Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/508/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218365 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211218365.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa : R. N., N. N. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincova 35, Bratislava, proti odporcom: 1. A.. M. N., X. O. N., P. N. N. XXXX/XX, N., obaja zastúpení LawPartners, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 12. 06. 2013 č.k. 52C 143/2011 -223 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 117,50 eura, k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v I. a II. rade náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcov v I. a II. rade vo výške 594,22 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. - 2 - Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 26. 07. 2011 domáhal od odporcu vrátenia daru - nehnuteľnosti, bytu č. 2 o výmere 85 m2 s príslušenstvom nachádzajúcom sa v bytovom dome na N. XX, Z. Č.. XXXX, A. na A.. Č.. XXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 9299/216001, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pre obec Bratislava - m. č. Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Nivy, zapísaný na U. Č.. XXXX (ďalej len "byt" alebo "dar") a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 12. 07. 2001 daroval odporcovi byt. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný pod č. S.-XXXX/XX R. W. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ daroval byt odporcovi za splnenia viacerých podmienok, t. j. že v prospech navrhovateľa bude zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania bytu, že do 1 roka vyplatí sirotám po svojom bratovi po 100 000,- Sk a bratovi Zdenkovi Bartošovi 300 000,- Sk, a že v prípade predčasnej smrti odporcu bude byt vrátený navrhovateľovi. V čase podpisu zmluvy bol navrhovateľ ťažko chorý depresiami po smrti svojej manželky a najmladšieho syna preto poveril vypracovaním zmluvy odporcu. Odporca ho ubezpečil, že všetky tieto podmienky sú obsiahnuté v zmluve. Nakoľko zistil, že sa tak nestalo, následne uzavreli tzv. dohodu o upresnení darovacej zmluvy zo dňa 01. 12. 2002. Netere boli vyplatené však až v roku 2008, t.j. 7 rokov po podpise darovacej zmluvy. S odporcom žije v spoločnej domácnosti, avšak nejaví o neho žiadny záujem a neposkytuje mu pomoc, ktorú v jeho veku potrebuje. Aj s manželkou ho ignorujú, kritizujú každú maličkosť. Odporca mu viackrát vulgárne nadával. Pri rekonštrukcii bytu dal odporca bez jeho vedomia zlikvidovať nábytok v obývačke, kuchyni, spálni a časť knižnice. Odporca sa k nemu správa tak, že porušuje dobré mravy a neprejavuje voči nemu ako darcovi primeranú vďaku, preto ho listom zo dňa 02. 06. 2011 požiadal o vrátenie daru. Taktiež má za to, že zmluvu uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, z ktorého dôvodu tiež listom zo dňa 05. 07. 2011 odstúpil od darovacej zmluvy a opätovne žiadal o vrátenie daru. Odporca mu listom zo dňa 08. 07. 2011 oznámil, že z bytu neodíde. Z uvedených dôvodov žiada vrátenie daru odporcom. K návrhu sa podaním zo dňa 19. 09. 2011 vyjadril odporca. Uviedol, že vyplatenie podielu z hodnoty bytu ostatným dedičom bolo dohodnuté ústne bez časového limitu a tak bolo i splnené. Skutočným dôvodom darovania bola potreba postarať sa o otca, t. j. navrhovateľa, ktorý má 88 rokov. Starostlivosť o darcu prejavoval v zvýšenej miere už od smrti jeho manželky v roku 1998. Spolužitie s - 3 - otcom nie je jednoduché, rád vyvoláva konflikty. Odporca mu poskytol kvalitné (výrazne lepšie) prostredie na bývanie, niekoľko krát mu zachránil život. Nebol obmedzený v pohybe po byte aj keď to spôsobovalo problémy, nakoľko už nevie udržať moč. Výrazné konflikty sa prejavili až v roku 2011. Navrhovateľ má obrátený režim, cez deň zväčša pospáva a v noci chodí po byte a robí hluk. Hoci ho žiadali o toleranciu, situácia sa naopak zhoršovala. I pri vrcholne nevhodnom správaní navrhovateľa voči odporcom a odmietaní finančnej účasti na prevádzke bytu a ohováraní u známych, mu naďalej perú, upratujú a sú pripravení kedykoľvek mu poskytnúť pomoc. Návrh považujú za nedôvodný a tvrdenia v ňom obsiahnuté za nepravdivé a skreslené. Pokiaľ v ich domácnosti dochádza k porušovaniu obvyklého rodinného súžitia, je to skôr zo strany navrhovateľa, čo súvisí aj s jeho psychickým stavom. Hrubého porušovania dobrých mravov z jeho strany alebo zo strany manželky si nie je vedomý. Návrh žiadal zamietnuť. Uznesením č. k. 52C/143/2011 - 136 právoplatným dňa 11. 01. