Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204071 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211204071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: IT.. N. Š., T.. XX. X. XXXX, U. H. Ť. XXX/XX, H., zast. Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, proti odporcovi: F. Y., G..M..B.., Y. XX, H., V.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4. 11. 2011, č.k. 13C/13/2011 - 136 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4. 11. 2011, č.k. 13C/13/2011 - 136 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 217,24 eura, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 22. 12. 2010, doručeným navrhovateľovi dňa 22. 12. 2010, je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 309,16 eura, ako aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2008, s dňom nástupu do práce dňa 24. 11. 2008. Navrhovateľ bol v zmysle pracovnej zmluvy zaradený do funkcie junior investičný manager s náplňou práce podľa pracovnej zmluvy, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 8. 12. 2010 doručil navrhovateľ odporcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce - ďalej len ZP) a jeho pracovný pomer u odporcu mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby (dňom 28. 2. 2011). Dňa 22. 12. 2010 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z titulu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Navrhovateľ považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trval na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, čo mu oznámil listom zo dňa 17. 1. 2011. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 22. 12. 2010 súd zistil, že v ňom odporca vymedzil 4 dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru: 1. Navrhovateľ, ktorý sa spolupodieľal na riadení a realizácii projektu "49-veľké veci" ako jeden z riadiacich pracovníkov, zanedbal svoje povinnosti spočívajúce v komunikácii so súdmi, exekútormi, a povinnými, konkrétne nekontaktoval povinných s možnosťou uzavretia dohody o postupnom splácaní pohľadávky, nenavrhoval povinným osobné stretnutia s možnosťou dohodnutia splátkových kalendárov, nekontaktoval exekútorov ohľadom stavu prepoverenia v rámci zmeny súdnych exekútorov, nezisťoval aktuálny stav konaní na súdoch, nenavrhoval spôsoby riešenia v rozsahu riadiaceho pracovníka, pričom bol viackrát upozornený na tieto skutočnosti vedením spoločnosti, V.. C. D. a V.. I. U., čím porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy v bode "napomáhať úspešnosti priebehu pravidelného obchodného prípadu". 2. Navrhovateľovi bola podľa zápisnice z pracovnej porady č. 1 zo dňa 20. 10. 2010 pridelená úloha spočívajúca v zaslaní žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru, predmetom ktorej bolo získanie vyjadrenia k problematike špecifikovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru k projektu "Družstvá". Navrhovateľ úlohu nesplnil k 20. 10. 2010, na porade zo dňa 25. 10. 2010 mu bol stanovený termín na splnenie úlohy najneskôr do 5. 11. 2010. Navrhovateľ však úlohu riadne a včas nesplnil, čo spôsobilo oneskorenie zistenia informácií, spôsobujúce bariéry vo výkone ďalších súvisiacich úloh, čím navrhovateľ porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy, a to v bode "pripravovať dokumentáciu súvisiacu s prideleným projektom". Navrhovateľ porušil pracovnú náplň aj tým, že oneskorene zabezpečil podklady, prípadne ich zabezpečil neúplne, a nepripravil dokumentáciu pre vedenie spoločnosti na stretnutie s externým právnym zástupcom N.. I. G., plánované na deň 8. 11. 2010, pričom predmetnú dokumentáciu musela urýchlene pripraviť a skompletizovať navrhovateľovi podriadená pracovníčka I.. W. N.. 3. Navrhovateľ, ktorý bol poverený vedením projektu "Teplárne", mal vykonávať prípravu projektov podľa pokynov vedenia spoločnosti a na základe uskutočnenej analýzy predkladať návrhy variantných riešení, sledovať a navrhovať možnosti alokácie finančných zdrojov, aktívne sa zúčastňovať v investičnom tíme pohľadávkového manažmentu, projektovo spracovávať nové obchodné prípady a informovať o nich vedenie spoločnosti, priebežne vyhodnocovať priebeh realizácie strategických projektov a na základe správ a podkladov podávať návrhy na ďalšie riešenie, pravidelne vyhodnocovať ekonomickú efektívnosť uskutočnených obchodov. Do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ nepreukázal žiadne výstupy zvereného projektu, a preto odporca považuje účasť navrhovateľa na projekte za neaktívnu. 4. Navrhovateľ bol dňa 30. 11. 2010 písomne upozornený na neplnenie si pracovných povinností z dôvodu opakujúcich sa oneskorených príchodov na pracovisko v neodôvodnených prípadoch. Týmto konaním navrhovateľ porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle § 81 bod a) ZP - pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Súd poukázal na § 68 ods. 1, 2 a § 70 ZP s tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení), a žiadny z uvádzaných dôvodov nie je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ZP v takej intenzite, že by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. K 1. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo strany odporcu bolo súdom nariadené právoplatné predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo odporcovi nakladať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom projektu „49 - veľké veci“. Zo zápisníc z pracovných porád mal súd za zistené, že úloha - organizácia projektu 49 exekúcií - telefonická komunikácia s povinnými, vyhotovovanie a zasielanie dohôd, bola bez stanoveného termínu ukončenia, plnila sa priebežne, pričom zodpovední boli okrem navrhovateľa aj V.. I. U., MK.. W. N. a V.. I. D.. Zo zápisníc je zrejmé, že v tejto súvislosti odporca navrhovateľa nijakým spôsobom neupozorňoval na prípadné nedostatky v práci, nevytýkal mu neplnenie si pracovných úloh, zanedbanie povinností, resp. porušovanie pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny nepotvrdil ani svedok U., priamy nadriadený navrhovateľa, ktorý na projekte tiež pracoval. On sám uzavrel len jednu dohodu, za čo nebol nijakým spôsobom sankcionovaný. K 2. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že aj keď bolo v konaní preukázané, že na pracovnej porade dňa 20. 10. 2010 bola pridelená navrhovateľovi úloha zaslať žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru s termínom 22. 10. 2010, tento termín bol na poradách z 25. 10. 2010 a z 2. 11. 2010 posunutý na 5. 11. 2010. Podľa zápisnice z porady 8. 11. 2010 nebola navrhovateľovi v projekte „Družstvá“ uložená žiadna úloha, nebolo ani konštatované, že nejakú úlohu nesplnil. Navrhovateľ zaslal žiadosť vzhľadom na svoju práceneschopnosť v dňoch 4. a 5. 11. 2010 s oneskorením pár dní (10. 11. 2010), na činnosť odporcu to však nemalo žiadny negatívny dopad, nebola tým spôsobená žiadna škoda, ani iný následok. Preto podľa súdu tento nedostatok nie je možné kvalifikovať ako závažný, ale ako bežný nedostatok v práci, ktorý by mohol zakladať len dôvod na upozornenie navrhovateľa na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zo zápisnice z pracovnej porady zo dňa 20. 10. 2010 mal súd tiež za zistené, že za prípravu podkladov pre N.. G. bola zodpovedná I.. W. N., a táto i úlohu splnila, pričom stretnutie s N.. G. sa ani neuskutočnilo. K 3. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že by poveril vedením projektu "Teplárne" práve navrhovateľa. Svedok U. uviedol, že projekt beží od roku 2007 a že sa v ňom v podstatne nikdy nič nedialo. K 4. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd uviedol, že sa ním nezaoberal, nakoľko v ňom odporca len konštatuje, že navrhovateľ bol upozornený na neskoré príchody do práce, bez uvedenia ďalších skutočností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a dané v rozpore s ustanoveniami ZP, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 309,16 eura. O povinnosti uloženej odporcovi zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca považuje rozsudok za arbitrárny, keďže je iba stroho, nenáležite a výlučne formalisticky odôvodnený, pričom nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní, a je aj nepreskúmateľný. Poukázal na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil a špecifikoval 4 dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom každý z týchto dôvodov samostatne založil právo odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu. K projektu " 49 - veľké veci" odporca uviedol, že navrhovateľ vedome, úmyselne a závažne porušil svoje povinnosti, ktoré mu boli uložené, a preto by nebolo spravodlivé požadovať od odporcu, aby naďalej navrhovateľa zamestnával. Navrhovateľ nepoprel, že niektoré úlohy v rámci projektu spočiatku vykonával, a až následne, keď bola s jeho prácou vyjadrená nespokojnosť zo strany odporcu, výslovne a fakticky odmietol vykonávanie uložených úloh, a účelovo sa odvoláva na morálne a etické hodnoty. K projektu "Družstvá" odporca uviedol, že navrhovateľ nepoprel, že si riadne a včas nesplnil jemu zverenú úlohu. Skutočnosť, že odporcovi v súvislosti s riadnym a včasným nesplnením povinností zo strany navrhovateľa nevznikla žiadna priama škoda, nemôže samo osebe vylúčiť kvalifikáciu tohto skutku ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za splnenie povinnosti - zabezpečiť podklady pre externého právneho zástupcu N.. G. niesol navrhovateľ voči vedeniu odporcu priamu zodpovednosť ako vedúci projektu. K projektu "Teplárne" odporca uviedol, že výsluchom svedka bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol poverený vedením tohto projektu, avšak na projekte nepracoval, pričom predmetom jeho práce bolo robiť aktívny obchod. Svedok potvrdil, že navrhovateľovi boli nedostatky vytýkané aj priamo svedkom, avšak bezvýsledne. Navrhovateľ účelovo obhajoval svoju pasivitu rôznymi skutočnosťami (turbulentné obdobie na politickej a mediálnej scéne, komunálne voľby), čo nemalo s jeho náplňou práce nič spoločné. K opakovaným neskorým príchodom navrhovateľa do práce, odporca uviedol, že aj keď uvedený dôvod nie je sám osebe dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, má význam pri kumulácii s ostatnými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ obdržal dňa 30. 