Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/234/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201053 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211201053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Poliklinika Tehelná, a.s., Tehelná 26, 831 03 Bratislava, IČO: 35 914 416, zast. Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ľudovít Dzielava E P O X, Parková 2450/25, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 11 796 782, zast. G&G IURISCONSULTI s.r.o., Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 35 941 413, o zaplatenie 2.512,44 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/145/2011-92 zo dňa 17.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/145/2011-92 zo dňa 17.4.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 130,65 Eur na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.512,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.233,28 Eur od 16.1.2011 do zaplatenia a zo sumy 279,16 Eur od 11.1.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 150,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 731,55 Eur titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.512,44 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný užíval priestory č. 01 a č. 02 o celkovej výmere 67 m2 nachádzajúce sa na 1. p. budovy na Tehelnej ul. č. 26 v Bratislave, ktoré užíval na základe zmluvy o nájme, ktorú uzatvoril so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti dňa 30.4.2010. Podľa súdu je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o nájme časti nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca (prenajímateľ), pričom predmetom nájmu bola časť budovy na Tehelnej ulici č. 26 v Bratislave. Žalobca si uplatnil nájomné za dobu od 1.5.2010 do 31.1.2011 v celkovej sume 2.512,44 Eur. Súd mal za to, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie dlžného nájomného uplatnil dôvodne, žalovaný priestory po celú dobu užíval, podmienku resp. záväzok vykonať kompletnú rekonštrukciu podlahy cca 112 m2 v budove na Tehelnej ulici nesplnil, a teda podmienka, za ktorej splnenia mu prináležala protihodnota, t.j. neplatiť nájomné po dobu troch rokov tak, ako si to dohodli v zmluve, odpadla. Naviac žalobca zmluvu vypovedal, a tak nárok je možné hodnotiť s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie. Svedeckú výpoveď p. B. E., ktorý pôsobil v pozícii riaditeľa polikliniky a ktorý zmluvu podpisoval, súd vyhodnotil ako vierohodnú, svedok potvrdil, že žalovaný svoj záväzok zo zmluvy vykonať kompletnú rekonštrukciu podlahy nesplnil, že tomu bránila skutočnosť, že žalobca z organizačných dôvodov nevedel nájsť 3-4 dni voľné, kedy by rekonštrukcia mohla prebehnúť, a potvrdil, že žalovaný žiadal o súčinnosť. Svedecká výpoveď však podľa súdu nepriniesla priaznivejší dopad pre žalovaného, svedok potvrdil, že rekonštrukcia nebola vykonaná, a teda podmienka pre priznanie práva neplatiť nájomné nebola splnená, teda nárok žalobcu je opodstatnený. V danom obchodnom prípade išlo o kompenzačný obchod a nie o zmluvu o dielo. Podľa súdu právne je možné vzťah medzi účastníkmi konania podriadiť pod režim ustanovení Občianskeho zákonníka - § 663 a nasl., a tiež lex specialis zákon č. 116/1990 Zb. Súd tiež uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením nájomného, keď túto povinnosť nesplnil ani v lehotách, ktoré mu žalobca uložil vo výzve zo dňa 25.11.2010 a tiež 20.12.2010, a tak súd žalobcovi priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonom stanovenej výške. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho napadol v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalovaný potvrdil uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy so žalobcom, a tiež nepoprel, že v lehote do 30.10.2010 nebola vykonaná kompletná rekonštrukcia podlahy na 1. poschodí vo výmere cca 112 m2, tak ako to bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, na základe čoho nemal po dobu troch rokov od podpísania zmluvy platiť nájomné za prenajaté priestory. Žalovaný tvrdí, že nebol oprávnený svojím jednostranným úkonom rozhodnúť o uzavretí predmetných priestorov, obmedziť pohyb osôb v týchto priestoroch a začať vykonávať rekonštrukciu podlahy. Jeho plnenie bolo a je plne závislé od poskytnutia súčinnosti zo strany žalobcu. Žalobca však do 