Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/91/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212010809 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212010809.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovanej J.. Y. Y. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/125/2012 zo 16. mája 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej J.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.2T/125/2012 zo 16.05.2013 bola obžalovaná J.. Y. Y. uznaná vinnou z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že - ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky v postavení staršieho referenta špecialistu K. X. Č. Q. H. U. proti Q. J. Ú. F. G. O. R. J. T. Y. N., v rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením § 80 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v mieste výkonu svojej služobnej činnosti v U. na M. I. Č.. XX a neskôr na pracovisku v U. na N. I. Č.. X/B v čase od 28.06.2010 do 31.03.2011, bez služobného dôvodu vykonávala lustrácie cudzích štátnych príslušníkov osôb ukrajinskej národnosti, ktorých osobné údaje, ako aj ďalšie úradné údaje z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, najmä o udelení pobytu na území Slovenskej republiky poskytovala inej trestne zodpovednej osobe, svojmu druhovi J. X.. Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanej uložený peňažný trest vo výmere 300 € (tristo eur) a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu jej bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie obžalovaná J.. Y. Y. proti výroku o vine a treste, ktoré v mene obžalovanej písomne zdôvodnil obhajca. Obhajca uviedol, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselným trestným činom, kedy na naplnenie skutkovej podstaty musí úmysel zahŕňať nielen konanie, ale aj úmysel zadovážiť inému neoprávnený prospech. Táto podmienka predstavuje motív a zároveň cieľ páchateľa, ktorý musí byť ako zložka subjektívnej stránky konania aj preukázaný. Obhajoba má za to, že počas celého trestného konania vedeného proti obžalovanej nebolo preukázané, aký neoprávnený prospech inému zadovážila. Neoprávneným prospech sa rozumie akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré takáto iná osoba nemá nárok. Inou osobou v tomto trestnom konaní mal byť druh obžalovanej J. X.. V tejto súvislosti obhajoba konštatovala, že v celom trestnom konaní nebolo preukázané, či vôbec konanie obžalovanej malo spôsobilosť zadovážiť prospech inému. Zodpovedanie tejto otázky považuje obhajoba za predbežnú otázku, ktorej vyriešenie je predpokladom konania a rozhodnutia vo veci samej a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že trestné konanie vedené voči J. X. má byť údajne toho času iba v štádiu prípravného konania. Obhajoba má za to, že pokiaľ je v právnej vete uvedené, že konanie obžalovanej malo zadovážiť výhodu inej osobe, takéto tvrdenie musí byť jednoznačne preukázané a vyriešené pred samotným rozhodovaním o vine obžalovanej a to najmä s poukazom na prebiehajúce trestné konanie, ktoré v tomto smere s touto prejednávanou vecou súvisí, v opačnom prípade má obhajoba za to, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného čin zneužívania právomoci verejného činiteľa tak ako to vyžaduje Trestný zákon. K trestnému činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi obhajca uviedol: „Pokiaľ aj v zmysle vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov možno údaj o povolení pobytu cudzinca subsumovať pod osobný údaj, potom podľa názoru obhajoby je potrebné dať súdu do pozornosti ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktoré je akýmsi ekvivalentom k stupňu spoločenskej nebezpečnosti upravenej predchádzajúcim Trestným zákonom, nakoľko zo spisu je zrejmé, že obžalovaná poskytla tento údaj iba svojmu druhovi, pričom takéto jej konanie nezanechalo žiadny následok. Obhajoba má za to, že samotné oznámenie o tom, či bol pobyt povolený nepredstavuje ani zadováženie výhody pre inú osobu, resp. takáto výhoda by musela preukázaná v trestnej veci vedenej voči J. X. ako je aj vyššie spomínané. Jednalo sa iba o údaj, či je pobyt ich spoločných známych povolený alebo nie. V zmysle tohto ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Vzhľadom na skutočnosť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé aký prospech mohol v súvislosti s konaním obžalovanej vzniknúť ako ani jej pohnútka tak konať, resp. nebol preukázaný žiadny následok, je možné vysloviť záver, pokiaľ by teda skutok napĺňal podľa názoru súdu znaky skutkovej podstaty predmetných činov, že jeho závažnosť je nepatrná.