Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/296/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204008 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211204008.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcov: X/ V.. I. Y. Z. X/ V.. Ľ. Y., B. H. M. X, H., obaja zastúpení Mgr. Silvia Kaveschánová, advokátkou, Trnavská cesta 104, 821 01 Bratislava, proti odporcom: 1/ Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, zastúpený Mgr. Petrom Kysuckým, Nábrežie A. Hlinku 19, Hlohovec, X/ Z. C., H. M. XX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou MAKARA advokátska kancelária s. r. o., Alžbety Gwerkovej 22, Bratislava, X/ T. C., H. G. XX, H., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5, Bratislava, X/ N. I., H. M. XX, H., zastúpená advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 25, Bratislava, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. apríla 2012, č. k. 7C 31/2011-232, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. apríla 2012, č. k. 7C 31/2011-232 v napadnutej časti, m e n í t a k , že návrh navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 10.12.2010 o 8,30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Dalmy Nurnbergerovej, so sídlom Hlavná 49, Šamorín, navrhovateľom ktorej bol odporca 1/, organizovaná odporcom 2/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti: stavba so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXXX, stavba so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXXX, parcela číslo XXXXX o výmere XXX I. zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXXX o výmere XXX I. zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na W. Č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR H., katastrálne územie U.D., obec H. - m. č. M., B. H. V. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorých predchádzajúcimi vlastníkmi boli navrhovatelia 1/ a 2/, je neplatná. V časti o určenie, že účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu dňa 10.12.2010, súd prvého stupňa návrh zamietol. Zároveň zamietol aj návrh voči odporcom 4/ a 5/ a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 20.3.2007 uzatvorili odporca 1/ ako záložný veriteľ a navrhovatelia 1/ a 2/ ako záložcovia zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXX/XXXXXX/XXXX/NSUXX/X, ktorou zriadili záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcom vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej dňa 10.8.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.1.2007 vo výške 497.908,78 eur (15.000.000,- Sk). V čl. VI bod zmluvy dali záložcovia súhlas na to, aby záložný veriteľ realizoval podľa svojho výberu záložné právo na nehnuteľnosti aj dražbou podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných držbách. Prvé kolo dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ktorej navrhovateľom bol odporca 1/, sa konalo dňa 15.11.2010 o 14.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grófikovej. Na základe znaleckého posudku zo dňa 6.10.2010, č. 68/2010, vypracovaného Ing. Janou Kvantovou, znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, bola určená cena predmetu dražby a zároveň najnižšie podanie na sumu 569.000 eur. Prvé kolo dobrovoľnej dražby však podľa notárskej zápisnice zo dňa 18.11.2010 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grófikovej, č. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/ XXXX, T. XXXXX/XXXX, nebolo úspešné, pretože sa nedostavil žiaden účastník. Dňa 22.11.2010 uzatvorili odporca 1/ ako navrhovateľ dražby a odporca v 2/ ako dražobník zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, kde sa okrem iného dohodli na najnižšom podaní 550.000 eur s možnosťou zníženia na 50% sumy určenej znaleckým posudkom. Opakovaná dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností sa konala dňa 10.12.2010 na notárskom úrade N.. S. T.. Oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 29.11.2010 bolo doručené Daňovému úradu H. VI dňa 30.11.2010 a Miestnemu úradu Bratislava - M. dňa 1.12.2010. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 10.12.2010, Č.. T. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, sa vydražiteľom predmetných nehnuteľností na opakovanej dobrovoľnej dražbe stal odporca 3/ a vydražením bola dosiahnutá cena 284.500 eur. Z výpisu F. W. Č.. XXXX zo dňa 2.5.2011 súd prvého stupňa zistil, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I.2. a stavby - rodinný dom súp. č. XXXX na tejto parcele, kat. úz. U. je v súčasnosti odporca 4/ a z výpisu LV č. XXXX zo dňa 2.5.2011, že vlastníčkou nehnuteľností parc. č. XXXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 307 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXXX na tejto parcele, kat. úz. U., je odporkyňa 5/. