Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/164/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211196 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211211196.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: VEDAG Slovensko, spol. s r. o., Pestovateľská č. 6, 821 04 Bratislava, IČO: 35 720 573, zast. Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, Jozefská č. 7, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: PSR Industry, spol. s r. o., Drieňová č. 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 365 181, zast. JUDr. Martinom Olosom, advokátom, M. R. Štefánika č. 71, 010 01 Žilina, o zaplatenie 23.637,39 Eur s prísl., o odvolaniach odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 a proti opravnému uzneseniu zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 v napadnutej časti náhrady trov konania v znení napadnutého opravného uznesenia zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 zastavil konanie a v znení opravného uznesenia zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu v sume 2.033,15 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom v súlade s ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 1.418,18 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že návrh doručený súdu dňa 02. 05. 2011, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 23.637,39 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny dodaného stavebného materiálu, navrhovateľ vzal späť podaním doručeným súdu dňa 23. 03. 2012 pred začatím konania vo veci v časti istiny 23.637,39 Eur z dôvodu úhrady dňa 20. 03. 2012 v celom rozsahu, keďže dňa 23. 04. 2012 odporca uhradil aj vyčíslený úrok z omeškania v sume 4.016,59 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu, nakoľko pre správanie odporcu bol návrh vzatý späť a konanie bolo zastavené. Opravným uznesením zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 súd opravil druhú vetu výroku uznesenia zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 z dôvodu chyby v písaní a počítaní, keď nesprávne uviedol výšku náhrady trov konania, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Správna výška náhrady trov konania predstavuje sumu 2.033,15 Eur. Priznané trovy pozostávajú z krátenej časti súdneho poplatku v sume 14,32 Eur, z trov právneho zastúpenia v sume 2.018,83 Eur za 4 úkony právnej služby z tarifnej hodnoty 23.637,39 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, čiastočné späťvzatie) po 403,34 Eur/úkon, z tarifnej hodnoty 4.002,26 Eur (účasť na pojednávaní bez prejednania veci) po 37,76 Eur/úkon, režijný paušál 3 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur, DPH 20 % zo sumy 1.651,12 Eur (4 x 403,34 + 37,76) v sume 330,22 Eur. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil, eventuálne zmenil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 209,31 Eur. Odporca považoval výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania za vecne nesprávny. Uviedol, že úkon „účasť na pojednávaní bez prejednania veci“ bol vykonaný zjavne neefektívne, nakoľko účasť navrhovateľa na pojednávaní bola vzhľadom na úplné uhradenie pohľadávky a jej príslušenstva celkom bezpredmetná. Namietal, že súd prvého stupňa priznal režijný paušál celkom za 8 úkonov právnej služby, pričom v danej veci nebolo právnym zástupcom navrhovateľa vykonaných 8 úkonov právnej služby. Priznanie DPH z režijného paušálu je podľa názoru odporcu zjavne nezákonné, nakoľko náhrada hotových výdavkov nie je zdaniteľné plnenie pre účely DPH a DPH nepodlieha. Poukázal na ust. § 15 až § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., podľa ktorých nie je možné si z náhrady hotových výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty, lebo uvedená vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty, medzi ktoré táto nepatrí. Na náhradu hotových výdavkov sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo nemá charakter protihodnoty za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou v zmysle ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Aj proti opravnému uzneseniu zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 podal odporca odvolanie v časti opraveného výroku uznesenia zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 o náhrade trov konania a odôvodnil ho tým, že opravné uznesenie je absolútne nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, z akého dôvodu bol výrok o trovách opravený a v čom mala spočívať pisárska vada. V danej veci je oprava neprípustná a je zásahom do právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ s výrokom nesúhlasil, mohol podať odvolanie. Podľa názoru odporcu opravou nemožno sanovať to, že navrhovateľ je aktuálne nespokojný s výškou priznaných trov, pričom v danej veci nejde o pisársku vadu. Z uvedených dôvodov odporca vo svojom odvolaní proti opravnému uzneseniu opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 209,31 Eur. K odvolaniam odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania je vecne nesprávny z dôvodu, že súd sa pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia pomýlil v neprospech navrhovateľa tým, že síce správne vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v odôvodnení, ale vo výroku zabudol započítať príslušnú DPH. Po spočítaní všetkých zložiek tvoriacich náhradu trov konania, t. j. 1.651,12 Eur (úkony právnej služby) + 330,22 Eur (20 % DPH) + 37,49 Eur (režijný paušál 3 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur) + 14,32 Eur (krátená časť súdneho poplatku) vychádza výsledná suma vo výške 2.033,15 Eur, hoci súd vo výroku uznesenia uviedol len čiastku 1.702,93 Eur. Je zrejmé, že pri výslednom výpočte do tohto nebola zahrnutá DPH, nakoľko chýbajúca čiastka predstavuje práve túto zložku (2.033,15 - 1.702,93 = 330,22). Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe vyčíslených položiek a odôvodnenia uznesenia je jasné, že údajne priznaný režijný paušál za 8 úkonov právnej služby je len zrejmým pochybením v písaní a DPH bola počítaná výlučne z úkonov právnej služby, nie aj z režijného paušálu ako uviedol odporca. V súvislosti s priznanou náhradou trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2012, ktorá bola podľa odporcu úplne bezpredmetná, navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil navrhovateľovi istinu dňa 20. 03. 2012, t. j. až po tom, ako bolo obom stranám zaslané predvolanie na pojednávanie dňa 24. 04. 2012, pričom navrhovateľ trval aj na uhradení uplatnených úrokov z omeškania, ktoré uhradil odporca až deň pred pojednávaním. Z uvedeného dôvodu bolo irelevantné, či by sa právny zástupca navrhovateľa zúčastnil pojednávania a priamo na ňom zobral svoj návrh späť, alebo podal písomné späťvzatie návrhu, keďže za obidva tieto úkony si mohol vyúčtovať náhradu poskytnutej právnej služby. Zároveň podotkol, že nakoľko mu súd zaslal predvolanie na pojednávanie a až do poslednej chvíle mu nebolo oznámené, že pojednávanie sa nebude konať, bolo povinnosťou navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu sa pojednávania, na ktoré bol predvolaný, zúčastniť. Podľa názoru navrhovateľa súd pri oprave uznesenia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania postupoval v súlade so zákonom a rozhodol správne. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu proti opravnému uzneseniu navrhovateľ tiež opätovne poukázal na to, že v uznesení zo dňa 24. 04. 2012, konkrétne v druhej vete výroku, došlo k zrejmej nesprávnosti - pisárskej chybe, nakoľko v odôvodnení uznesenia je správne rozpísaná výška priznanej náhrady trov konania, avšak vo výslednej sume nie je zohľadnená DPH, ktorú však súd svojim rozhodnutím priznal, len ju zabudol ku konečnej sume pripočítať. Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v znení napadnutého opravného uznesenia bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania odporcu nie sú dôvodné. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Otázka zavinenia podľa tohto ustanovenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Ak teda navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t. j. pre správanie odporcu po začatí konania spočívajúce v uhradení uplatnenej pohľadávky, čo potvrdil aj odporca, z procesného hľadiska zásadne platí, že odporca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré navrhovateľ na uplatnenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. Jedným zo všeobecných predpokladov, za splnenia ktorých účastníkovi vznikne nárok na náhradu trov konania, je účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva účastníka na právnu pomoc. V intenciách uvedeného súd skúmal účelnosť navrhovateľovi priznanej náhrady trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní konanom dňa 24. 04. 2012, ktorá bola podľa odporcu vykonaná zjavne neefektívne vzhľadom na úplné uhradenie pohľadávky a jej príslušenstva. V danom prípade odporca uhradil navrhovateľovi istinu dňa 20. 03. 2012, t. j. až po tom, ako bolo obom stranám zaslané predvolanie na pojednávanie dňa 24. 04. 2012, pričom príslušenstvo pohľadávky, na ktorom navrhovateľ aj naďalej trval, odporca uhradil až deň pred týmto pojednávaním. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd mal za to, že navrhovateľovi vzniknuté trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2012 je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko nie je možné navrhovateľovi vytknúť, že návrh vo zvyšnej časti zobral späť priamo na pojednávaní, ktorého konanie z dôvodu časovej núdze vyvolanej správaním odporcu už nemohol ovplyvniť, a na ktoré pojednávanie bol jeho právny zástupca v zmysle predvolania súdu povinný sa dostaviť. K odvolacej námietke, že súd prvého stupňa priznal režijný paušál celkom za 8 úkonov právnej služby, hoci v danej veci nebolo právnym zástupcom navrhovateľa vykonaných 8 úkonov, odvolací súd uvádza, že s ohľadom na ostatnú časť odôvodnenia uznesenia zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77 sa tu jedná o zrejmú nesprávnosť, pričom správny výpočet režijného paušálu vyplýva i z odôvodnenia opravného uznesenia zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91, kde je uvedené, že režijný paušál bol priznaný 3 krát vo výške 7,41 Eur a 2 krát vo výške 7,63 Eur, teda spolu 5 krát, čo korešponduje s počtom úkonov vykonaných v konaní právnym zástupcom navrhovateľa. Čo sa týka odporcom namietanej opravy uznesenia zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77, z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v jeho výroku o náhrade trov konania došlo k zrejmej nesprávnosti - chybe v písaní a počítaní, nakoľko do výslednej sumy priznanej náhrady trov konania, ktorá mala podľa vyčíslenia obsahovať aj zložku 20 % DPH, nebola táto započítaná. Pretože v danom prípade išlo o zjavne zistiteľnú nesprávnosť v súčte jednotlivých položiek priznanej náhrady trov konania, čo vyplýva z rozporu medzi výrokom a odôvodnením predmetného uznesenia, súd prvého stupňa správne podľa ust. § 164 O.s.p. vydal opravné uznesenie, v ktorom opravil výšku náhrady trov konania, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi tak, že správna výška náhrady trov konania predstavuje sumu 2.033,15 Eur. Súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ako z uznesenia zo dňa 24. 04. 2012 č. k. 25Cb/183/2011-77, tak z opravného uznesenia zo dňa 08. 03. 2013 č. k. 25Cb/183/2011-91 pritom vyplýva, že o 20 % daň z pridanej hodnoty bola zvýšená len odmena advokáta za 5 úkonov právnej služby (4 x 403,34 + 37,76), nie aj režijný paušál, čo je zrejmé zo sumy priznanej DPH (1.651,12 x 20 % = 330,22). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietky odporcu sú v tomto smere nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania v znení napadnutého opravného uznesenia ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p., navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si žiadne neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.