Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/475/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219936 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219936.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. P. X., U.., G. J. L. F., G., proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava II, č. k. 21C/122/2011-32a zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-49 zo dňa 31. augusta 2012 a č. k. 21C/122/2011-48 zo dňa 31. augusta 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-32a, p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 21C/122/2011-49, z r u š u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 21C/122/2011-48, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-32a, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia napadnutého uznesenia zaplatil súdny poplatok za námietku zaujatosti na základe § 15a O.s.p., ktorú vzniesol podaním zo dňa 6.2.2012, v sume 66 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok vyrubil podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov a zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení. Zároveň poučil navrhovateľa, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v určenej lehote, ho bude vymáhať. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o poplatku za podanú námietku zaujatosti zastavil. Podľa navrhovateľa v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uviedol, že návrh na určenie zaujatosti konajúcej sudkyne podal dňa 2.12.2011 a za podanie tohto návrhu aj zaplatil poplatok. Námietkou zaujatosti zo 6.2.2012 tento návrh len doplnil v čase konania o ňom. Mal za to, že túto okolnosť preukazuje to, že rozhodnutie o námietke zaujatosti z 2.12.2011 mu bolo doručené až 13.2.2012, po podaní doplňujúcich dôvodov k jeho námietke zaujatosti z 2.12.2011. Navrhovateľ podotkol, že doplnenie námietky zaujatosti nebolo samoúčelné, ale urobil ho oprávnene a v nutnej obrane voči konajúcej sudkyni, ktorá nedbala na svoj stav sporného vylúčenia z konania vo veci a vyrubila mu pokutu na hornej hranici jej možnej výšky. Zastával názor, že sudkyňa takto konala len z dôvodu podania návrhu na preskúmanie jej zaujatosti dňa 2.12.2011. Táto okolnosť je preto podľa navrhovateľa novou okolnosťou toho istého už začatého a už spoplatneného konania, pričom jedno konanie súdu nemožno spoplatniť dvojnásobne. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 2.12.2011 (č. l. 11) namietal zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že v obdobnom súdnom konaní vedenom na tom istom súde prvého stupňa sa zákonná sudkyňa označila za zaujatú spolu s ostatnými sudcami Okresného súdu Bratislava II a všetci sudcovia občianskoprávneho úseku daného súdu boli rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vylúčení z konania a vec bola prikázaná inému súdu. O tejto, v poradí prvej, námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/58/2011-20 zo dňa 19.1.2012 tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 13.2.2012. Podaním zo dňa 6.2.2012 (č. l. 22) navrhovateľ okrem iného vzniesol ďalšiu, v poradí druhú, námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Uvedené podanie bolo označené ako: 1. Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011-21 z 27.1.2012 v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, 2. Námietka zaujatosti konajúcej sudkyne v konaní Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011. Nakoľko v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. je potrebné každý úkon posudzovať podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom tohto podania má za to, že nepochybne ide o novú námietku zaujatosti a nie o doplnenie v poradí prvej námietky zaujatosti vznesenej navrhovateľom. Navrhovateľ v tejto, v poradí druhej, námietke zaujatosti ako dôvody, pre ktoré by zákonná sudkyňa mala byť vylúčená z prejednávania veci uvádza, že uznesením č. k. 21C/122/2011-21 z 27.1.2012 konajúca sudkyňa mala zreteľne prehlásiť, že má k navrhovateľovi natoľko emotívny vzťah, že sa považuje navrhovateľom natoľko urazená, že je nevyhnutné, aby použila svoje postavenie v štátnej funkcii na začatie priestupkového konania voči navrhovateľovi. Navrhovateľ teda uvádza nové skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať zaujatosť zákonnej sudkyne a ktoré nerozširujú, nedopĺňajú ani iným spôsobom bližšie nešpecifikujú dôvody zaujatosti uvádzané navrhovateľom v prvej námietke zaujatosti. Odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere preto nie sú dôvodné. Za novú námietku zaujatosti považoval predmetné podanie navrhovateľa zo dňa 6.2.2012 aj Krajský súd v Bratislave, ktorý o nej rozhodol uznesením č. k. 5NcC/15/2012-38 zo dňa 30.4.2012 tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66 eur aj za v poradí druhú námietku zaujatosti vznesenú podaním zo dňa 6.2.2012. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.1.2012, č. k. 5NcC/58/2011-20, ktorým rozhodol o prvej námietke zaujatosti v čase podania druhej námietky ešte nebolo navrhovateľovi doručené. Sám navrhovateľ v poradí v druhej námietke zaujatosti potvrdil, že v čase jej podania už mal vedomosť o vydaní tohto uznesenia, keď uviedol: „Nemám žiadne informácie o tom, aké vyjadrenie v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. podala konajúca sudkyňa k mojej námietke zaujatosti z 2.12.2012. Obávam sa, že toto vyjadrenie nebolo pravdivé. Tak usudzujem z tvrdenia konajúcej sudkyne v odôvodnení napádaného uznesenia, podľa ktorého mal Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. 5NcC 58/2011-20 z 19.1.2012 (toto uznesenie mi konajúca sudkyňa nedoručila) rozhodnúť, že nie je vylúčená z prejednávania veci.“. Pokiaľ navrhovateľ vedel, že o jeho v poradí prvej námietke zaujatosti už bolo nadriadeným súdom rozhodnuté, nemohol v žiadnom prípade predmetné podanie zo dňa 6.2.2012 podať ako doplnenie prvej námietky zaujatosti. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-32a, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Napadnutým uznesením zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 21C/122/2011-49, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur, ktorú mu uložil zaplatiť na účet súdu prvého stupňa do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že uznesením č. k. 21C/122/2011-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37, navrhovateľovi uložil poriadkovú pokutu vo výške 800 eur za hrubo urážlivé podanie zo dňa 2.12.2011. Navrhovateľ v tomto podaní označil zákonnú sudkyňu za luhárku, u ktorej je dôvodné podozrenie na korupciu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že podaním zo dňa 22.7.2012 navrhovateľ navrhol prerušenie konania a zároveň zastával názor, že odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37 z 30.4.2012 súd písal v chvate, keď v odôvodnení opomenul uviesť slovo neoprávnene. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ zákonná sudkyňa luhárka a falšovateľka skutočne je, potom každému, kto takéto vyjadrenie použije a preukáže jeho pravdivosť, kto umožní zákonom predpokladaným postupom takúto sudkyňu poučiť o neprípustnosti lží a falšovania v súdnom procese právneho štátu, tomu iste patrí poďakovanie za pomoc pri zlepšovaní justície. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ naďalej rozvíjal svoju teóriu o údajnej lživosti zákonnej sudkyne. Opakované označovanie zákonného sudcu za luhára a falšovateľa považoval za dostatočný prejav odôvodňujúci postup v zmysle § 53 O.s.p. a uloženie poriadkovej pokuty. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ aj po uložení poriadkovej pokuty za hrubo urážlivé podanie pokračoval v označovaní zákonného sudcu za luhára a falšovateľa, čo naďalej rozvíjal, zdôrazňoval a odôvodňoval, pričom neváhal znevažovať i potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 53 ods. 2 O.s.p. uložil navrhovateľovi z dôvodu opakovaného hrubo urážlivého podania poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, pretože pokuta mu bola uložená za relevantné dôvodenie verejným výkonom práva priznaného zákonmi a predpismi Slovenskej republiky uverejnenými v Zbierke zákonov SR. Súčasne žiadal, aby mu odvolací súd postupom podľa § 53 ods. 4 O.s.p. odpustil pokutu uloženú uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37 z 30.4.2012. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keď vec nesprávne právne posúdil tým, že neprípustne použil ustanovenie § 53 ods. 2 O.s.p., keď nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že nijakým spôsobom nesťažil konanie, už vôbec nie hrubo a konanie na súde prvého stupňa prebieha bez akýchkoľvek prekážok tak, ako ho konajúca sudkyňa vedie. Ďalej navrhovateľ poukázal na výklad hrubého sťaženia postupu konania ako aj na skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo vydané po vydaní uznesenia o zastavení konania, t. j. v priebehu odvolacieho konania o meritórnom rozhodnutí veci, pričom ust. § 209 až § 210a O.s.p. súdu takýto úkon nepovoľujú. Tvrdenie, že navrhovateľ v podaní z 22.7.2012 označil konajúcu sudkyňu za „luhára a falšovateľa“, podľa navrhovateľa nie je pravdivé, nakoľko tam len výslovne citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 117/2012-37 z 30.4.2012 a vyjadril domnienku, že z dôvodu zrejmej nesprávnosti v tejto citácii chýba slovo neoprávnene (označovanie ...). Navrhovateľ nerozvíjal, nezdôrazňoval, neodôvodňoval svoje tvrdenie, že Z.. G. je luhárka a falšovateľka ani neznevažoval rozhodnutie odvolacieho súdu. Vyjadril len svoje presvedčenie, že akákoľvek konajúca sudkyňa luhárka a falšovateľka byť nemá a že odvolací súd z dôvodu zrejmej nesprávnosti svoj nález podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 117/2012-37 zo