Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/389/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206247 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212206247.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Michal Mišík, Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, správca úpadcu Auto Group a.s. v konkurze, Galvaniho 13, 821 04 Bratislava, IČO: 31 397 093 proti odporcovi: Asia Car Impex s.r.o., v likvidácii, Teslova 1, 821 02 Bratislava, IČO: 31 400 701, zast. hbr advokáti s.r.o., Obchodná 58, 811 06 Bratislava, IČO: 47 239 310, o zaplatenie 487,73 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.08.2012 č. k. 25Cb/101/2012-33 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.08.2012 č. k. 25Cb/101/2012-33 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,23 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 6,63 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 145,15 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd týmto uznesením zároveň rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku za odpor odporcovi vo výške 22,37 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení s poukazom na ust. § 96 O.s.p. súd uviedol, že v danej veci o zaplatenie 487,73 Eur istiny s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za vykonané práce vzal navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.06.2012 svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2012 odporca vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu a žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 145,15 Eur. Keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, súd v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. rozhodol o zastavení konania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal navrhovateľa, pretože zastavenie konania svojim správaním nezavinil odporca, ale navrhovateľ, a to tým, že v celom rozsahu vzal späť návrh na začatie konania. Trovy konania pozostávajú z krátenej časti súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 6,63 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, 2x písomné podanie na súd) po 32,69 Eur + režijný paušál 3 x 7,63 Eur + náhrada 20 % DPH vo výške 24,19 Eur, spolu vo výške 151,78 Eur. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poukázal na ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré pripúšťa použitie Občianskeho súdneho poriadku len v obmedzenej miere ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2010 sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 a uviedol, že súd mal aplikovať úpravu ohľadne náhrady trov konania podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Konkrétne mal aplikovať ust. § 100 ods. 2 písm. a) tohto zákona, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, pričom odporca je účastníkom konkurzného konania a konanie je s ohľadom na svoj charakter konaním s konkurzným konaním súvisiacim, čo je jednoznačne širší pojem ako spor vyvolaný konkurzným konaním. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 nemožno miešať odlišnú právnu úpravu v zákone č. 7/2005 Z. z. s úpravou v O.s.p., keď v týchto zákonoch je priamo upravené, ktorý z nich má prioritu, pričom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že v uvedenom konaní, predmetom ktorého bol spor súvisiaci s konkurzom, má prioritu zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nevidí dôvod, pre ktorý by sa v prejednávanej veci malo postupovať odchylne. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania potvrdil a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd) vo výške 16,60 Eur + 7,63 Eur režijný paušál. Uviedol, že v predmetnom konaní sa nejedná o konanie, ktoré by bolo konaním konkurzným, a ani konaním súvisiacim s konkurzom, a preto je potrebné brať do úvahy najmä účel zákona č. 7/2005 Z. z. a vec posúdiť prostredníctvom výkladu § 1 tohto zákona. Je zrejmé, že zákon nezahŕňa konanie správcu, ktorým uplatňuje zjavne svojvoľne a neúspešne neexistujúci nárok a keďže konanie správcu sa v tomto prípade nedá zahrnúť pod „speňaženie majetku dlžníka“, nemôže ísť o konanie spojené s konkurzným konaním. Vo vzťahu k navrhovateľom uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2010 sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 odporca uviedol, že toto rozhodnutie nemožno v prejednávanej veci použiť, nakoľko sa zaoberá inou právnou a skutkovou situáciou. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je procesne sporné použitie procesnej úpravy, pretože použitie O.s.p. je jednoznačné. Odporca poukázal tiež na to, že správca nedôvodne žaloval a následne vzal späť nedôvodný návrh na začatie konania, pričom uplatňované právo navrhovateľa možno označiť za svojvoľné, bezúspešné a bez vzťahu ku konkurznému konaniu ako takému. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti náhrady trov konania vecne správne. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa v časti náhrady trov konania dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že v prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Ak teda navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. (kedy sa dôvodne podaný návrh vezme späť pre správanie odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré odporca na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2010 sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 odvolací súd uvádza, že toto sa zaoberá inou právnou a skutkovou situáciou, a preto nie je možné z neho vychádzať pri rozhodovaní o trovách v prejednávanej veci. V danom prípade súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď navrhovateľovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť nahradiť odporcovi účelné trovy konania, ktoré mu vznikli uplatnením základného práva účastníka na právne zastúpenie, pričom v tejto súvislosti považoval odvolací súd navrhovateľove námietky za neopodstatnené. V danom prípade ide o konanie, v ktorom si správca uplatňoval pohľadávku úpadcu, pričom pre predmetné konanie neplatia ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. ani ust. § 100 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Uvedené ustanovenie upravuje postup v konkurznom konaní, a to v tom zmysle, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, čo však nemá žiadny vplyv na vznik práva odporcu na náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli z dôvodu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní ním uplatnených a vyčíslených, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 11. 2012 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) vo výške 16,60 Eur a z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), v celkovej výške 24,23 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.