“ Na základe vyššie uvedených skutočnosti obhajoba navrhla, aby súd obžalovanú spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 ods. 1 písm. b) Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovanej uviedla, že sa pridržiava dôvodov odvolania z 11.07.2013 a na podklade týchto dôvodov navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považujúc rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný, odvolanie obžalovanej navrhla zamietnuť. Obžalovaná právom posledného slova uviedla: „Ja chcem uviesť, že čo sa týka údajov ktoré som zisťovala, tak som to zisťovala len v súvislosti s deťmi J. X. a to k predloženiu dokladov, aby boli na území SR legálne. J. X. za mnou do kancelárie nechodil stále, stalo sa to len zopárkrát ale je pravdou, že ma do práce a z práce vozil denne. Čo sa týka systému P. X jedná sa o evidenciu cudzincov. K mojej osobe chcem dodať, že okrem kladných hodnotení založených v spise, som bola v tom čase preverovaná aj NBÚ a bola mi udelená previerka na stupeň dôverné na dobu 5 rokov. V ostatnom sa pridržiavam prednesu obhajkyne.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané procesným spôsobom a obžalovanú zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali v kontexte aj s oboznámenými listinnými dôkazmi. Je potrebné uviesť, že okresný súd sa v rozsudku dôsledne zaoberal a vysporiadal s produkovanými dôkazmi, ktoré boli vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a podrobne zdôvodnil, ktoré dôkazy a prečo ich považoval za usvedčujúce obžalovanú J.. Y. Y. zo spáchania skutkov. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovanej ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 4-7). Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej J.. Y. Y. nepochybil okresný súd, keď konanie v skutkovej vete napadnutého rozsudku právne posúdil ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovanej J.. Y. Y. ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku. K námietkam uvádzaným v odvolaní obžalovanej krajský súd k dôvodom rozvedeným prvostupňovým súdom dodáva nasledovné: - k tvrdeniu, že nebolo preukázané aký neoprávnený prospech inému zadovážila krajský súd konštatuje, že neoprávnený prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo, pričom na trestnosť činu sa nevyžaduje aby páchateľ skutočne získal neoprávnený prospech, nakoľko rozhodujúci je úmysel páchateľa zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech zneužitím svojej právomoci, ktoré konanie bolo správaním obžalovanej aj naplnené, nakoľko J. X. je trestne stíhaný pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spáchaný organizovanou skupinou s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a podľa uznesenia o vznesení obvinenia existuje dôvodné podozrenie, že menovaný spolu s ďalšími osobami zabezpečoval nelegálne zamestnávanie cudzincov- občanov Ukrajiny bez na to potrebných dokladov a povolení práve na podklade údajov získaných od obžalovanej J.. Y. Y., teda neoprávneným prospechom sa rozumie nielen prospech materiálny, ale aj akákoľvek iná výhoda, na ktorú nemá ďalšia zvýhodnená osoba právo a práve J. X. ako iná osoba nemal právo na údaje o povolení pobytu a tým, že tieto osobné údaje získal od obžalovanej, získal inú výhodu vo forme informácií o týchto osobách. Krajský súd zastáva názor, že neoprávneným prospechom môže byť teda aj neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ v rozpore so svojimi povinnosťami informuje a práve obžalovaná v rozpore so svojimi povinnosťami informovala svojho druha o povolení pobytu cudzincov-príslušníkov Ukrajiny na území Slovenskej republiky. - k názoru, že vo vzťahu k trestnému činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi nejde o prečin, nakoľko jeho závažnosť je nepatrná, krajský súd s takýmto konštatovaním obájacu nesúhlasí, nakoľko podľa vyjadrenia Úradu na ochranu osobných údajov SR sa zisťovanie informácie o povolení pobytu cudzinca v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z. z., ktoré bez oprávnenia poskytla jednak ústne, ale aj písomne, jednalo o osobné údaje zhromaždené orgánom štátnej správy, ktoré získala v súvislosti so svojim povolaním a nerešpektovala povinnosť mlčanlivosti. Odvolací súd jednoznačne súhlasí s ustáleným záverom prvostupňového súdu, že obžalovaná sa dopustil konania uvedeného v rozsudku a týmto naplnila zákonné znaky žalovaných trestných činov. Vzhľadom na charakter žalovanej trestnej činnosti, motív konania obžalovanej, krajský súd zastáva názor, že uložený trest je súlade s § 34 Tr. zák. Teda konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. - t.j. viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere tristo eur s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu jej uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, nakoľko uložený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení peňažného trestu. Uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý. Keďže odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania obžalovanej J.. Y. Y., rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.