30.10.2010 ani potom akúkoľvek súčinnosť žalovanému na začatie rekonštrukčných stavebných prác neposkytol a znemožnil mu tak realizáciu záväzku podľa čl. III bod III.1. nájomnej zmluvy, a preto sa žalobca nemôže oprávnene domáhať platenia nájomného od žalovaného. Žalovaný poukázal na vyjadrenie svedka p. B. E., podľa ktorého žalobca so žalovaným si boli vedomí toho, že na poskytnutie plnenia spočívajúceho v rekonštrukcii podlahy je potrebná súčinnosť zo strany žalobcu spočívajúca v uzatvorení priestorov, kde mala rekonštrukcia prebehnúť. Žalovaný vytkol súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže sa nezaoberal vôbec preukazovaním toho, či na vykonanie záväzku žalovaného bola alebo nebola nevyhnutná súčinnosť žalobcu. Tvrdenia žalobcu počas konania na súde prvého stupňa, že povinnosť poskytnúť žalovanému súčinnosť nevyplýva pre žalobcu zo zmluvy ani z právneho predpisu, sú podľa žalovaného účelové a neobstoja. Povinnosť poskytnutia súčinnosti podľa neho vyplýva pre žalobcu už zo samotnej povahy dohodnutého vecného plnenia a povahy miesta plnenia. Žalovaný tiež poukázal na to, že v zmysle čl. III nájomnej zmluvy mal vykonať rekonštrukciu podlahy v lehote do 30.10.2010. Presný čas plnenia teda nebol zmluvnými stranami dohodnutý, dohodnutá bola len lehota, v ktorej má byť rekonštrukcia vykonaná. Žalovaný má za to, že v tomto prípade zmluvné strany boli povinné bližšie dohodnúť čas, kedy bude záväzok žalovaného spočívajúci v rekonštrukcii podlahy splnený. Poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca ako veriteľ v prvostupňovom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmluvne dohodnutej lehote od podpisu nájomnej zmluvy dňa 30.4.2010 do 30.10.2010 vyzval žalovaného na splnenie jeho záväzku zrekonštruovať podlahu. To je podľa žalovaného ďalší dôvod, prečo sa nemôže žalobca ani v čase po 30.10.2010 úspešne domáhať voči žalovanému zaplatenia nájomného. Žalovaný tiež uviedol, že súd prvého stupňa sa v konaní vôbec nezaoberal ani otázkou platnosti nájomnej zmluvy. Zmluva o nájme v časti určenia splatnosti nájomného je podľa žalovaného neurčitá, preto ju možno považovať za absolútne neplatnú. Poukázal na čl. II bod II.2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého prvé mesačné nájomné je splatné od 1.6.2013 v celosti z dôvodu viď čl. III bod 1. Z uvedeného vyvodil, že nájomné, ktoré si žalobca od neho nárokuje, nie je v zmysle nájomnej zmluvy splatné. Tiež poukázal na to, že žalobca nemôže nahrádzať neurčité ustanovenia nájomnej zmluvy jednostranným úkonom, ktorým je žalobcova výzva na zaplatenie nájomného a určiť vo výzve splatnosť nájomného odlišne od dojednania obsiahnutého v nájomnej zmluve. Takéto jednostranné určenie splatnosti je v rozpore s § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v platnom znení, ktoré kogentne stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a ich absenciu postihuje absolútnou neplatnosťou takejto nájomnej zmluvy. V tomto prípade by išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže uhradiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,65 eura. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je podľa neho rozhodnutím vychádzajúcim zo správneho právneho posúdenia veci a z dostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu je v tomto prípade neprípustné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Poukázal na pojednávanie zo dňa 27.3.2012, na ktorom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcu niekoľkokrát vyzval na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní rekonštrukcie, za nepravdivé. Žalovaný o tom nepredložil jediný relevantný dôkaz. Do 30.10.2010, do kedy mala byť rekonštrukcia v zmysle čl. III ods. III.1 nájomnej zmluvy vykonaná, ani raz žalobcu nevyzval na poskytnutie žiadnej súčinnosti, ani mu neoznámil svoj záujem začať s vykonávaním rekonštrukcie. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že neposkytnutím súčinnosti mu žalobca zmaril možnosť vykonať rekonštrukciu podlahy a že k poskytnutiu takejto súčinnosti bol žalobca povinný. Podľa žalobcu ho nájomná zmluva žiadnym spôsobom nezaväzovala na poskytnutie nejakej súčinnosti pri rekonštrukcii podlahy a takáto povinnosť žalobcovi nevyplývala ani zo zákona. Bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť si podmienky potrebné na vykonanie rekonštrukcie podlahy, resp. požiadať žalobcu o spoluprácu v tomto smere. Žalobca nebol povinný a ani nemal ako iniciovať začatie rekonštrukčných prác, nakoľko nevedel, koľko času žalovaný na vykonanie rekonštrukcie podlahy potrebuje, či má k rekonštrukcii potrebný materiál, prostriedky, čas a iné podmienky. Bolo v záujme žalovaného splniť svoj záväzok vykonať rekonštrukciu podlahy v dohodnutom čase, nakoľko to bolo podmienkou na odpustenie platenia nájomného v zmysle čl. III ods. III.1 nájomnej zmluvy. Žalobca uviedol, že žalovaný s ním o vykonaní rekonštrukcie podlahy, resp. o uhradení dlžného nájomného začal komunikovať až potom, čo mu žalobca písomne oznámil, že na dodatočnom vykonaní rekonštrukcie nemá záujem (výzva na uhradenie ceny nájmu z 25.11.2010) a následne vypovedal nájomnú zmluvu (výpoveď z 20.12.2010). Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný sa dobrovoľne zaviazal rekonštrukciu vykonať do 30.10.2010, bol osobou odborne spôsobilou k stavebno-technickým prácam týkajúcim sa rekonštrukcie a mal teda zodpovedne a profesionálne pristupovať k splneniu svojho záväzku a dohodnúť si podmienky na vykonanie rekonštrukcie vopred tak, aby mu to vyhovovalo. Žalobca tiež spochybnil tvrdenie o neexistencii 3-4 voľných dní počas obdobia od 1.5.2010 do 30.10.2010, nakoľko napr. 5.7.2010 bol pondelok a deň pracovného pokoja, teda v spojení s víkendom mu predchádzajúcim by žalovaný bol mal možnosť využiť uvedené 3 voľné dni na rekonštrukciu. Žalobca tiež uviedol, že nakoľko v čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy bol určený presný čas plnenia záväzku žalovaného spočívajúceho vo vykonaní rekonštrukcie a žalobca po uplynutí tohto času oznámil žalovanému, že na jeho oneskorenom plnení nemá záujem, analogicky s § 518 Občianskeho zákonníka záväzok žalovaného spočívajúci vo vykonaní rekonštrukcie zanikol. Po zániku tohto záväzku boli akékoľvek rokovania so žalovaným zo strany žalobcu obmedzené len na vysporiadanie dlžného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Sám žalovaný listom č. 58/10 zo dňa 14.1.2011 požiadal žalobcu o splátkový kalendár, čo preukazuje jeho uvedomenie si povinnosti uhradiť dlžné nájomné. Žalobca povolil žalovanému uhradiť dlh na nájomnom v splátkach, avšak žalovaný následne takýto návrh neprijal. Podľa žalobcu z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný nesplnil svoj dobrovoľne prevzatý záväzok vykonať rekonštrukciu v dohodnutej lehote do 30.10.2010, hoci mu v jeho splnení nebránila žiadna dôvodná prekážka, a preto odpadol dôvod na odpustenie neplatenia nájomného v zmysle čl. III ods. III.1 nájomnej zmluvy. Nakoľko žalovaný prenajímané priestory skutočne užíval, vznikla mu tak povinnosť uhradiť prenajímateľovi nájomné dohodnuté vo výške 279,16 eura mesačne. Tým, že žalobcovi povinnosť poskytnutia súčinnosti pri začatí rekonštrukcie podlahy nevyplývala z nájomnej zmluvy ani zo zákona a nebol na ňu ani vyzvaný žalovaným, nemohol sa s ňou dostať žiadnym spôsobom do omeškania. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu neprichádza do úvahy pripustenie obrany žalovaného založenej na aplikácii § 520 v spojení s § 522 Občianskeho zákonníka. Žalobca má tiež za to, že ustanovenia nájomnej zmluvy o výške, splatnosti nájomného a podmienkach pre jeho prípadné odpustenie, boli dohodnuté jasne, určite a zrozumiteľne, čo žalovaný ani nenamietal až do podania odvolania zo dňa 2.5.2012. Žalobca súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že dojednanie o vykonaní rekonštrukcie podlahy žalovaným ako podmienka na odpustenie platenia nájomného počas troch rokov predstavovalo tzv. bartrovú dohodu, resp. dohodu o výmene určitých plnení. Z právneho hľadiska išlo o nepomenovanú zmluvu, ktorú nie je možné jednoznačne podradiť pod zmluvu o dielo a z toho titulu vyvodzovať povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému súčinnosť. Nevykonaním rekonštrukcie podlahy v stanovenej lehote odpadla podmienka pre odpustenie povinnosti platiť nájomné, a teda žalovanému vzhľadom na reálne užívanie prenajatých priestorov vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Ak tak neurobil, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil a je preto povinný vydať žalobcovi v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie spočívajúce v dlžnom nájomnom s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 13.8.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že nie je pravdou, že by nájomná zmluva neobsahovala dohodu o splatnosti nájomného, čo by malo spôsobiť jej absolútnu neplatnosť. V čl. II bod II.1. predmetnej nájomnej zmluvy bola splatnosť nájomného dohodnutá mesačne vopred za príslušný kalendárny mesiac, a to najneskôr do 10. dňa v mesiaci. Prvé mesačné nájomné bolo splatné od 1.6.2013 v celosti z dôvodu čl. III bod 1. Podľa čl. III. 1. nájomnej zmluvy sa mala vykonať na 1 poschodí do 30.10.2010 kompletná rekonštrukcia podlahy, na základe čoho nemal žalovaný po dobu 3 rokov od podpísania zmluvy platiť nájom za prenajaté priestory. Z vyššie uvedeného článku nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomná zmluva dohodu o splatnosti nájomného obsahuje (spĺňa tak náležitosti uvedené v § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb.). Odvolacia námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy je preto nedôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu a zistení súdu prvého stupňa predmetom zmluvy o nájme bol prenájom v čl. I nájomnej zmluvy špecifikovaných nebytových priestorov, a to na účel skladovania materiálov spojených s podnikaním žalovaného za v čl. II dohodnuté mesačné nájomné. Predmetom tejto nájomnej zmluvy nebola rekonštrukcia podlahy na poschodí č. 1, avšak ak by bola rekonštrukcia podlahy na tomto poschodí vykonaná bolo dohodnuté, že nebude platiť nájomné za obdobie 3 rokov. Vzhľadom k tomu, že rekonštrukcia podlahy do dohodnutého dátumu vykonaná nebola (čo žalovaný nepopieral) podmienka pre neplatenie nájomného po dobu 3 rokov nebola splnená. Žalobca nebol povinný osobitne žalovaného vyzvať na splnenie tohto záväzku. Povinnosť vykonať rekonštrukciu bola stanovená dohodou oboch účastníkov zmluvy do presne určeného termínu, ktorý je uvedený v čl. III. bod III. 1. Neplatenie nájomného za obdobie troch rokov bolo výslovne viazané na vykonanie rekonštrukcie do dohodnutého termínu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bezdôvodne a na základe preukázateľnej výzvy žalovaného odmietol žalovanému poskytnúť súčinnosť. Rozsah a charakter súčinnosti žalobcu nebol v nájomnej zmluve dohodnutý. Vypočutý svedok B. E. vo svojej výpovedi potvrdil, že sa žalovaný u neho do augusta 2010 domáhal poskytnutia 3-4 dní na uzavretie vchodu do polikliniky, avšak tieto dni sa podľa vypočutého svedka za prevádzky polikliniky v pracovnom čase nevedeli nájsť. Túto výpoveď svedka súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že aj napriek ním tvrdeným skutočnostiam, je žalovaný povinný nájomné za uplatnené obdobie plniť, pretože neplatenie nájomného v období 3 rokov bolo viazané výlučne na vykonanie rekonštrukcie do 30.10.2010. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že by potreboval na účel vykonania rekonštrukcie poskytnúť 3-4 dni, počas ktorých by bol rekonštruovaný priestor uzavretý, mal ešte aj po auguste 2010 do dohodnutého termínu 30.10.2010 dostatok času na to, aby o poskytnutie takejto súčinnosti od žalobcu riadne žiadal. Túto skutočnosť však súdu nepreukázal. Listy (zo dňa 10.1.2011 a 8.12.2010), na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní sú datované až po termíne, ktorý bol dohodnutý na ukončenie rekonštrukcie. Žalovaný teda žiadal o poskytnutie súčinnosti až po tom, keď mu žalobca oznámil listom zo dňa 25.11.2010, že na dodatočnom vykonaní rekonštrukcie už nemá záujem, a potom, čo následne dňa 20.12.2010 vypovedal nájomnú zmluvu. Keďže rekonštrukcia podlahy na 1. poschodí vykonaná nebola , a keďže žalovaný priestory uvedené v čl. I nájomnej zmluvy užíval, resp. mal v nájme, je povinný platiť dohodnuté nájomné. Opačný záver by podľa odvolacieho súdu bol v rozpore s účelom nájomnej zmluvy, ktorá je zmluvou odplatnou (§ 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb.) a na strane žalovaného by tak vzniklo bezdôvodné obohatenie v podobe bezplatného užívania prenajatého priestoru v období od 1.5.2010 do 31.1.2011. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo výške 130,65 eura. Tieto trovy žalobcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, odmena vo výške 101,25 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 130,65 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.