Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209984 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211209984.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: MCI Group, a.s., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 44 728 298, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pod č. EX 902/2011, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 247,10 eur s prísl., trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/813/2011-14 zo dňa 10.12.2012 v časti trov exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/813/2011-14 zo dňa 10.12.2012 v napadnutej časti m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, trovy exekúcie vo výške 107,03 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvým výrokom súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. poriadok), pretože majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Druhým výrokom rozhodol, že oprávnenému a povinnému nepriznal náhradu trov konania. Tretím výrokom zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 56,15 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O výške trov konajúci súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku a 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Priznané trovy exekúcie pozostávali z paušálnej odmeny 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 13,60 eur a 20 % DPH vo 9,36 eur. Konajúci súd mu nepriznal náhradu hotových výdavkov za cestovné, nakoľko sa v spise nenachádzal záznam, ktorý by vykonanie služobnej cesty potvrdzoval. Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, v ktorom namietal, že súdu potrebné doklady predložil. Pri podávaní podnetu na zastavenie exekúcie bola k vyčísleným trovám exekúcie priložená kniha jázd, kde je uvedená služobná cesta Senica - Bratislava a späť, a to za účelom zisťovania majetku povinného. V prípade, ak by bol zistený majetok povinného, tak by bol vykonaný súpis hnuteľných vecí, ale nakoľko bolo zistené, že firma si na uvedenej adrese iba objednala nájom kancelárie, ktorú si však neprenajala ani nezaplatila objednaný nájom kancelárie, tak bolo iba v knihe jázd uvedené zisťovanie majetku. Súdny exekútor cestu dokladoval tak, ako v iných prípadoch počas svojej exekútorskej praxe, a to aj nad rámec zákonných ustanovení, nakoľko žiadne ustanovenie Ex. poriadku a ani vyhlášky neustanovuje, že zo služobnej cesty musí byť napísaný záznam. Vzhľadom na uvedené preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že oprávnený je povinný zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 107,03 eur (už priznaných 56,15 eur, cestovné 37,12 eur, strata času 5,28 eur). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Podľa § 196 Ex. poriadok za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, na ktorý Ex. poriadok odkazuje. Ide o zák. č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách). Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že dôvodom, pre ktorý nebolo možné exekútorovi vôbec priznať náhradu cestovných nákladov, bol chýbajúci záznam zo služobnej cesty. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor predložil spolu s podnetom na zastavenie exekúcie knihu jázd, z ktorej vyplýva, že vykonal cestu za účelom zisťovania majetku povinného zo Senice do Bratislavy a späť, fotokópiu technického preukazu od použitého motorového vozidla a doklad o zakúpení pohonných hmôt. Tieto doklady vyhodnotil odvolací súd ako dostačujúce na preukázanie nároku exekútora na priznanie náhrady za cestovné. Z fotokópie technického preukazu je možné zistiť druh paliva a priemernú spotrebu vozidla, preto súdu prvého stupňa nič nebránilo rozhodnúť o uplatnenom nároku exekútora. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách cena pohonnej látky sa preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak sa preukazuje cena pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak sa cena nepreukáže dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad"). V zmysle § 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z.z. náhrada za spotrebované pohonné látky sa určí podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"). Podľa § 7 ods. 6 zák. č. 283/2002 Z.z. spotreba podľa technického preukazu sa použije takto: a) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %, b) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste, c) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla, d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu 8a) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %. Z technického preukazu motorového vozidla odvolací súd zistil, že priemerná spotreba motorového vozidla je 6,4 l/100 km. Pri vzdialenosti 200 km (trasa zo Senice do Bratislavy) priemerná spotreba paliva na cestu tam aj späť predstavuje objem 12,80 l (6,4 x 2). Pri cene benzínu uvedenej v doklade o kúpe pohonných hmôt z tohto obdobia vo výške 1,470/liter, cestovné náhrady za spotrebované pohonné látky predstavujú sumu 18,82 eur (12,80 x 1,47 eur). Spolu so zákonným nárokom na základnú náhradu za každý kilometer jazdy v zmysle § 7 ods. 2 zák. 283/2002 Z.z., odvolací súd priznal exekútorovi ním uplatnenú výšku cestovného. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia náhrada je 0, 66 eura za každú aj len začatú polhodinu. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že exekútorovi patrí aj náhrada za stratu času, pričom exekútorom uplatnenú za 4 hodiny považoval za primeranú vzhľadom na čas strávený cestou do Senice a späť a čas strávený zisťovaním majetku povinného. Exekútorovi patrí náhrada za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 5,28 eur. Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada trov exekúcie vo výške 107,03 eur pozostávajúca z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur, náhrady poštovného 13,60 eur, cestovného vo výške 37,12 eur, náhrady za stratu času 5,28 eur + 20 % DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v súlade s § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.