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že odporca 2/ oznámenie o dražbe nezaslal Hlavnému mestu SR Bratislave, ako mu to ukladá ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ale ho zaslal Miestnemu úradu H. - M.. Ostatné navrhovateľmi namietané porušenia zákona o dobrovoľných dražbách súd prvého stupňa nezistil (Daňovému úradu H. VI bolo oznámenie o dražbe zaslané; exekučné záložné právo N.. W. N. nebolo v deň konania opakovanej dražby zapísané v katastri nehnuteľností; cena dražených nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom nie straším ako 6 mesiacov). Na základe vykonaného dokazovania však súd prvého stupňa dospel k záveru, že zistené porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. č. 527/2002 Z. z., má za následok neplatnosť dražby a návrhu navrhovateľov preto v tejto časti vyhovel. K námietke odporcov, že zaslaním oznámenia o dražbe Miestnemu úradu H. - M. namiesto Hlavnému mestu SR H., nebol zákon o dobrovoľných dražbách porušený, nakoľko Mestská časť H. - M. mala oznámenie v súlade s § 20 Správneho poriadku bezodkladne postúpiť Hlavnému mestu SR Bratislave, súd prvého stupňa uviedol, že na danú situáciu sa Správny poriadok vôbec nevzťahuje. Vzťahuje sa len na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Zaslaním oznámenia o dražbe sa podľa súdu prvého stupňa nezačína žiadne konanie v zmysle Správneho poriadku, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by vyústilo do rozhodnutia správneho orgánu, preto správny orgán nebol v tomto prípade povinný postupovať podľa § 20 Správneho poriadku. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že dražobník nezaslal oznámenie o dražbe jednému zo subjektov, ktorému ho mal podľa § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. zaslať. Preto bol pre nesplnenie podmienok ust. § 17 cit. zák. povinný podľa § 19 ods. 1 písm. d/ cit. zák. upustiť od dražby najneskôr do jej začatia. Keďže tak neurobil, porušil zákon o dobrovoľných dražbách, pričom takéto porušenie má vždy vplyv na vydraženie nehnuteľnosti, nakoľko sa uskutočnila dražba, ktorá sa podľa zákona konať nemala. Podľa súdu prvého stupňa týmto boli navrhovatelia dotknutí na svojich právach, nakoľko sa uskutočnila dražba, ktorá sa konať nemala a na ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti v ich vlastníctve za cenu podstatne nižšiu, ako bola jej všeobecná cena určená znaleckým posudkom. V zmysle uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia boli osobami dotknutými na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách, a teda boli aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby. Zároveň nakoľko možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné v tomto prípade osobitne preukazovať naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. V časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu 10.12.2010, súd prvého stupňa návrhu nevyhovel, pretože tento následok určenia neplatnosti dražby vyplýva priamo zo zákona (§ 17 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách), a nie je potrebné ho deklarovať v súdnom rozhodnutí. Rovnako súd prvého stupňa zamietol aj návrh voči odporcom 4/ a 5/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca 1/ a podľa obsahu odvolania ním napadol výrok, ktorým súd prvého stupňa určil predmetnú opakovanú dobrovoľnú dražbu za neplatnú. Odporca 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 17.2.2011 ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách a uviedol, že predpokladom vyslovenia neplatnosti dražby je skutočnosť, že osoba, ktorá sa žalobou na súde domáha určenia neplatnosti dražby, sa následkom porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách cíti byť dotknutá na svojich právach. Zároveň podotkol, že nie každé porušenie zákona o dobrovoľných dražbách má za následok neplatnosť dražby a nie každým porušením zákona by sa mohol navrhovateľ cítiť dotknutý na svojich právach. Podľa odporcu 1/ súd určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie bolo v takom rozsahu, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. Odporca 1/ nesúhlasil s dôvodmi neplatnosti dražby, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že oznámenie o dražbe bolo dňa 1.12.2010 doručené Miestnemu úradu H. M. a dňa 30.11.2010 Daňovému