KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 9. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/209/2013 z 16. 9. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2013, sp. zn. 11CoP/209/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211230199.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/209/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230199
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211230199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
O. R., B.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: T.. U. R., X. X. XX, X., zast. JUDr. Angelikou Bužek, advokátkou,
AK Björnsonova 14, Bratislava, a N.. T. R., X. X. XX, X., zast. JUDr. Evou Ballovou, advokátkou, AK
Bratislavská 68/A, Šamorín, v konaní o návrhu rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.02.2013, č.k. 28P
524/2011-117, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 21.02.2013, č.k. 28P 524/2011-117 zveril maloletú O.
R., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XX € mesačne
od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletou
upravil každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s výnimkou
letných, jarných, veľkonočných a zimných prázdnin, počas zimných prázdnin, každý párny kalendárny
rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18. 00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 10.00
hod do 2.1.do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. v
týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu do nedele do 18.00 hod. prázdninového týždňa, počas
veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od
1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8 do 18.00 hod. s tým, že otec
si maloletú prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku jej na tom
istom mieste maloletú odovzdá. Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 písm. a/, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2,
§ 75 ods. 1 Zák. o rodine s poukazom na vykonané dokazovanie, s prihliadnutím najmä na závery znalca
v podanom znaleckom posudku v rámci znaleckého dokazovania ktoré nariadil a vyjadrenie kolízneho
opatrovníka. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku bol toho názoru, že striedavá starostlivosť,
ktorá pre maloletú znamená striedanie „štyroch prostredí“ môže byť pre maloletú príliš zaťažujúca.
Maloletá má cca X rokov a na tak malé dieťa je zmien príliš veľa a takáto „nestabilita prostredia“ sa potom
môže podieľať na vývine jej vlastnej vnútornej „nestability“, čo je ešte zdôraznené aj skutočnosťou, že
maloletá môže mať istú „predispozíciu k nestabilite“ zdedenú od svojich rodičov. Vzhľadom na vyššie
uvedené ako aj na názor znalca, že maloletá mierne preferuje matku a vyjadruje väčšiu túžbu po



