Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/423/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227175 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211227175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. G. Č.. XXXX/XXA, XXX XX X., zast. opatrovníčkou J. L., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast. advokátom: JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária Nám. SNP Stropkov, o zaplatenie 4.316,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. mája 2013, č. k. 8C 30/2012-70 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.), vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania a napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. Prvostupňový súd vo svojom uznesení uviedol, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súd v tejto súvislosti zistil, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ tak neurobil pre správanie odporcu, ale z vlastného subjektívneho dôvodu, ktorý súdu neozrejmil. Keďže odporca svojím správaním nezavinil zastavenie konania, súd konštatoval, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a to späťvzatím návrhu na začatie konania. Zavinenie navrhovateľa je možné posudzovať len z hľadiska procesného výsledku. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 Obč. súd. por. vznikla povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o trovách sa súd prvého stupňa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník vstúpil do tohto konania na strane odporcu v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p., pričom právo vedľajšieho účastníka zvoliť si právneho zástupcu v zmysle § 24 O.s.p. nemožno nijakým spôsobom obmedziť. Ak si teda vedľajší účastník zvolil právneho zástupcu a ak došlo k zastaveniu konania z dôvodu zavinenia navrhovateľa, navrhovateľ musí znášať náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvého stupňa nesúhlasil ani s názorom navrhovateľa, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, nakoľko uvedené tvrdenie nemá oporu v § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúci nesprávne právne posúdenie veci súdom konajúcim v prvom stupni. Poukázal na ciele Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorými sú kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb, zastupovanie občanov s občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru zduženie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z údajov z registrácie Ministerstvom vnútra SR je zrejmé, že združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním a združenia majú okrem iného možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. vyplýva, že cieľom novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadenými subjektmi, ktoré budú schopné spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc, budú materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Odporca bol v danom prípade zastúpený ustanoveným opatrovníkom a teda nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy a preto v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu účastníkov, oznámením o vstupe do konania, o ktorom nemá združenie žiadnu vedomosť a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných §142 O.s.p. a to najmä účelnosť vynaložených trov a táto zásada v prípade vedľajšieho účastníka dodržaná nie je a súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Uvedený právny názor potvrdili aj Krajské súdy v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trnave a Žiline. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník argumentujúc čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na prípady, keď samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyvolal späťvzatie návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Uviedol, že len jedna členka združenia má právnické vzdelanie, ale právnu prax nevykonáva. Ak by sa aj prijal takýto názor, javilo by sa problematickým aj poskytovanie právnej pomoci advokátmi sudcom, prokurátorom atď. Združenie má podľa § 25 ods. 6 Zák.č. 250/2007 Z.z. možnosť využívať určenú podporu ministerstva ale po opakovaných žiadostiach v priebehu dvoch rokov im ministerstvo poskytlo finančnú pomoc vo výške 4.000 €. Navyše nie je dôvod, aby neúspešné spory navrhovateľa boli dotované štátom. K navrhovateľom namietanému opatrovníkovi uviedol, že častokrát pôsobí v spore pasívne a neháji záujmy spotrebiteľa. Dal do pozornosti, že súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Uviedol, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovania advokátom. K svojmu podaniu v prílohe doložil mimoriadne dovolanie, podané generálnym prokurátorom SR na NS SR dňa 19.02.2013, práve na podnet vedľajšieho účastníka, vo veci nároku na priznanie náhrady trov konania. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.) v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, keďže právo na náhradu trov konania vzniklo odporcovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Avšak vedľajší účastník musí byť uzrozumený s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (http://www.wix.com/ozhoos/hoos/), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková, teda osoba s právnickým vzdelaním. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka musí prihliadať aj na jeho procesnú aktivitu v tomto konaní. Jediným úkonom jeho zástupcu v tomto konaní bolo oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce z troch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania z prílohami. Taktiež z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc napr. pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Rovnako fakt, že vedľajší účastník má sídlo v Prešove, jeho advokát vo Svidníku, pričom odporca má sídlo resp. bydlisko v Bratislave, a konanie prebieha na súde v Bratislave, svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka bol len formálnou záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v Bratislave. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez vyzvania odporcu a teda z vlastného podnetu, v konaní neurobil na prospech odporcu okrem ohlásenia vstupu žiadny úkon, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z úradnej činnosti je však známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Okrem toho, z výpisu z registra vyplýva, že jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské právnické vzdelanie, čo jednoznačne postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu, v akom to robí vedľajší účastník. Združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 ods. 1 Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navýšil trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách vedľajšieho účastníka teda nepovažuje odvolací súd za vecne nesprávne, z ktorého dôvodu podľa § 220 O.s.p. toto rozhodnutie zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov priznať nemohol, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobe vedľajšieho účastníka vzhľadom na jeho postavenie, charakter a zmysel jeho činnosti ako ochrancu práv spotrebiteľov. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené zaťažovať takýto subjekt, hoci aj bol v konaní neúspešný, náhradou trov konania protistrany, keď jeho neúspech v konaní nesúvisel s výkonom činnosti združenia ale s otázkou účelnosti trov vynaložených združením v konkrétnom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.