úradu H. IV. Preto mal odporca 2/ za to, že svoju povinnosť stanovenú § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách splnil, a teda nemal dôvod uvažovať o upustení od dražby. Odporca 1/ uznal, že príslušným správcom dane bol v danom prípade Magistrát hlavného mesta SR, avšak zastával názor, že sa nejedná o porušenie zákona o dobrovoľných dražbách takej intenzity, ktoré by zakladalo neplatnosť dražby. Taktiež mal za to, že uvedeným pochybením navrhovatelia neboli dotknutí na svojich právach a nemalo ani vplyv na vydraženie predmetu dražby. Dotknutý na svojich právach sa podľa odporcu 1/ mohol cítiť jedine Magistrát hlavného mesta SR a tento sa mohol aj domáhať určenia neplatnosti dražby. Vo vzťahu k ohodnoteniu draženej nehnuteľnosti odporca 1/ poukázal na ust. § 12 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách, z ktorého je zrejmé, že zákon v tejto súvislosti ukladá dražobníkovi jedinú povinnosť, a to zabezpečiť ohodnotenie draženej nehnuteľnosti znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov, čo v prejednávanej veci odporca 2/ splnil. Posudzovať ohodnotenie predmetu dražby pritom nie je spôsobilý ani súd, ani navrhovatelia či odporcovia 1/ a 2/. Zákon o dobrovoľných dražbách teda podľa názoru odporcu 1/ porušený nebol, a preto nemožno ani dospieť k záveru, že navrhovatelia boli dotknutí na svojich právach z dôvodu, že predmet dražby bol vydražený v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách za 50% hodnoty stanovenej znaleckým posudkom. Skúmanie správnosti ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom nemôže byť predmetom konania o určenie neplatnosti dražby. V prípade nesprávneho znaleckého posudku vypracovaného pre účely dražby majú navrhovatelia možnosť domáhať sa náhrady škody voči znalkyni, ak im vznikla. Rovnako odporca 2/ napadol predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola opakovaná dobrovoľná dražba určená za neplatnú. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a navrhovateľov 1/ a 2/ zaviaže na náhradu trov konania. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa a potvrdí jeho rozhodnutie, žiadal pripustiť možnosť podať dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to vzhľadom na určenie momentu doručenia správcovi dane, ktorý sa dotýka širokého okruhu daňovníkov a subjektov, ktorí na základe ustanovení rôznych právnych predpisov správcovi dane v rámci daňového konania doručujú. Podľa odporcu 2/ je nepochybné, že Mestská časť Bratislava - Ružinov je v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v platnom znení ako aj štatútu hlavného mesta SR Bratislavy správcom dane. Mal za to, že nakoľko sa zák. č. 527/2002 Z. z. v ust. § 17 ods. 5 písm. f/ výslovne odvoláva na správcu dane, pričom tento pojem nie je v zákone definovaný, je zrejmé, že ide o správcu dane v zmysle zák. č. 511/1992 Zb., t. j. o subjekt, ktorého práva, povinnosti a činnosť sú upravené zák. č. 511/1992 Zb. V zmysle § 21 zák. č. 511/1992 Zb. bol preto správca dane povinný v rámci inštitútu správy dane v prípade svojej nepríslušnosti podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a ak bola podaním dodržaná lehota (čo v konaní podľa odporcu 2/ bolo preukázané), potom sa považuje táto lehota za dodržanú i u správcu dane, ktorému bola vec postúpená. Odporca 2/ zároveň uviedol, že má vedomosť o tom, že Mestský úrad miestnej časti M. oznámenia o dražbe doručované im v zmysle § 17 ods. 5 písm. f/ zák. č. 527/2002 Z. z. od 1.1.2011 postupuje Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislave, pričom tak nekoná svojvoľne, ale na základe zákonného ustanovenia. Na základe uvedeného dražobník nemal povinnosť upustiť od dražby, pretože mal doručenie oznámenia o dražbe voči správcovi dane riadne vykázané. Preto podľa názoru odporcu 2/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca 2/ ďalej mal za to, že súd prvého stupňa sa chybne vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov. V tejto súvislosti poukázal na účel ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách, a to ochranu správcu dane z nehnuteľností ako budúceho veriteľa voči vydražiteľovi predmetu dražby ako prípadnému dlžníkovi na dani z nehnuteľností pred neoprávneným zasahovaním do jeho práv spočívajúcich vo vzniku daňovej povinnosti z dane nehnuteľností vydražiteľa. Uvedené ust. teda neslúži na ochranu vlastníka predmetu nehnuteľnosti resp. dlžníka záložného veriteľa, ktorému je poskytované ochranu v rozsahu informačnej povinnosti o vyhlásení dražby v ust. § 17 ods. 5 písm. a/ zák. o dobrovoľných dražbách. Porušenie ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách podľa odporcu 2/ nezakladá neplatnosť dražby, pretože navrhovatelia boli oboznámení s úplným znením oznámenia o dražbe a predmetný nedostatok im nespôsobil žiadnu ujmu na právach. Odporca 2/ preto nebol povinný upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách. Neupustenie od dražby z titulu nenaplnenia podmienky § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách preto nemohlo spôsobiť stav, kedy by sa navrhovatelia mohli cítiť dotknutí na svojich právach, a teda ani porušenie ust. § 19 ods. 1 cit. zák. Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie v časti, ktorou bola určená neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby, aj odporca 3/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol z dôvodu nenaplnenia podmienky neplatnosti dražby porušením zákona o dobrovoľných dražbách ako takého podľa § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách. Odporca 3/ rovnako ako odporca 2/ vo svojom odvolaní poukázal na účel ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách. Porušenie tohto ust. ani podľa názoru odporcu 3/ nezakladá neplatnosť dražby, nakoľko pre právne posúdenie veci je rozhodujúce zistenie, že navrhovatelia boli oboznámení s úplným znením oznámenia o dražbe a predmetný nedostatok im nespôsobil žiadnu ujmu na právach. Osobou, ktorej porušením cit. ust. mohla vzniknúť umy na právach bol iba správca dane z nehnuteľností, t. j. Hlavné mesto SR H.. Iba tento subjekt sa mohol domáhať neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách. Zároveň podotkol, že postavenie navrhovateľov ako vlastníkov predmetu dražby by sa nezmenilo ani v prípade prihlásenia pohľadávky Hlavného mesta SR H. ako ďalšieho veriteľa, nakoľko cenou dosiahnutou vydražením nebola uspokojená ani pohľadávka odporcu 1/ ako navrhovateľa dražby. Neupustenie od dražby v rozpore s ust. § 19 ods. 1 písm. d/ zák. o dobrovoľných dražbách odporcom 2/ z titulu nenaplnenia podmienky § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách podľa odporcu 3/ žiadnym spôsobom nemohlo spôsobiť stav, kedy sa navrhovatelia mohli cítiť dotknutí na svojich právach. Navrhovatelia preto neboli aktívne vecne legitimovaní domáhať sa neplatnosti dražby na základe porušenia § 17 ods. 5 písm. f/ cit. zák. Odporca 3/ ďalej zastával názor, že nie je možné spájať skutočnosť, že došlo k porušeniu zák. o dobrovoľných dražbách s tým, že sa uskutočnila dražba, na ktorej došlo k vydraženiu predmetu dražby za cenu nižšiu ako určenú znaleckým posudkom. Neprihlásenie resp. prípadné prihlásenie pohľadávky Hlavným mestom SR Bratislavou do dražby konanej dňa 10.12.2010 nemalo a ani nemohlo mať žiaden vplyv na počet účastníkov dražby a ani na najvyššie podanie urobené odporcom 3/. Cena dosiahnutá vydražením, pokiaľ nedošlo k porušeniu § 16 ods. 6 zák. o dobrovoľných dražbách, akokoľvek by bola nižšia ako cena stanovená znaleckým posudkom, nemohla spôsobiť to, že navrhovatelia boli dotknutí na svojich právach. Rovnako nemôže existovať žiadne prepojenie nižšej ceny dosiahnutej vydražením na porušenie § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách odporcom 2/. Vzhľadom na skutočnosť, že z podaného návrhu ani z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo vplyv na vydraženie predmetu dražby a teda mohlo spôsobiť neplatnosť držby v zmysle § 21 ods. 2 cit. zák., aj podľa odporcu 3/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa sa podľa odporcu 3/ chybne vysporiadal aj s otázkou doručovania oznámenia o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách. Mal za to, že Mestská časť H. - M. mala postúpiť oznámenie o dražbe Hlavnému mestu SR H.. Prijímanie oznámení o dražbách od dražobníkov je podľa odporcu 3/ ďalšou činnosťou v zmysle § 1a písm. c/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vymedzujúceho pojem správa daní, a teda aj táto činnosť spadá pod správu daní vykonávanú správcom dane. Mestská časť H. - M. ako správca dane, aj keď nepríslušný na správu daní z nehnuteľností, mala preto v rámci výkonu správy miestnych daní postupovať podľa zákona o miestnych daniach a v prípade, že daná skutočnosť nebola upravená zákonom o miestnych daniach, mala postupovať podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov a v zmysle § 21 ods. 1 zák. o správe daní a poplatkov oznámenie o dražbe postúpiť v daňovej veci príslušnému správcovi dane Hlavnému mestu SR H. a následne o tejto skutočnosti informovať odporcu 2/. