Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/206/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201714 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212201714.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: Z. C., naposledy C. Q. XXA, C., zastúpenej opatrovníčkou Dagmar Szalaiovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.052,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C/214/2012-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 64,15 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 116,37 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom nesplnenia povinností zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal, že návrh zobral späť pre správanie odporkyne, nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania a bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Súd prvého stupňa však odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol skutočnosť, že schopnosť vedľajšieho účastníka ochraňovať záujmy spotrebiteľa je daná už cieľom jeho činnosti, vyplývajúcim z jeho stanov. Trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažoval súd prvého stupňa za účelne vynaložené; naopak ich považoval za vynaložené nehospodárne. Vzhľadom na cieľ činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, má spoločnosť disponovať rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak sa vedľajší účastník rozhodol využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí potom trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Súd prvého stupňa mal za to, že ak sa vedľajší účastník dal zastúpiť advokátom, nebolo to kvôli poskytnutiu kvalifikovanej právnej pomoci odporkyni, ale pre obohatenie sa na náhrade nákladov spojených so zastúpením advokáta; účel takéhoto zastúpenia je v rozpore s účelom sledovaným procesným právom. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že advokát, ktorý oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania, nemal o predmete konania žiadnu vedomosť a požadoval doručenie návrhu na začatie konania s prílohami; zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súhlasom odporkyne so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval, z čoho vyplýva, že žiaden jeho úkon nie je v konaní preukázaný; trovy konania preto nie sú trovami účelne vynaloženými. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že jeho vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť po tomto vstupe, ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Namietol, že zásady, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval v súvislosti s účelnosťou vynaložených trov konania, neaplikoval i vo vzťahu k navrhovateľovi. Dal do pozornosti § 137 O.s.p., podľa ktorého trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ďalej dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, podľa ktorého zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovania advokátom. Uviedol, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Trovy právneho zastúpenia treba potom v každom prípade považovať za účelne vynaložené trovy; každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 12.10.2012 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporcu, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy až pri naplnení všetkých predpokladov pre priznanie náhrady trov konania, t.j. pri preukázaní skutočného vynaloženia uplatnených trov konania a ich účelnosti. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 13.9.2012 oznámil svoj vstup do konania s tým, že ak bol vydaný platobný rozkaz, podáva odpor, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Vedľajší účastník v odpore proti platobnému rozkazu doručenom dňa 12.10.2012 vzniesol námietku premlčania a uplatnil si trovy konania i za tento úkon právnej služby. Bez ďalšieho však nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania či na základe vznesenej námietky premlčania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa; v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby navrhovateľ mal vedomosť o podanom odpore či vznesenej námietke premlčania. Na tomto základe uplatnené trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva; odpor nepredstavuje úkon právnej služby, ktorého vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam (nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských či okresných súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na § 137 O.s.p. odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v predmetnej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu; vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 veta druhá O.s.p. koná sám za seba. Na priznanie jednotlivých druhov trov konania vymenovaných v § 137 O.s.p. je navyše potrebné splnenie podmienok uvedených v § 142 O.s.p. a nasl., medzi ktoré patrí i účelnosť vynaložených trov konania. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. Záverom možno uviesť, že nakoľko navrhovateľ v predmetnej veci späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka; pre nepreukázanie a neúčelnosť uplatnených trov konania je vecne správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (aj keď s neprávnym poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručené dňa 4.2.2013 predstavuje odmena 45,65 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 53,46 eura, s 20 % DPH 10,69 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 64,15 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.