matke, rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a návrh otca na zverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, dospejúc k názoru, že striedavá starostlivosť tak ako
sa vykonáva v súčasnej dobe nie je v záujme maloletej. Zároveň určil, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia, keďže zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku
je súčasťou základných rodičovských práv a povinností, pričom v danej veci nebol dôvod obmedziť alebo
pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal
z návrhu matky, odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zo schopností a možností rodičov. Otec podľa
dosahovaných príjmov je schopný prispievať na maloletú sumou určenou v rozhodnutí, pričom výška
výživného zohľadňuje aj široký styk otca s maloletou. Výživné určil od právoplatnosti
rozhodnutia, nakoľko sa rodičia doposiaľ v starostlivosti o maloletú rovnomerne striedali. Súčasne upravil
styk otca s maloletou s prihliadnutím na právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom, teda
aj k otcovi, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je právo podieľať na výchove maloletej. Pri
určení rozsahu styku otca s maloletou vychádzal z návrhu matky, ako aj z doteraz prebiehajúceho styku
počas sviatkov a prázdnin, ktorý súd v podstate v rozhodnutí zostal zachovaný.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec
maloletej s návrhom na zmenu rozhodnutia v zmysle jeho návrhu na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne s návrhom na zrušenie veci a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru rozhodol nesprávne, keď dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že
v podstate od decembra 2010 kedy matka opustila spoločnú domácnosť funguje až doteraz týždenná
striedavá starostlivosť rodičov o maloletú O., rovnako aj maloletého Y.. Deti s takýmto striedaním
pobytov u rodičov nemajú problém, maloletá v týždňoch kedy je u matky navštevuje škôlku v J. U.,
v týždňoch kedy je u neho navštevuje súkromnú škôlku U. v Bratislave. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo
veci, súd pri tomto vychádzal najmä z podaného znaleckého posudku súdneho znalca L.. N. C.. Súdny
znalec pohovor s rodičmi a maloletou vykonal začiatkom októbra 2012, v tom čase bola maloletá v
Bratislavskej škôlke U. iba 4 dni, teda znalec jej vzťah k tejto škôlke nemohol posúdiť. Od tejto doby
do rozhodnutia súdu uplynulo X mesiacov, pričom maloletá si v škôlke zvykla, je tam spokojná, dobre
sa tam cíti. Keďže znalec nemohol v čase pohovoru s maloletou posúdiť jej vzťah v novej škôlke
v Bratislave po uplynutí X mesiacov sú okolnosti posudzovania iné. Poukázal na to, že znalec sa
nevyjadril, že striedanie „ troch prostredí“, čo bol stav do času pohovoru má na maloletú negatívny
vplyv, vyjadril sa tak, že striedanie „ štyroch prostredí“ môže byť pre maloletú príliš zaťažujúce a takáto
nestabilita prostredia sa potom môže podieľať na jej vývine. S poukazom na uvedené mal za to, že
ak by striedavá starostlivosť, ktorá prebieha už X roky mala značne negatívny vplyv na celkový vývoj
maloletej, tento by sa už markantne prejavil, znalec však nič také nekonštatoval. Pri posudzovaní
vhodnosti striedavej starostlivosti znalec konštatoval, že maloletá pravidelne strieda prostredia ktoré sú
vo vzájomne konfliktnom postoji, čo považuje za negatívum striedavej starostlivosti. Podľa názoru znalca
striedavá starostlivosť je vhodná v prípade, ak sa rodičia vedia dohodnúť. Sú však aj názory, že práve
tá skutočnosť, že ak správanie rodičov voči sebe je konfliktné s prejavmi averzie a rodičia používajú
deti ako prostriedok vzájomného trestania sa, striedavá starostlivosť vymedzí priestor na konzumáciu
vzťahu dieťaťa s rodičmi do definitívneho rozhodnutia. Aj keď dieťa prichádza tak o rodinné istoty, má k
dispozícii rovnako oboch rodičov. Zachovanie oboch rodičov pre dieťa je nesporne prospešnejšie, ako
pokúsiť sa ho o jedného z rodičov ochudobniť. Je nesporné, že konfliktný vzťah rodičov maloletá vníma
a má na ňu negatívny vplyv. V danom prípade je zrejmé, že vzťah rodičov v budúcnosti nebude iný, preto
je dôležité pre dieťa nájsť najvhodnejší spôsob. Dôležitou otázkou je, čo znalec nemohol skúmať, ako
bude vplývať na maloletú skutočnosť, že po X mesiacoch čo navštevuje dve škôlky a po dvoch rokoch
týždenného striedania zrazu sa všetko okolo nej zmení. U neho bude menej, prestane chodiť do škôlky
v Bratislave, avšak keď bude v týždni dva pracovné dni a dva víkendy u neho, jednoznačne bude mať
voľnejší režim, bude viac s babkou, pričom dôvodne možno predpokladať, že maloletá po štyroch dňoch
voľna, ktoré bude tráviť s ním v pondelok, kedy bude odovzdávaná matke a do škôlky v J. U., bude
mať prejavy správania, ktoré sa matke nebudú páčiť. Od septembra tohto roku maloletá už bude mať
povinnú predškolskú dochádzku, je otázne, či v škôlke v J. U. budú tolerovať, že maloletá vynechá dni,
kedy bude o neho. V súčasnosti prebieha aj konanie o rozvod manželstva, takže úprava rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode môže byť určená inak než v napadnutom rozhodnutí, čo by bola
ďalšia zmena pre maloletú. Svoje odvolanie z uvedených dôvodov považuje za opodstatnené, z ktorého
dôvodu naďalej trvá na striedavej starostlivosti spôsobom, akým už dva roky prebieha.