11. 2010 od odporcu upozornenie na neplnenie si pracovných povinností, toto zobral na vedomie a svoje oneskorené príchody na pracovisko údajne odstránil. V dňoch 2. 12., 3. 12. a 6. 12. 2010 sa však opätovne dostavil na pracovisko oneskorene, čo vytvára obraz o jeho postoji k plneniu pracovných úloh, a je jedným z relevantných faktorov, na ktoré by mal súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadať. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ s tým, že odporca v ňom opisuje svoju doterajšiu obranu. V konaní sa jasne preukázalo, že odporcom tvrdené nedostatky boli menej závažné, dlhodobé a odporcom tolerované. Snaha odporcu spraviť z nich závažné porušenie disciplíny je zrejmá, ale nemá oporu v dôkazoch, ktoré odporca produkoval. V súdnom konaní bolo jasne a bezpochyby preukázané, že uvádzané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neobstoja. Čo sa týka 1. dôvodu, má navrhovateľ za to, že pokiaľ dodržiaval predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo nakladať s pohľadávkami, a odporca mu dodržiavanie zákona kladie za vinu a uvádza ho ako dôvod na okamžité rozviazanie pracovného pomeru, je otázne, či konanie odporcu nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prípadne iného trestného činu. Čo sa týka 2. dôvodu, na pojednávaniach bolo jasne preukázané, že predmetnú úlohu mal na starosti úplne iný pracovník, ktorý túto úlohu nesplnil, a voči ktorému neboli vyvodené žiadne negatívne následky. K 3. dôvodu navrhovateľ uviedol, že odporca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by vedením projektu „Teplárne“ poveril navrhovateľa. Sám svedok odporcu uviedol, že projekt beží od roku 2007, a že sa v ňom v podstate nikdy nič nedialo. K 4. dôvodu uviedol, že sám osebe je právne irelevantný, nakoľko ide o oznámenie, že pracovník menej závažným spôsobom porušuje pracovnú disciplínu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie odporcu ako neopodstatnené odmietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní, a po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, a má za to, že námietky odporcu, uvedené v jeho odvolaní nemôžu obstáť. Neobstoja námietky odporcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, o nesprávnych skutkových zisteniach, o nesprávnom právnom posúdení veci, ani o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania (aj z dokazovania, ktoré navrhol vykonať odporca na preukázanie svojich tvrdení, a to zápisnicami z pracovných porád, výsluchom svedka V.. I. U.), pričom odporca žiadne iné návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Súd prvého stupňa zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, prečo ani jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom v takej intenzite, ktoré by oprávňovalo odporcu (zamestnávateľa) skončiť s ním pracovný pomer týmto výnimočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu, pričom súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca ako porušenie pracovnej disciplíny. Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ svoje pracovné povinnosti dlhodobo riadne neplnil. Napriek tomu s ním nerozviazal pracovný pomer výpoveďou, a dokonca nedostatky v práci (okrem jediného písomného upozornenia z 30. 11. 2010 na neplnenie si pracovných povinností z dôvodu neskorého príchodu na pracovisko dňa 29. 11. 2010) neboli navrhovateľovi ani nikdy vytknuté písomne jeho priamym nadriadeným, ani vedením spoločnosti. Nesplnenie stanovených úloh navrhovateľom nevyplýva ani zo zápisníc z pracovných porád, údajné ústne „výtky“ odporca v konaní bez pochybností nepreukázal. Nepresvedčivo preto vyznieva tvrdenie odporcu, že po tom, čo navrhovateľ priamo odmietol výkon práce na projekte „49 - veľké veci“, pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa, lebo bolo pre neho neprijateľné, aby vyčkal do uplynutia výpovednej lehoty na základe výpovede navrhovateľa zo dňa 8. 12. 2010, resp. aby mu sám dal výpoveď. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol prvostupňový súd v danej veci v súlade so zákonom, keď dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože žiadny z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pretože nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov vo výške 217,24 eura, z toho 161,04 eura na náhradu trov právneho zastúpenia (za dva úkony právnej služby -vyjadrenie navrhovateľa z 24. 1. 2012 k odvolaniu odporcu vo výške 58,69 eura + paušálna náhrada 7,63 eura, účasť na pojednávaní dňa 12. 2. 2013 vo výške 60,07 eura + paušálna náhrada 7,81 eura, spolu 134,20 eura + DPH), a 56,20 eura na náhradu cestovného navrhovateľa na pojednávanie pred odvolacím súdom, tak ako ich vyčíslil právny zástupca navrhovateľa v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie