Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/496/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227174 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211227174.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: O. T., naposledy bytom J. X, D., zastúpenému opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Ul. Sovietskych hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie 4.669 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/59/2012-61, zo dňa 11.7.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 111,74 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 273,37 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom nesplateného úveru, úrokov a poplatkov. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania odporcu rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.; keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd prvého stupňa mu ju nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Uviedol, že jedným z predpokladov priznania trov konania úspešnému účastníkovi (aj vedľajšiemu účastníkovi) je účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková, teda osoba s právnickým vzdelaním. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka prihliadol aj na jeho procesnú aktivitu v konaní. Jediným jeho úkonom bolo oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce z troch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania z prílohami; je potom otázne, čo bolo predmetom prvej porady advokáta s klientom. Taktiež z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc, napr. aj pri zastupovaní v predmetnom konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Taktiež fakt, že vedľajší účastník má sídlo v Prešove, jeho advokát vo Svidníku, pričom obaja účastníci konania majú sídlo, resp. bydlisko v Bratislave, a konanie prebieha na súde v Bratislave, svedčí podľa súdu prvého stupňa o tom, že vstup vedľajšieho účastníka bol len formálnou záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Namietol, že zásady, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval, neaplikoval i vo vzťahu k navrhovateľovi. Mal za to, že vedľajší účastník má právo na advokáta i na náhradu trov konania, pričom vo všeobecnosti opísal ciele a postup vedľajšieho účastníka v konaniach, kde vystupuje na strane účastníka - spotrebiteľa. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého má vyplývať, že vedľajší účastník má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Ďalej dal do pozornosti § 137 O.s.p., podľa ktorého trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ako je zástupcom advokát; názor súdu prvého stupňa je podľa vedľajšieho účastníka v rozpore s uvedeným ustanovením. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 31.5.2012 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporcu, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporcovi i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 29.2.2012 oznámil svoj vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Vzhľadom k tejto skutočnosti (nepreukázanie uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských či okresných súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. K poukazu na § 137 O.s.p. odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v predmetnej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu; vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 veta druhá O.s.p. koná sám za seba. Na priznanie jednotlivých druhov trov konania vymenovaných v § 137 O.s.p. je navyše potrebné splnenie podmienok uvedených v § 142 O.s.p. a nasl., medzi ktoré patrí i účelnosť vynaložených trov konania. Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručené dňa 12.10.2012 predstavuje odmena 85,49 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 93,12 eura, s 20 % DPH 18,62 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 111,74 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.