dňa 30.4.2012 formuloval spôsobom, ktorý pripúšťa i opačný výklad. Podľa navrhovateľa sa v opakovane ukladaných pokutách zákonnou sudkyňou potvrdil jeho predpoklad emotívneho prístupu zákonnej sudkyne k jeho osobe, pre ktorý navrhoval jej vylúčenie z konania. Navrhovateľ ďalej poukázal na nevyvrátiteľný fakt, že v konaní Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C/113/2008 v dôvodoch žaloby tvrdí, že Z.. G. je pravdepodobne luhárka, je skorumpovaná a vydala falošné svedectvo o ňou rozhodovaných skutočnostiach. Preto jeho konštatovanie o existencii danej žaloby a dôvodenie ňou nie je urážlivé, ale je popisom materiálne existujúcej skutočnosti. Upozornil na skutočnosť, že v konaní o uvedenej žalobe poriadkovú pokutu nedostal. Zároveň podotkol, že pri popise tohto konania nie je schopný použiť iné slová, než sú použité v tomto konaní a rovnako to nedokáže ani pri citácii právoplatného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 117/2012-37 z 30.4.2012. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. Podľa § 53 ods. 2 O.s.p. pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky pre opätovné uloženie poriadkovej pokuty navrhovateľovi v zmysle § 53 ods. 2 O.s.p. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 22.7.2012 označeného ako Návrh podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. na prerušenie konania Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (č. l. 44), za ktoré mu súd prvého stupňa uložil napadnutým uznesením poriadkovú pokutu (ďalej len „predmetné podanie“), totiž podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by išlo o hrubo urážlivé podanie, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Navrhovateľ v prvej časti predmetného podania len opisuje doterajší priebeh konania, a to nevylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30.4.2012, č. k. 5NcC/15/2012-38 a uloženie poriadkovej pokuty navrhovateľovi vo výške 800 eur uznesením súdu prvého stupňa z 27.1.2012, č. k. 21C/122/2011-21, v spojení s uznesením odvolacieho súdu z 30.4.2012, č. k. 5Co/117/2012-37. Následne navrhovateľ v predmetnom podaní poukazuje na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C/113/2008, v ktorom žiada o preskúmanie pravdivosti tvrdenia, že Z.. G. je luhárka a navrhuje prerušenie prejednávanej veci do skončenia konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/113/2008. V ďalšej časti tohto podania navrhovateľ prezentoval svoje stanovisko k rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa z 30.4.2012, č. k. 5Co/117/2012-37, ktorým bola potvrdená oprávnenosť uloženia prvej poriadkovej pokuty navrhovateľovi. Odvolací súd má za to, že slovné spojenie, ktoré navrhovateľ použil: „ ... odôvodnenie uznesenia Krajský súd v Bratislave písal v chvate ... “, nemožno považovať za natoľko urážlivé, že by odôvodňovalo uloženie poriadkovej pokuty a už vôbec nie v takej výške, ako ju uložil súd prvého stupňa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že inštitúciám a orgánom, ktoré reprezentujú verejnú moc štátu a v dôsledku toho sú nositeľmi rozhodnutí, ktoré občania napádajú, teda okrem iného aj súdom, prislúcha vždy väčšia dávka tolerancie, veľkorysosti a nadhľadu, ako je tomu u jednotlivých občanov, účastníkov konania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno každé kritické zhodnotenie činnosti súdu účastníkom konania považovať za hrubo urážlivé a uložiť mu za neho poriadkovú pokutu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v predmetnom podaní opakovane označuje zákonnú sudkyňu za luhárku a falšovateľku a túto svoju teóriu ďalej rozvíja, zdôrazňuje a odôvodňuje. Takýto postoj navrhovateľa z predmetného podania podľa odvolacieho súdu nevyplýva, a preto sú v tomto smere odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné. Vyjadrenie navrhovateľa, že „pokiaľ zákonná sudkyňa luhárka a falšovateľka skutočne je, potom každému, kto takéto vyjadrenie použije a preukáže jeho pravdivosť, kto umožní zákonom predpokladaným postupom takúto sudkyňu poučiť o neprípustnosti lží a falšovania v súdnom procese právneho štátu, tomu iste patrí poďakovanie za pomoc pri zlepšovaní justície“, nesmeruje priamo voči zákonnej sudkyni, navrhovateľ na ňu týmto slovne neútočí, len vo všeobecnosti vyjadruje svoj názor, čo nemôže byť dôvodom pre uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd však považuje za potrebné upozorniť navrhovateľa na skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok dáva účastníkom konania široké možnosti na to, aby uplatnili a dokázali svoje tvrdenia a domohli sa ochrany svojho práva, bez urážlivých podaní. Navrhovateľ by mal preto pri formulácii svojich podaní postupovať s náležitou starostlivosťou a určitou mierou rešpektu voči súdnej moci, bez použitia invektívov a osočovania. V opačnom prípade sa za splnenia podmienok § 53 