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k odvolaniam odporcov 1/, 2/ ani 3/ vyjadrili písomne podaním zo dňa 9.10.2013 a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vec nesprávny potvrdil a navrhovateľom priznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na správne odôvodnenie súdu prvého stupňa a zároveň na nesprávnu argumentáciu odporcov v 1/ až 3/ rade, ktorí uvádzali, že povinnosť dražobníka podľa §17 ods. 5 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách bola splnená, keď v prvostupňovom konaní poukazovali na ustanovenia správneho poriadku a v odvolaniach na ustanovenia zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov (ZSDP). Uviedli, že ani Správny poriadok ani Zákon o správe daní a poplatkov nie je možné na danú situáciu aplikovať, keďže v danom prípade nejde o daňové podanie ani o daňové konanie, ktoré by sa malo týmto právnym predpisom spravovať. Jedná sa o oznamovaciu povinnosť dražobníka uloženú mu zákonom o dobrovoľných dražbách a preto ani zákon o správe daní a poplatkov, ani správny poriadok nie sú správnymi predpismi, ktoré by regulovali túto oblasť akýmkoľvek spôsobom, suplovali nesplnenie oznamovacej povinnosti dražobníka. Tiež nie je možné stotožniť sa s argumentáciou odporcov o tom, aby mestská časť H. M. bola povinná, ako nepríslušný správca dane postúpiť oznámenie dražobníka magistrátu hlavného mesta ako správcovi dane miestne príslušnému, nakoľko v danom prípade sa nejedná o podanie v daňovej veci, tiež nie je možné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého by bola lehota zachovaná aj podaním u nepríslušného správcu. Uviedli, že zavedenie všeobecného pojmu správca dane nasvedčuje tomu, že účelom bolo zabezpečiť oznámenie o konaní dražby pre všetkých správcov dane. Dražobník tým, že zaslal oznámenie len Daňovému úradu Bratislava IV. a Miestnej časti H. M. opomenul správcov dane, ktorými sú colný úrad a Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Keďže došlo k porušeniu oznamovacej povinnosti dražobníka mal dražobník od dražby upustiť. Ustanovenie § 17 ods. 5 písm. f) kategoricky ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 17 a § 13 zákona o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu na ich charakter, obsah či význam z pohľadu dražobníka či inej osoby. Uviedli, že zákon o dobrovoľných dražbách je potrebné vnímať aj z pohľadu dlžníka preto, že ide o nútený výkon, ktorý priamo zasahuje do jeho vlastníckeho práva. K aktívnej legitimácii navrhovateľov uviedli, že ak ide o tak reprobované správanie sa dražobníka, kde sám zákon o dobrovoľných dražbách mu ukladá povinnosť od dražby upustiť, nie je možné nekonštatovať, že pôvodný vlastník je jej konaním dotknutý na svojich právach. Podstatné porušenie jeho práv je v samotnom takomto výkonom dražby bez ohľadu na cenu, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť vydražená. Ak by dražobník, odporca v druhom rade postupoval tak, ako mu ukladá zákon o dobrovoľných dražbách mal od konania dražby upustiť a je otázkou, ako by prebiehala následná dražba, kto by sa jej zúčastnil, či by k vydraženiu a za akú cenu došlo. K vyjadreniu zo strany navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade k odvolaniu odporcov v 1/, 2/ a v 3/ rade sa písomne vyjadril odporca v 5/ rade podaním zo dňa 11.10.2013, pričom zdôraznil, že ustanovenie § 17, ods. 1, písm. citovaného zákona o dobrovoľných dražbách nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by malo chrániť dlžníka pred zásahmi do jeho práva právom chránených záujmov. Predmetné ustanovenie neslúži na ochranu vlastníka dražených nehnuteľností a preto by ani porušenie tohto ustanovenia nemalo zakladať aktívnu vecnú legitimáciu vlastníka na podanie žaloby o určení neplatnosti dražby pretože, podľa § 21. ods. 2, zák. o dobrovoľných dražbách o určenie neplatnosti dražby, môže súd požiadať len osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Mal za to, že takýto doslovný a prísne formalistický výklad zo strany súdu, ale aj navrhovateľov je neprípustný. Uviedol, že na situácii a v priebehu dražby by sa nič nemenilo, ani v prípade, ak by zo strany odporcu v druhom rade by bol oznámenie o dražbe zaslané magistrátu hlavného mesta SR. Aj v prípade právoplatného určenia neplatnosti dražby navrhovatelia by nič nedosiahli, nakoľko by len oddialili predaj predmetných nehnuteľností na ďalšej následnej dražbe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola určená neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby, prejednal odvolania odporcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcov týkajúcej sa doručovania oznámenia o dražbe v zmysle § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách a povinnosti Mestskej časti H. - M. postúpiť oznámenie o dražbe Hlavnému mestu SR Bratislave, odvolací súd uvádza, že zo znenia ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách jednoznačne vyplýva označenie subjektu, ktorému je dražobník povinný zaslať oznámenie o dražbe, pričom v prípade opakovanej dražby tak musí urobiť v lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby (§ 22 ods. 4 tretia veta zák. o dobrovoľných dražbách). Odporca 2/ ako dražobník bol teda povinný zaslať oznámenie o dražbe okrem iného aj Hlavnému mestu SR Bratislave ako miestne príslušnému správcovi dane z nehnuteľnosti podľa čl. 28 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 56 ods. 1 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky H. v znení dodatkov 1 až 6. Ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách pritom nepripúšťa výnimky z doručenia oznámenia o dražbe príslušnému správcovi dane a odporca 2/ bol povinný rešpektovať toto ustanovenie a doručiť oznámenie o dražbe príslušnému správcovi dane. V prípade, ak tak neurobil, bol odporca 2/ povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia pre nesplnenie podmienok stanovených § 17 zák. o dobrovoľných dražbách (§ 19 ods. 1 písm. d/ zák. o dobrovoľných dražbách). Na uvedené nemôže mať vplyv ani mylná domnienka odporcu 2/, že si svoju povinnosť stanovenú § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách splnil, keď oznámenie o dražbe doručil Miestnemu úradu H. M. (namiesto Hlavného mesta SR Bratislavy). Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že odporca 2/ ako dražobník doručil oznámenie o dražbe nepríslušnému správcovi dane v domnení, že išlo o príslušného správcu dane, ho nezbavuje povinnosti upustiť od vykonania dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. d/ zák. o dobrovoľných dražbách pre nesplnenie všetkých podmienok stanovených v § 17 zák. Vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 19 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách stanovuje povinnosť dražobníka upustiť od dražby v stanovených prípadoch a nie možnosť, porušením tejto povinnosti nepochybne došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách. Na základe uvedeného a v zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách má osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení zákona dotknutá na svojich právach, možnosť domáhať sa na súde určenia neplatnosti dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že odporca 2/ doručil oznámenie o dražbe Miestnemu úradu H. M., t. j. nepríslušnému správcovi dane, nemožno považovať za splnenie povinnosti stanovenej ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách s odôvodnením, že Miestny úrad H. M. bol povinný postúpiť predmetné oznámenie príslušnému správcovi dane, a teda odvolacie námietky odporcov v tomto smere sú nedôvodné. Ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách presne stanovuje, ktorému správcovi dane má dražobník (odporca 2/) doručiť oznámenie o dražbe. Dražobník sa nemôže zbaviť tejto povinnosti doručením ktorémukoľvek správcovi aj nepríslušnému s tým, aby tento v prípade, že je nepríslušný, postúpil oznámenie o dražbe príslušnému správcovi dane. Je povinnosťou dražobníka zistiť, ktorý správca je príslušný v zmysle ust. § 17 ods. 5 písm. f/ zák. o dobrovoľných dražbách a túto povinnosť nemôže prenášať na iné osoby, teda ani na nepríslušných správcov dane. Za nesprávny považuje odvolací súd aj názor odporcu 3/, že prijímanie oznámení o dražbách od dražobníkov je ďalšou činnosťou v zmysle § 1a písm. c/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vymedzujúceho pojem správa daní, teda aj táto činnosť spadá pod správu daní vykonávanú správcom dane, a preto mal Miestny úrad H. M. podľa § 21 ods. 1 tohto zákona oznámenie o dražbe postúpiť v daňovej veci príslušnému správcovi dane. Ust. § 1a písm. c/ zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v čase konania predmetnej opakovanej dražby síce definuje pojem správa daní okrem iného aj ako ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, v poznámke 1) k tomuto ustanoveniu je však presne definované, o ktoré osobitné zákony ide, pričom zákon o dobrovoľných dražbách sa medzi nimi nenachádza. Preto má odvolací súd na rozdiel od odporcu 3/ za to, že prijímanie oznámení o dobrovoľnej dražbe nemožno subsumovať pod pojem správa