Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/481/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219094 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219094.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: A. H., N. G. X.. Č.. X, N., zast. Katarínou Jurmann, bytom Korytnícka ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanému: L.. I. H., N. F. W. Č.. XX, N., o zvýšenie výživného a o zníženie výživného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 16. októbra 2012 č. k. 17C/148/2011- 92 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 16. mája 2013 č. k. 17C/148/2011- 131, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zvýšenia výživného a súčasne zamietol vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal zníženia výživného. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je synom žalovaného. Manželstvo rodičov žalobcu rozviedol Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. 5. 2007 č. k. 8C 53/2008 s tým, že na čas po rozvode bol v tom čase maloletý žalobca zverený do osobnej starostlivosti matky a žalovanému bola uložená povinnosť platiť na žalobcu výživné vo výške 7 000 Sk ( 232 eur ) mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. 11. 2009 č. k. 28P 224/2009- 207, právoplatným dňa 11. 6. 2010, výživné na žalobcu zo strany žalovaného znížil na sumu 120 eur mesačne od 1. 7. 2009. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene na strane žalobcu spočívajúcej v tom, že sa stal plnoletým a začal študovať na vysokej škole, kde je predpísané školné vo výške 1 400 eur ročne. Jeho matka v roku 2012 uzavrela manželstvo s rakúskym občanom. Naproti tomu na strane žalovaného k zmene pomerov nedošlo. Naďalej nevykazuje žiaden zisk z podnikateľskej činnosti a pracuje na základe zmluvy pre spoločnosť Ekonomik Slovakia za odmenu cca 500 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem cca 300 eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba o zvýšenie výživného nie je dôvodná a rovnako nie je dôvodná ani vzájomná žaloba žalovaného o zníženie výživného. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, súd prvého stupňa poukázal na to, že hoci na strane žalobcu došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže žalobca začal študovať na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky, zárobkové schopnosti a možnosti žalovaného mu neumožňujú platiť vyššie výživné ako 120 eur mesačne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj na majetkové pomery matky žalobcu, ktorá v roku 2008 predala rodinný dom za 11 000 000 Sk ( 365 133 eur ) a je vlastníčkou rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. úz. D.. Vlastní tiež motorové vozidlo zn. Rover a žalobca vlastní motocykel Aprilia. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu o zvýšenie výživného zamietol. Zamietnutie vzájomnej žaloby o zníženie výživného súd prvého stupňa odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane žalovaného k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Žalovaný síce poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ale na úrade práce sa nezaevidoval, a nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce, že by sa snažil zamestnať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa vzájomnú žalobu o zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bola vzájomná žaloba o zníženie výživného zamietnutá. Vytkol súdu prvého stupňa, že nezisťoval príjmy matky žalovaného. Tá je živnostníčkou, a okrem iného vlastní jazykovú školu. Majetkové pomery matky žalobcu sa predajom rodinného domu rapídne zlepšili. Súd prvého stupňa podľa žalovaného pochybil aj v tom, že nezisťoval výšku dôchodku manžela matky žalobcu, ktorý okrem toho, že poberá dôchodok, pracuje ako finančný poradca v spoločnosti Wüstenrot. Matka žalobcu s manželom stavajú dom v Rakúsku, vlastnia tiež nájomný byt, jachtu a sú členmi golfového klubu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z príjmu 500 eur mesačne platí všetky výdavky. Naviac, od marca do novembra 2011 bol bez zákaziek a teda aj bez príjmu a preto musel žiť z pôžičiek. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné alebo ktorým sa schválila dohoda účastníkov, možno v zmysle § 78 Zák. o rodine zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie podstatná zmena tých okolností ( na strane osoby výživou oprávnenej alebo osoby výživou povinnej ), ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pôjde o také zvýšenie alebo zníženie ( odôvodnený pokles ) zárobku, ktoré ovplyvňuje celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. K zmene pomerov môže dôjsť aj na strane oprávneného, a to napr. v dôsledku jeho fyzického dospievania, zvýšením nákladov v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, atď. Preto základnou povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene výživného je skúmať, či od pôvodného rozhodnutia došlo k zmene pomerov. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že od poslednej úpravy výživného ( rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 19. 11. 2009 č. k. 28P 224/2009, právoplatný dňa 11. 6. 2010 ) nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Príjem žalovaného od poslednej úpravy výživného podstatne neklesol, dokonca sa zvýšil. Z rozsudku OS Bratislava II z 19. 11. 2009 č. k. 28P/224/2009- 207 totiž vyplýva, že v tom čase žalovaný dosahoval príjem cca 300 eur mesačne, zatiaľ čo v súčasnosti jeho príjem predstavuje cca 500 eur mesačne. Pomery žalobcu sa podstatne zmenili v tom, že sa stal plnoletým a začal študovať na vysokej škole. Táto zmena pomerov na strane žalobcu by odôvodňovala zvýšenie výživného, ak by žalovaný dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný zvýšené výživné platiť. Súd prvého stupňa však zaujal stanovisko, že žalovaný nedosahuje taký príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné ako 120 eur mesačne a preto žalobu o zvýšenie výživného zamietol. Pokiaľ ide o pomery matky žalobcu, bolo preukázané, že po poslednej úprave výživného uzavrela manželstvo s rakúskym občanom. Treba však vziať do úvahy, že manžel matky žalobcu nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť. Matka žalobcu predala rodinný dom za 11 000 000 Sk, čím nepochybne zlepšila svoju finančnú situáciu, ale urobila tak v roku 2008, teda ešte pred poslednou úpravou výživného. Preto k predaju tohto domu nebolo možné v prejednávanej veci prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o zmenu výživného v zmysle § 78 Zák. o rodine nie je možné skúmať, či v rámci poslednej úpravy výživného súd určil výživné v primeranej výške. V konaní o zmenu výživného v zmysle § 78 Zák. o rodine môže súd skúmať iba to, či po poslednej úprave výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Tvrdenia žalovaného, že matka žalobcu podniká a že vlastní jazykovú školu, ona sama poprela a žalovaný tieto tvrdenia ničím nepreukázal. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zníženie výživného. Preto dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd na záver považuje za potrebné uviesť, že nie je dôvod pochybovať o súčasnej neľahkej finančnej situácii žalovaného. Na druhej strane si však žalovaný musí uvedomiť, že výživné na žalobcu vo výške 120 eur mesačne vzhľadom na vek žalobcu a na to, že študuje na vysokej škole nie je primerané jeho odôvodneným potrebám a finančným nárokom z toho vyplývajúcim. Podľa ustálenej súdnej praxe nástup dieťaťa na vysokú školu je podstatnou zmenou pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného. Práve z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného súd prvého stupňa žalobu žalobcu o zvýšenie výživného zamietol. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba o zvýšenie výživného zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.