O.s.p. vystavuje riziku uloženia poriadkovej pokuty. Sloboda prejavu pritom v záujme zachovania autority a nestrannosti súdnej moci môže aj podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podliehať rôznym formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám stanoveným zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 21C/122/2011-49, ktorým sa rozhodlo bez návrhu, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. Odvolací súd zároveň dodáva, že nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľa, aby mu postupom podľa § 53 ods. 4 O.s.p. odpustil pokutu uloženú uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37 z 30.4.2012. Uvedeným uznesením totiž odvolací súd len potvrdil správnosť uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 27.1.2012, č. k. 21C/122/2011-21, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 800 eur. Poriadková pokuta bola teda navrhovateľovi uložená súdom prvého stupňa a nie odvolacím súdom. Nakoľko o odpustení uloženej pokuty rozhoduje súd, ktorý ju uložil, pričom proti rozhodnutiu, ktorým súd návrhu na odpustenie pokuty nevyhovel, je prípustné odvolanie, odvolací súd nemohol rozhodovať o žiadosti navrhovateľa na odpustenie poriadkovej pokuty. V prípade, že by odvolací súd o tejto žiadosti navrhovateľa rozhodol, nebolo by možné jeho rozhodnutie preskúmať v rámci odvolacieho konania, a teda by sa tým navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Preto o žiadosti navrhovateľa na odpustenie poriadkovej pokuty bude rozhodovať súd prvého stupňa, ktorý navrhovateľovi poriadkovú pokutu aj uložil. Napadnutým uznesením zo dňa 31.8.2012, č. k. 21C/122/2011-48, súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.8.2011 domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 26.483,46 eur (797.840,70,- Sk) s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t. j. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. Er 2845/99. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 1.10.2003 podal návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorým žiadal o priznanie 26.483,46 Eur (797.840,70,- Sk) s príslušenstvom a ktorý návrh Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 7C/77/2004 právoplatne zamietol. Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci ako aj súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 dospel k záveru, že o nároku navrhovateľa, ktorého sa domáha v tomto konaní, už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/77/2004-62 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/439/05-88. V prejednávanej veci a v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 ide o identické návrhy na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 0Er 2845/99, pričom Okresný súd Bratislava III už o návrhu právoplatne rozhodol. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že prejednaniu uplatneného nároku navrhovateľa bráni prekážka res iudicatae, t. j. prekážka právoplatne skončenej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 159 ods. 3, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 12.8.2011 zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené pre existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania - prekážky res iudicatae. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil súdu prvého stupňa konať a rozhodnúť vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že neprípustne použil ustanovenie § 159 O.s.p. a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že žaloba v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 bola odôvodnená prieťahmi spôsobenými okolnosťou, že súd voči ručiteľovi dlžníka Pavlovi Šipošovi nariadil vykonanie exekúcie po štyroch rokoch nečinnosti. Preto je podľa navrhovateľa žaloba z 12.8.2011 v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/122/2011 odôvodnená odmietnutím spravodlivosti, keď súd v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 3845/99 dodnes nenariadil exekúciu voči dlžníkovi S.. G. Š.. Uvedené odmietnutie spravodlivosti voči rôznym povinným, hoci v tej istej exekúcii, nebolo nikdy nikým prejednané, a preto prekážka veci právoplatne rozhodnutej neexistuje. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sa prejednávali len prieťahy v konaní, v ktorom súd voči povinnému 2/ i rozhodol. Nikdy sa však neprejednávala okolnosť vyvlastnenia pohľadávky navrhovateľa v prospech prvého z povinných. Nakoľko predmetné žaloby navrhovateľa vychádzajú z rôzneho skutkového základu, mal za to, že nič nebráni určeniu, či tu jeho právo voči odporcovi je alebo nie je. Následne, po takomto určení, nič nebráni tomu, aby na jeho základe bolo priznané i plnenie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2002 sp. zn. 3 Cdo 100/01 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.5.1987 sp. zn. 2 Cz 12/87. V zmysle uvedeného navrhovateľ považoval zastavenie konania za neoprávnené. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z citovaného ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res judicata), bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto ustanovenia ide o totožnú vec vtedy, ak navrhovateľ v novom konaní uplatňuje ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Predpokladom existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej teda je totožnosť predmetu konania, ako aj totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. O tých istých účastníkov konania (t. j. totožnosť osôb) podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5 Cdo 159/2010 zo dňa 12.10.2010) ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú ako nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o prekážku res judicata a súd prvého stupňa postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľ sa v prejednávanej veci žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 12.8.2011 domáha voči odporcovi náhrady škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 2845/99 vo výške 26.483,46 eur s 0,5 % denným úrokom od 14.9.1999 až do zaplatenia. Rovnako zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 vyplýva, že aj v tomto konaní sa navrhovateľ žalobou zo dňa 1.10.2003 domáhal náhrady škody podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 2845/99 vo výške 26.483,46 eur (797.840,70,- Sk) s 0,5 % denným úrokom z omeškania od 14.9.1999 až do zaplatenia. V obidvoch konaniach ide teda o totožných účastníkov konania ako aj o totožný predmet konania, a to náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom v totožnom exekučnom konaní. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že predmetné návrhy na začatie konania vychádzajú z rôzneho skutkového stavu. Je pravdou, že navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhu na začatie konania vidí nesprávny úradný postup súdu v tom, že Okresný súd Bratislava II od 14.9.1999, kedy navrhovateľ podal návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, do dňa podania návrhu na začatie konania nevydal poverenie na vykonanie exekúcie voči S.. G. Š.Q., ktorý podľa navrhovateľa v bode 4 notárskej zápisnice č. N 71/99, Nz 67/99, spísanej dňa 28.4.1999 notárkou Z.. C. H. na Notárskom úrade v Bratislave, ktorá je exekučným titulom, súhlasil s exekúciou svojho osobného majetku v prípade nesplnenia záväzku dlžníka tak, ako bol špecifikovaný v bode 2 notárskej zápisnice, kým v konaní Okresného súdu Bratislava III, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 25.5.2007 rozsudkom č. k. 7C/77/2004-62 zo dňa 2.5.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/439/05-88 zo dňa 22.3.2007, navrhovateľ za nesprávny úradný postup považoval nekonanie Okresného súdu Bratislava II, keď v priebehu niekoľkých rokov nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, o ktorého vydanie súdny exekútor požiadal dňa 14.9.1999. Navrhovateľ sa teda v obidvoch konaniach domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní sp. zn. Er 2845/1999 spočívajúcim v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie a podľa názoru odvolacieho súdu svoj nárok v obidvoch veciach odvodzuje od rovnakého právneho dôvodu i rovnakých skutkových okolností. Odvolací súd pritom z pripojeného exekučného spisu sp. zn. Er 2845/1999 zistil, že Okresný súd Bratislava II poverenie na vykonanie exekúcie č. k. Er 2845/1999-37 vydal dňa 16.12.2003, ešte v priebehu konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 7C/77/2004, a to voči povinným: 1/ IRAMON spol. s r.o. a 2/ K. Š.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo teda vydané tak voči dlžníkovi ako aj voči ručiteľovi z predmetnej notárskej zápisnice a nie sú dôvody na vydanie ďalšieho poverenia priamo voči S.. G. Š.Q. ako fyzickej osobe, nakoľko tento v predmetnej notárskej zápisnici vystupuje ako konateľ spoločnosti IRAMON spol. s r. o. Ak sa teda navrhovateľ v predmetnej právnej veci domáha náhrady škody spôsobenej nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie voči S.. G. Š., ktorý v exekučnom titule - notárskej zápisnici vystupuje ako konateľ dlžníka IRAMON spol. s r.o., voči ktorému už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a voči S.. G. Š. ako fyzickej osobe nie je možné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, ide v konečnom dôsledku o náhradu škody spôsobenej rovnakým údajný nesprávnym úradným postupom súdu ako v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004. Z uvedeného vyplýva, že právoplatne skončené konanie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie o návrhu navrhovateľa na začatie konania podaného v prejednávanej veci, a teda existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31.8.2012, č. k. 21C/122/2011-48, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.