď vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jej neprítomnosti. Odvolací súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporkyňa skončila vysokoškolské štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dňa 30.5.2012; podľa potvrdenia SCHOOL s.r.o. zo dňa 6.6.2013 je odporkyňa zamestnaná od 15.10.2012. Odporkyňa uviedla, že po skončení štúdia bola zamestnaná od 1.7.2012 a následne podľa založeného potvrdenia. Na základe uvedeného bol v čase rozhodovania správny záver súdu prvého stupňa ohľadom trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporkyni. Vzhľadom k predmetu konania, ktorým bolo zrušenie vyživovacej povinnosti, sú potom nedôvodné námietky týkajúce sa nevysporiadania so zmenou pomerov účastníčok konania. Odporkyňa na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 19.9.2013 súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti počnúc dňom 1.6.2012 s tým, že od navrhovateľky nebude požadovať žiadne zameškané výživné, t.j. nebude si od nej uplatňovať žiadne nároky z titulu vyživovacej povinnosti; navrhovateľka za týchto podmienok súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti od 1.6.2012. Nakoľko i pre rozsudok odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, odvolací súd v časti zamietnutia návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni s účinnosťou od 28.12.2010 do 31.5.2012 napadnutý rozsudok potvrdil (výrok III.) a vo zvyšnej časti vo veci samej zmenil tak, že v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporkyni, ktorej výška bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17Nc/66/01-761, zo dňa 14.6.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/132/08-78, zo dňa 25.11.2008, s účinnosťou od 1.6.2012 (výrok IV.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.