Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/335/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227722 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211227722.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/. I. T.Á., B.: X. A. XXXX/X, B., X/ X. T., B.: X. A. XXXX/X, B., X/ A. Q., B.: Z. E. XXXX/XX, B., X/ P. B., B.: V. Č.. XX, V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 3.933,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. júna 2012, č. k. 24C 36/2012-57, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. júna 2012, č. k. 24C 36/2012-57 v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 93,81 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 228,87 eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave po právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 22.11.2011 domáhal voči žalovaným 1/ - 4/ zaplatenia sumy 3.933,18 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 16935521 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podaním zo dňa 29.05.2012, pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia osobitného dôvodu a požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Na základe uvedeného a s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,63 eur súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal. Mal za to, že hoci zastavenie konania zavinil žalobca, absentuje zákonný predpoklad pre priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, a to účelnosť bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvého stupňa pri vedľajšom účastníkovi ako združení založenom na ochranu práv spotrebiteľa predpokladal taký rozsah znalosti spotrebiteľského práva, ktorý mu umožňuje poskytnúť účinnú právnu pomoc účastníkovi, na podporu ktorého v konaní vystupuje. Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom považoval za účelové obchádzanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom poukázal na ust. § 25 ods. 3 písm. c/ cit. zákona, podľa ktorého je predpokladom činnosti združenia jeho neziskovosť. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že advokát v množstve sporov podáva v mene združenia obsahovo rovnaké a právne nenáročné podania, ktoré musí byť z podstaty svojej existencie schopné podávať aj samo združenie. Právnym zastupovaním združenia sa stráca primárny zmysel jeho existencie - ochrana práv spotrebiteľa, nakoľko túto poskytuje právny zástupca a združenie de facto neplní svoje poslanie, pre ktoré bolo založené. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za účelové a nadbytočné, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaných a napadol ním výrok o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania. Namietal, že súd prvého stupňa mal o náhrade trov konania správne rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p. Podľa názoru vedľajšieho účastníka vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené a zastavenie zavinil žalobca, úvaha súdu o účelnosti bránenia práva vo vzťahu k neúspešnému účastníkovi v prejednávanej veci nie je na mieste. Vytýkal súdu prvého stupňa, že popiera jeho právo na zastupovanie vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Napriek tomu, že predpoklad súdu prvého stupňa o znalosti spotrebiteľského práva vedľajším účastníkom je správny, tento nemôže nijakým spôsobom obmedzovať uvedené ústavné právo na zastupovanie. Uviedol, že je neziskovou organizáciou, nemá dostatočné vlastné priestorové, materiálne ani personálne kapacity a bez pomoci advokátskej kancelárie nie je schopný napĺňať potreby ochrany spotrebiteľov, nakoľko štát si neplní svoju povinnosť poskytovať združeniam aj finančnú pomoc. K argumentu súdu prvého stupňa týkajúceho sa obsahovo rovnakých a právne nenáročných podaní, ktoré v množstve sporov podáva advokát v mene vedľajšieho účastníka, uviedol, že obsah podaní vedľajšieho účastníka je podmienený obsahom žalôb a ich rovnakosťou a právnou nenáročnosťou. Existujúce potreby pri ochrane spotrebiteľov nedokáže vo väčšine prípadov pokryť nie z dôvodu ich právnej náročnosti, ale vzhľadom na ich množstvo. Navrhol zistiť v koľkých konaniach za účasti vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom a v koľkých konaniach bez jeho účasti napr. za posledné dva roky bol spotrebiteľ úspešný, v koľkých vzniesol námietku premlčania a v koľkých zobral žalobca žalobu späť. Vedľajší účastník mal zároveň za to, že v prejednávanej veci neexistujú ani výnimočné okolnosti, dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali aplikáciu § 150 O.s.p. Použitiu tohto ustanovenia v prospech žalobcu bráni už samotné masové uplatňovanie premlčaných pohľadávok. Poukázal aj na skutočnosť, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov a na ich napĺňanie je odkázaný na právne služby. Uviedol, že ako nezisková organizácia zložená z laikov v oblasti práva a z jednej právničky, ktorá sa však svojej profesii nevenuje, sa na základe svojich doterajších skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch nezaobíde bez pomoci advokátov. Podľa vedľajšieho účastníka nepriznaním náhrady trov konania, tam kde na ňu vznikli podmienky, mu súdy zabraňujú v pokračovaní v jeho činnosti ako neziskovej organizácie. Mal za to, že názor súdu prvého stupňa je v rozpore s § 137 O.s.p., v zmysle ktorého medzi trovy konania patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Vedľajší účastník vytýkal súdu prvého stupňa, že zamieňa jeho úkony s úkonmi jeho právneho zástupcu. Za mylnú považoval úvahu súdu prvého stupňa, že advokát vedľajšieho účastníka poskytuje právne služby priamo účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník stojí. Zdôraznil, že právny zástupca poskytuje služby vedľajšiemu účastníkovi, a to tak, aby to bolo na prospech účastníka. Vedľajší účastník nadobudol dojem, že úvahy súdu o jeho činnosti a zastúpení vedú k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií. Za podstatné považoval zdôrazniť, že žalobca uplatňuje premlčané nároky masovo, hromadne a účelovo. Mnohokrát už len na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania žalobca vezme žalobu späť, lebo si je vedomý, že vedľajší účastník vznesie námietku premlčania. Navyše zdôraznil, že právnym zástupcom vymáhačských organizácií a dodávateľov súdy vo väčšine prípadov priznávajú náhradu trov konania, na rozdiel od právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Mal za to, že je evidentné, že nemá snahu o navyšovanie trov konania a obmedzuje sa len na prevzatie a prípravu zastúpenia, odpor, ak bol vydaný platobný rozkaz a vyjadrenie k žalobe, ak mu bola doručená. Zároveň predložil rozsudok Súdneho dvora EÚ C-279/09, z ktorého podľa názoru vedľajšieho účastníka vyplýva, že má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Vedľajší účastník k svojmu odvolaniu priložil aj niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici týkajúcich sa rozhodovania o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. V závere svojho odvolania navrhol, aby v prípade pochybností odvolací súd prerušil konanie a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré vo svojom odvolaní presne špecifikoval. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Mal za to, že v predmetnej veci nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, a preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Žalobca poukázal na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, a preto nevidel význam v jeho právnom zastúpení. Podľa názoru žalobcu je vedľajší účastník v prípade, že sa rozhodne využiť pomoc advokáta, povinný znášať trovy právneho zastúpenia z vlastných prostriedkov. Právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza podľa žalobcu k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mali súdy prihliadať a vedľajšiemu účastníkovi aplikáciou ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznať. Zároveň mal za to, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (ide len o vpisovanie do kontextu) a takéto úkony by mal vykonávať sám vedľajší účastník. Uviedol, že pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania nemožno argumentovať ust. § 137 O.s.p., nakoľko toto ust. priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom predmetné združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý ho v konaní nezastupuje. Za nedôvodný a účelový považoval žalobca aj návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, pričom zastával názor, že posúdenie priznania náhrady trov konania v každom jednotlivom prípade patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a Súdny dvor Európskej únie by preskúmaním vnútroštátneho práva prekročil svoje právomoci. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a požiadanie Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach špecifikovaných v odvolaní. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Pozn.: V dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie; názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30.11.2009.) Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na cieľ prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom ES podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu úniového práva a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov či posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom. Vnútroštátny súd môže Súdnemu dvoru EÚ ako prejudiciálnu otázku položiť len takú otázku, ktorá sa týka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva, konkrétne výkladu primárneho práva a platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva, ak má pochybnosti o jeho platnosti. Musí pritom preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci. Súdnemu dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o konkrétnych skutkových a právnych okolnostiach prípadu prejednávaného vnútroštátnym súdom ani o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. (Števček, Ficová a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, C. H. Beck, 2012, s. 392 - 393.) V predmetnej právnej veci vedľajší účastník vo svojom odvolaní sformuloval otázky týkajúce sa výkladu vnútroštátneho práva. Podstatou týchto otázok bolo zodpovedanie, či vedľajšiemu účastníkovi patria trovy konania. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že rozhodnutie v prejednávanej veci nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ, a preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Ďalej sa odvolací súd zaoberal samotnými dôvodmi odvolania vedľajšieho účastníka. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie, z dôvodu, že žalobca vzal podaním zo dňa 25.05.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.05.2012, žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zavinil zastavenie konania, žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.02.2012 (č. l. 29). Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého stupňa popieral toto právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého, a teda aj vedľajšieho účastníka, na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ako to namieta vedľajší účastník vo svojom odvolaní. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom, ako to v prejednávanej veci správne posudzoval aj súd prvého stupňa. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 17.02.2012 (č. l. 29), ktorým zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si v podaní zo dňa 17.04.2012 (č. l. 42) označenom ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 17.04.2012 spolu vo výške 587,93 eur. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že žalovaným je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Rovnako neboli účelne vynaložené ani trovy vedľajšieho účastníka za druhý úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutný pre úspech žalovaných vo veci. Vedľajší účastník neposkytol žalovaným v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že žalobca mnohokrát už len na základe jeho vstupu do konania vezme žalobu späť, lebo si je vedomý, že vedľajší účastník vznesie námietku premlčania, je podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. V prejednávanej veci vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2012 taktiež vzniesol námietku premlčania. Nemožno však dospieť k záveru, že žalobca vzal žalobu späť na základe tohto úkonu vedľajšieho účastníka, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že predmetné podanie nebolo žalobcovi do späťvzatia žaloby ani následne doručované. Žalobca teda v prejednávanej veci nemohol mať vedomosť o vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom a domnienky vedľajšieho účastníka vo vzťahu k dôvodom späťvzatia žaloby nie sú ničím podložené. Odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a vyjadrení - vznesenie námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že na rozhodnutie o trovách konania v predmetnej právnej veci by nemalo vplyv ani zistenie v koľkých konaniach za účasti vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom a v koľkých konaniach bez jeho účasti napr. za posledné dva roky bol spotrebiteľ úspešný, v koľkých vzniesol námietku premlčania a v koľkých zobral žalobca žalobu späť za posledné dva roky, do ktorých vedľajší účastník nevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil, žalobca zobral žalobu späť alebo bol neúspešný. Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať osobitne v každom jednotlivom prípade a nie je možné vytvoriť všeobecný záver o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania v každom jednom konaní len preto, že v niektorých konaniach jeho vstup účelný skutočne bol. Nedôvodná je aj odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že názor súdu prvého stupňa je v rozpore s § 137 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvého stupňa túto skutočnosť nejakým spôsobom popieral resp. že by rozhodol v rozpore s týmto ustanovením. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny, tak by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. § 137 O.s.p. Toto ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník na strane žalovaného ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu. K predloženému rozsudku Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti vynaložených trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k ostatným predloženým rozhodnutiam dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich náhradu. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 93,81 eur za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.7.2012) podľa § 14 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (1/2 z 141,09 = 70,55 eur + režijný paušál 7,63 eur = 78,18 eur + 20 % DPH = 93,81 eur). Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.