daní, oznámenie o dražbe nie je podaním v zmysle zák. č. 511/1992 Zb., a preto sa na neho nevzťahuje ani ust. § 21 ods. 1 tohto zák. o postúpení podania. Odvolací súd dodáva, že zákon o dobrovoľných dražbách je osobitným špeciálnym právnym predpisom, ktorý upravuje postup pri vykonávaní dobrovoľnej dražby, pričom vzhľadom na skutočnosť, že dobrovoľná dražba predstavuje zásadný zásah do vlastníckeho práva vlastníka draženej nehnuteľnosti sú subjekty zúčastňujúce sa na dražbe povinné dodržiavať tento právny predpis a postupovať podľa neho. Dôvodná je však odvolacia námietka, že dotknutým na svojich právach sa mohol cítiť jedine I. hlavného mesta SR H. a jedine ten sa mohol žalobou domáhať určenia neplatnosti dražby. Odvolací súd má za to, že dotknutí na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách navrhovatelia, neboli a teda nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná existencia porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorej následkom je neplatnosť dobrovoľnej dražby, nepreukazuje skutočnosť, že práve navrhovatelia boli dotknutí na svojich právach, a to konkrétne na svojom vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné citované zákonné ustanovenia osoba dotknutá na svojich právach podľa § 21 ods. 2 cit. zákona ako účastník súdneho konania a navrhovateľ v konaní musí preukázať svoje tvrdenie, že bola dotknutá na svojich právach, v súvislosti s porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom na vyššie uvedené i odvolací súd konštatoval, že v danom prípade došlo zo strany odporcu v 2/ rade k porušeniu zákonnej povinnosti a teda k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v zmysle ust. § 21 ods. 2 cit. zákona, len osoba, ktorá tvrdí, že bola porušením ustanovení zákona dotknutá na svojich právach má možnosť domáhať sa na súde určenia neplatnosti dražby, pričom toto porušenie je potrebné zo strany takéhoto navrhovateľa v priebehu súdneho konania i preukázať - uniesť dôkazné bremeno. Vo vzťahu k zistenému porušeniu ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f) Zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd skúmal, či takýmto porušením zákona boli navrhovatelia dotknutí na svojich právach. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd má za to, že porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, tak ako bolo v priebehu súdneho konania zistené, t.j., že dražobník oznámenie o dražbe nezaslal správnemu správcovi dane, takýmto konaním navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade neboli priamo dotknutí na svojich právach. Porušením povinností podľa § 17 ods. 5 písm. f) cit. zákona, v spojení s následným neupustením od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d) Zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade neboli dotknutí na svojich právach a to i vzhľadom na zisteným skutkový stav, a to ,že v prípade išlo o v poradí už druhé kolo dražby, pričom v dňa 22.11.2010 uzatvoril odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby a odporca v 2/ rade ako dražobník zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, kde okrem iného bola dohoda na najnižšom podaní 550 000,- eur s možnosťou zníženia na 50 % sumy určenej znaleckým posudkom. Podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade výkonu záložného práva, okrem ( zákonného záložného práva) a tiež v prípadoch, keď predmetom dražby je byt, alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený pobyt, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určené znaleckým posudkom. Porušenie zákona o dobrovoľných dražbách podľa § 17 ods. 5 písm. f) cit. zák. a to neoznámenie dražby správnemu správcovi dane, nemohlo preto mať žiaden vplyv na priebeh dražby (na počet účastníkov dražby a ani na najvyššie podanie zo stany odporcu v 3/ rade, prípadne na cenu dosiahnutú vydražením) nemohlo spôsobiť, že navrhovatelia boli dotknutí na svojich právach. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola určená neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby podľa § 220 O.s.p., rozsudok súdu 1. stupňa zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie. ( § 221 ods. 1) Odvolací súd návrhu odporcu 2/ na pripustenie dovolania nevyhovel, pretože v prejednávanej veci bolo odvolaniu vyhovené. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na určenie, že účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu dňa 10.12.2010 ako aj v časti, ktorou bol zamietnutý návrh voči odporcom 4/ a 5/, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.