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/543/2012 - 149 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa okrem vydania bytu domáha aj jeho vypratania odporcami v I. a II. rade. Súd zároveň pripustil vstup odporkyne v II. rade do konania. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a po zistení skutkového stavu dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by správanie odporcu v I. rade voči navrhovateľovi dosiahlo intenzitu hrubého porušovania dobrých mravov. Pokiaľ ide o správanie odporkyne v II. rade k navrhovateľovi, toto je z hľadiska splnenia podmienok pre vrátenie daru irelevantné, nakoľko odporkyňa v II. rade nebola zo strany navrhovateľa obdarovaná a byt je vo výlučnom vlastníctve odporcu v II. rade. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vzájomné vzťahy navrhovateľa ako darcu a odporcu v I. rade ako obdarovaného sú vážne narušené, pričom zo vzniku konfliktov a konfliktných situácií sa obviňujú vzájomne. Na tomto mieste súd prvého stupňa uviedol, že pôvod narušenie vzťahov navrhovateľa a odporcu v I. rade súd vidí tak na strane navrhovateľa ako aj odporcu v I. rade, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno - 4 - hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom musí ísť o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo porušovanie sústavné. V tomto prípade nejde o jednostranné správanie odporcu v I. rade, pričom toto správanie odporcu v I. rade nie je možné ani označiť za tak závažné, že by odôvodňovalo vrátenie daru t. j. bytu navrhovateľovi. Na základe uvedených skutočností, že návrh navrhovateľa na vydanie nehnuteľnosti je nedôvodný, návrh zamietol. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa v časti vypratania nehnuteľnosti, súd odkazuje na svoje predchádzajúce skutkové a právne odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru. Nakoľko je teda odporca v I. rade výlučným vlastníkom bytu, nie je dôvodný návrh navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti jeho vlastníkom, t. j. odporcom v I. rade a jeho manželkou, t. j. odporkyňou v II. rade. Súd preto návrh zamietol aj v tejto časti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným odporcom priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 594,22 eura. Voči uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach a záveroch prezentovaných pred súdom prvého stupňa, ktoré opäť zopakoval. V odvolaní vyjadril názor, že právny vzťah darovania zanikol na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov odporcom v prvom rade. Odporca v prvom rade má obmedzovať navrhovateľa v osobnej slobode, narušuje jeho súkromie, obviňuje ho z pomočovania, sledovania pornografie, z fabulácií, pričom sa jedná o sústavné porušovanie dobrých mravov kvalifikovanej intenzity. Navrhovateľ sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nemal za preukázané, že by správanie odporcu v prvom rade voči navrhovateľovi dosiahlo intenzitu hrubého porušovania dobrých mravov. Porušenie dobrých mravov mali v konaní potvrdiť aj svedkovia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie eventuálne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa podaním zo dňa 19.08.2013 vyjadrili odporcovia, v ktorom uviedli, že súd prvého stupňa riadne a dôsledne zistil skutkový stav, - 5 - správne vyhodnotil dôkazy a dospel k správnym právnym záverom. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca v prvom rade k navrhovateľovi správal spôsobom, ktorý by bolo možné hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Napadnutý rozsudok navrhli ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 117,50 eura. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebolo preukázané také správanie odporcu v prvom rade voči navrhovateľovi, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie súdu o vrátení daru. Odhliadnuc od uvedeného t.j., že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o vrátení daru, má odvolací súd za potrebné uviesť, že napriek tomu, že je zjavné, že vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú ani zďaleka také ako by v ideálnom prípade medzi otcom a synom a jeho manželkou mali byť, účastníci konania by sa mali snažiť iným spôsobom ako súdnym rozhodnutím napraviť svoje vzťahy, najmä vzhľadom na jedinečnosť vzťahu rodiča a jeho dieťaťa a zbytočnosťou eskalovania napätia medzi nimi. Je na účastníkoch konania, aby svoju situáciu, ktorá sa im zdá hodná zásadu súdnej moci vyriešili zmierlivo a aby sa snažili vzájomné vzťahy napraviť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej výške 117,50 eura. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním