Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/27/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202636 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212202636.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. N. M., M..L..T.., so sídlom: Ú.X. X, Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporcom: 1./ V. W., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XX, Z., 2./ W. G., nar. XX.XX.XXXX, M. X, Z., 3./ W. W., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, Z., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: E. na T. T. M. K., IČO: XX XXX XXX, O. U.. Č.. XX, B., zast. advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie istiny 3.082,98 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. augusta 2012, č.k.: 18C 112/2012-56, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e. Odvolací súd mení uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcovi v 3./ m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 3./ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 154,56 EUR, k rukám právneho zástupcu odporcu v 3./ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 81,86 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia odporcovi v 3. rade vo výške 200,05 EUR a vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 177,87 EUR prostredníctvom Daňového úradu Z.. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 96 O.s.p. a tým, že navrhovateľ vzal návrh pred začatím konania späť a žiadal konanie zastaviť. Vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi odôvodnil ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko mal za to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh po začatí konania späť bez uvedenia dôvodu. Odporcovi v 3. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z 1 úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 23.08.2012 á 121,17 EUR a jedného úkonu - účasť na pojednávaní 28.08.2012 vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny á 30,29 EUR, 2x režijný paušál - 7,63 EUR, spolu vo výške 166,71 EUR s 20% DPH, t.j. 200,05 EUR. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili. Mal za to, že vedľajší účastník nemá na náhradu trov konania nárok. Uviedol, že vedľajší účastník okrem samotného oznámenia o vstupe do konania, nevykonal v konaní žiadny úkon a len toto oznámenie nezakladá nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Pre úplnosť uviedol, že vo vyššie uvedenej právnej veci vystupuje ako vedľajší účastník na strane odporcu E. na T. B. M. K., ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy. V danom prípade, vychádzajúc aj zo stanov E., t.j. stanov samotného vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že E. bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a je teda spôsobilé a schopné chrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov tak v mimosúdnom, ako aj súdnom konaní. Mal za to, že už zo samotnej podstaty tohto vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť a je schopné konať v mene toho, na koho stranu vstupuje do konania a táto schopnosť je podstatou jeho fungovania. Pokiaľ teda vedľajší účastník v konaní navyše splnomocnil na zastupovanie advokáta konal v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených trov. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, keď uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ale výrok tomu nezodpovedá. Mal za to, že prvostupňový súd mu mal priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. po predchádzajúcom postupe podľa § 151 ods. 4 O.s.p. Poukázal na to, že do konania vstúpil v súlade s § 93 ods. 2,3 O.s.p. a koná sám za seba, avšak nerozumel ako tento zákonný postup má odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania. Uviedol, že si nikdy nemienil uplatňovať náhradu trov konania nad skutočné trovy konania, teda za žiaden úkon, ktorý neurobil. Pokiaľ okresný súd konštatuje, že doposiaľ mu nebol doručený ani len návrh na začatie konania a ani žiadne ďalšie podania do spisu, potvrdil túto správnosť zistenia okresného súdu, že sa mu viac ako po 7 mesiacoch nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, ale tento je ho nesprávny postup nemieni napádať. Poukázal na to, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že nemohlo prísť ani len k príprave právneho zastúpenia, je v rozpore so samotným konaním súdu. Uviedol, že ak okresný súd s ním koná ako s vedľajším účastníkom zastúpeným zástupcom a on takto koná so súdom, musel byť uskutočnený právny úkon, na základe ktorého vznikol právny vzťah medzi ním a právnym zástupcom s obsahom, na základe ktoré s ním okresný súd koná ako s vedľajším účastníkom. Mal za to, že je to dôsledok právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, vrátene prvej porady s klientom. Poukázal na početnú a ustálenú judikatúru, kde bola v obdobných prípadoch priznaná vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania (uznesenia Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Banskej Bystrici). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 236,40 EUR. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, nakoľko podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Zastával názor, že v predmetnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, ten však bol v konaní riadne zastúpený advokátom. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Uviedol, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou trov konania poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p., avšak podľa navrhovateľa združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 82,07 EUR s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 72,70 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,37 EUR s DPH. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách odporcu v 3. rade podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorým priznal odporcovi náhradu trov konania, nakoľko nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dovolil si poukázať na skutočnosť, že sa v predmetnej veci uskutočnilo pojednávanie bez toho, aby bolo účastníkom konania zasielané predvolanie. Mal za to, že nakoľko podaním doručeným súdu 06.08.2012 zobral svoj návrh na začatie konania späť, súd mal bez ďalšieho konanie zastaviť. Uvedený postup súdu je podľa názoru navrhovateľa v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ako aj so zásadou rovnosti účastníkov. Poukázal na to, že súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi v 3. rade trovy konania vo výške 200,05 EUR. Zastával názor, že uvedený výrok súdu nie je správny, nakoľko súd priznal náhradu trov konania za úkony právnej služby, ktoré sa uskutočnili po späťvzatí návrhu. Mal za to, že tieto úkony možno považovať za nehospodárne a účelové, nakoľko k obom došlo až po doručení späťvzatia. Dovolil si poukázať na to, že súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu trov konania za účasť na pojednávaní, pričom navrhovateľa na uvedené pojednávanie riadne nepredvolal, čím porušil § 115 ods. 2 O.s.p., ako aj čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a zmenil ho tak, že odporcovi v 3. rade náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 21,11 EUR s DPH pozostávajúce z 1/2 úkonu právnej služby vo výške 11,95 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 EUR s DPH. Odporca v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa mal za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď mu priznal náhradu trov konania. Uviedol, že sa dozvedel pred vytýčením súdneho pojednávania, že sa proti nemu vedie súdne konanie a po návšteve súdneho spisu požiadal o právnu pomoc advokáta , ktorý prevzal zastúpenie, naštudoval spis a zistil, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko bol podaný po premlčacej lehote. Toto právne zastúpenie bolo preukázateľne účelné a hospodárne a v žiadnom prípade nebolo účelové, nakoľko sa o späťvzatí návrhu dozvedel až na pojednávaní dňa 28.08.2012 a poverený advokát tak bol povinný sa uvedeného pojednávanie zúčastniť. Uviedol, že zo súdneho spisu je nepochybné, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko sa v deň súdneho pojednávania dozvedel, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom. Bolo by preto nespravodlivé, ak by trovy konania musel znášať sám. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,11 EUR (za úkon právnej služby 9,96 EUR + režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH). Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným konaním a účelne. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. podľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa. V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 3.082,98 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy č. XXXXXX uzavretej dňa 15.08.2003 v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 29.02.2008 uzavretej s postupcom - O. M., F..M... Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu 29.02.2012, ktorým požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 06.08.2012 vzal návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho súd prvého stupňa dňa 28.08.2012 uznesením č.k. 18C 112/2012-56 konanie vo veci zastavil. Súd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z hľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcov, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej. Z uvedeného vyplýva že odporcovi v 1. až 3. rade ako spotrebitelia nepožiadali vedľajšieho účastníka na svoju ochranu v tomto spore. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom E. je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné E. bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov E. (§ 9) konštatuje, že výdavkami E. sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a preto odporcom vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi v 1. a 2. rade však, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporkyni žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov konania priznal odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie á 72,70 EUR s DPH (1/2 úkonu právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,16 EUR s DPH režijný paušál, spolu v sume 81,86 EUR s DPH. Čo sa týka odvolania navrhovateľa voči náhrade trov právneho zastúpenia odporcovi v 3. rade, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne vyhodnotil z hľadiska § 146 ods. 2 prvá veta, nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť z dôvodu späťvzatia návrhu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že nepovažuje trovy vynaložené odporcom v 3. rade za účelne vynaložené, pretože k obdivom úkonom právnej služby došlo až po doručení späťvzatia návrhu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že odporca v 3. rade nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že navrhovateľ vzal návrh späť, a preto považuje úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom za účelne vynaložený. Čo sa týka úkonu - účasť na pojednávaní dňa 28.08.2012, odvolací súd je toho názoru, že tento úkon nebol účelne vynaložený, nakoľko odporca v 3. rade a ani žiadny z účastníkov nebol na toto pojednávanie predvolaný, a preto sa ho ani nemusel zúčastniť. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností priznal odporcovi v 3. rade trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia á 121,17 EUR + 1x režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, v celkovej výške 154,56 EUR s DPH. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa § 220 O.s.p. a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcovi v 3. rade zmenil. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k náhrade trov odporcovi v 3. rade rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko aj navrhovateľ aj odporca v 3. rade mali vo veci iba čiastočný úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.