K odvolaniu otca s písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a matka maloletej.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zotrval na prednese ako na pojednávaní dňa 31.03.2013 s
poukazom na vykonané dokazovanie a závery znalca.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že otec opätovne zavádza súd tvrdením, že striedavá starostlivosť funguje od
decembra 2010, keď otec si striedavú starostlivosť od uvedeného obdobia výslovne vynucuje. Dlhodobo
odmieta rešpektovať jej názor ako matky, rovnako odmieta rešpektovať rozhodnutie súdu, či závery
znaleckého posudku. Základným argumentom odvolania otca je, že striedavá starostlivosť ktorá
prebieha už dva roky, funguje. Toto tvrdenie otca nie je pravdivé. Ak by pravdivé bolo, súd by už dávno
vyniesol rozsudok, ktorým by ich manželstvo rozviedol a zároveň schválil aj rodičovskú dohodu. Tým,
že jej názory nie sú zo strany otca dlhodobo akceptované, nemala inú možnosť, iba sa obrátiť na súd
s návrhom na úpravu styku k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ ide o striedavú osobnú
starostlivosť táto v zmysle § 24 ods. 2 Zák. o rodine je na mieste, ak je v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Je v danej veci záujem otca na striedavej starostlivosti naozaj v záujme
maloletej ? Okrem samotného otca tento názor nezdieľa ani súd, ani znalec, ani kolízny opatrovník, ani
ona. Tento názor nezdieľa dokonca ani maloletá, ktorá niekoľkokrát na sedeniach so znalcom uviedla,
že chce byť viac s ňou. Do pozornosti dala situáciu, ktorá nastala pri staršom synovi Jakubovi, u neho
súhlasila so striedavou starostlivosťou, otec však namiesto toho, aby túto aktívne využíval, o syna nejaví
záujem, tento veľa času trávi pri PC a Playstation. Obdobná situácia sa dá očakávať pri striedavej
starostlivosti aj u maloletej Tatiany.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V prvom rade treba uviesť, že pri každom rozhodovaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa sú súdy povinné
prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prioritným kritériom v daných konaniach,
a to aj na úkor výkonu jednotlivých zložiek tvoriacich v súhrne komplex rodičovských práv a povinností.
Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, Zákon o rodine v ust. § 24 ods. 2 upravuje jej podmienky, pričom
pri posudzovaní vhodnosti tejto formy starostlivosti ako prioritné kritérium opätovne zvýrazňuje záujem
maloletého dieťaťa. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď v súlade
s ust. § 120 ods. 1, 2 O.s.p. vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, pričom
so záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o
podaný znalecký posudok ako ťažiskový dôkaz, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal, L.. N. C.,
znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí vo svojom posudku odborne posúdil
vzťah maloletej k rodičom, zaujal stanovisko k vhodnosti striedania prostredí v prípade zverenia maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti, zohľadnil vek maloletej, väčšiu citovú naviazanosť na osobu matky,
prejavy maloletej pri pohovore sním primerané jej fyzickej a psychickej vyspelosti, vzájomne netolerantný
postoj rodičov, pričom svoje zistenia vyhodnotil vo vzťahu k zadaným otázkam. Odvolací súd zhodne
ako súd prvého stupňa nemá dôvod spochybňovať závery znalca, tieto napokon nespochybňuje ani
otec, keď v odvolaní skôr namieta časový odstup, t.j. čas vykonania pohovoru znalca s maloletou, kedy
podľa názoru otca ešte nebolo možné dostatočne posúdiť vzťah maloletej k škôlke v Bratislave a tým
aj dostatočným spôsobom vyhodnotiť vhodnosť striedania prostredia a jeho vplyv na maloletú. Napriek
uvedeným námietkam otca podľa názoru odvolacieho súdu podaný znalecký posudok zo dňa 11.12.2012
v nadväznosti nielen na vyhodnotenie návštevy materskej školy maloletej v Bratislave, ale aj vo vzťahu
k osobnostným predpokladom rodičov, ich vzájomnému vzťahu, vzťahu maloletej k obom rodičov, bol v
komplexe rozobratých otázok dostatočným podkladom pre právny záver súdu o oboch návrhoch rodičov,
t.j. návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a návrhu otca na zaverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec v odvolaní v súvislosti s konštatovaním znalca o negatíve
striedavej osobnej starostlivosti u rodičov, ktorí sú vo vzájomnom konfliktnom postoji poukazuje na iné
názory, keď práve v takýchto prípadoch striedavá osobná starostlivosť vymedzí priestor na konzumáciu
vzťahu dieťaťa s rodičmi, odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že za situácie, keď konfliktný



vzťah rodičov má na maloletú negatívny vplyv, je ťažké právnymi prostriedkami, t.j. súdnym rozhodnutím
nájsť pre maloletú najvhodnejší spôsob, resp. najvhodnejší model starostlivosti o ňu. Takéto riešenie by
mali v prvom rade hľadať obaja rodičia, čo je možné len zmenou ich vzájomného správania, keďže obaja
rodičia sú zodpovední za zdravý psychický vývoj svojich detí. Konštatovanie otca, že konfliktný vzťah
rodičov, ktorý má na maloletú negatívny vplyv nebude ani v budúcnosti iný, nevyjadruje snahu otca
( podľa obsahu spisu ani snahu matky ) o zlepšenie a nápravu ich vzájomných vzťahov ako rodičov, z
ktorého dôvodu je na mieste položiť si otázku, ako sa v uvedenej situácii má orientovať dieťa vo veku
necelých X rokov, majúce pozitívny vzťah k obom rodičom a v tomto kontexte sa zamyslieť nad tým, čo
môžu spôsobiť v prežívaní dieťaťa z pohľadu jeho celkového zdravého, najmä psychického vývoja.

S poukazom na uvedené, naviac keďže ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa s poukazom
na jeho postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1211230199

  1. 21. 2. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28P/524/2011 z 21. 2. 2013potvrdené
  2. 16. 9. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/209/2013 z 16. 9. 2013 (toto rozhodnutie)