Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/301/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207628 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212207628.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: O. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. M. XX, štátna príslušnosť R., zast. Mgr. Ivanou Halahijovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, proti odporcovi: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. M. XX, štátna príslušnosť R., o zaplatenie 1.750,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. januára 2013, č.k. 58C 113/2012-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.750,- eur s poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 563 a § 657 Občianskeho zákonníka s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 26.07.2012 do zaplatenia a nahradiť mu vzniknuté trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 105,- eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 383,98 eur. Rozhodol tak na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o požičaní si peňazí odporcom v žalovanej výške od navrhovateľa, a to titulom niekoľkých pôžičiek v roku 2011, pričom spolu navrhovateľ odporcovi požičal sumu 1.750,- eur. Peniaze v sume 300,- eur mali slúžiť odporcovi na nákup pre rodinu, suma 700,- eur mala byť použitá na cestu do D., ďalších 700,- eur malo ísť na províziu na nákup sanitiek do R. a posledný krát navrhovateľ odporcovi požičal sumu 50,- eur na nákup pohonných hmôt. Odporca navrhovateľovi peniaze nevracal, preto mu navrhovateľ predložil na podpis potvrdenie o pôžičke v sume 1.750,-eur, ktoré vypísal sám navrhovateľ a odporca mu na znak súhlasu potvrdenie podpísal. V potvrdení datovanom dňa 05.02.2012 odporca svojím podpisom potvrdil pôžičku sumy 1.750,- eur od navrhovateľa, keď súčasťou potvrdenia bol aj údaj o dátume narodenia odporcu a číslo občianskeho preukazu. Všetky tieto tvrdenia odporca v priebehu konania popieral, s tým, že predmetné potvrdenie vidí prvý krát a nikdy ho nepodpisoval s úmyslom uznať svoj dlh titulom pôžičky od navrhovateľa, potvrdenie podpísal na prázdny papier, aby navrhovateľovi len ukázal, ako má potvrdenie o pôžičke vyzerať. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z predloženého písomného potvrdenia o pôžičke vo výške 1.750,- eur a neuveril argumentácii odporcu, ktorú navyše v priebehu konania menil, a vyhodnotil ju za špekulatívnu a nedôveryhodnú, najmä však za nepreukázanú. Uviedol, že zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, čo znamená, že okrem jej uzatvorenia musí dôjsť aj k skutočnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu pôžičky. V danom prípade, keď peniaze boli odovzdávané v hotovosti bez prítomnosti tretích osôb, ako dôkaz považoval predmetné potvrdenie, a dôvod a účely pôžičky za irelevantné. Ohľadom príslušenstva súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 OSP, keďže odporca sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania odporcovi, keďže termín splatnosti pôžičky medzi jej účastníkmi dohodnutý nebol a doručenie písomných výziev navrhovateľa odporcovi na vrátenie dlhu preukázané nebolo. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca, s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávny vzhľadom k tomu, že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preto žiadal zrušiť a prvostupňovému súdu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že potvrdenie o pôžičke nikdy nebolo napísané z dôvodu zosumarizovania pôžičiek poskytnutých mu navrhovateľom, pretože odporca si od neho nikdy peniaze nepožičal. V odvolaní poukázal na to, že dôvodom konania navrhovateľa bolo skryť svoje gemblérstvo pred svojou manželkou. Navrhol vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, a to výsluch H.. Y. Ž.C. ohľadom závislosti navrhovateľa na hracích automatoch, manželky navrhovateľa, svojej manželky a oboznámenie sa s výpisom zo svojho účtu v peňažnom ústave za rok 2011. Doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania navrhol z dôvodu, že predtým sa domnieval, že súd nemôže navrhovateľovi uveriť a vyjadril ochotu podrobiť sa detektoru lži. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP prejednal preskúmavanú vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Zistil, že súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal účastníkmi navrhnuté dokazovanie, ktoré náležite uviedol v súlade s § 132 OSP v odôvodnení svojho rozhodnutia, z preukázaných skutočností vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, takže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Pre úspešnosť navrhovateľa v konaní bolo postačujúce predloženie originálu listinného dôkazu o poskytnutej pôžičke, keď skutočnosti uvádzané v rámci obrany odporcu ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pre občianskoprávne konanie platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy je tiež vecou účastníkov, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdenia a taktiež povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 120 OSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, pokiaľ je určovaná výsledkom dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola preukázaná v konaní tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena účastníkom bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým však na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal, t.j. na navrhovateľovi. Dôkazná povinnosť odporcu sa však odvíja od dôkazov predložených navrhovateľom. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o pôžičke peňazí odporcovi v žalovanej výške listinným dôkazom, a to písomným potvrdením o pôžičke podpísanom odporcom, oproti neuneseniu dôkazného bremena odporcom na preukázanie tvrdení svojich. Odporca v rámci písomného odvolania proti napadnutému rozsudku navrhuje doplniť dokazovanie dôkazmi, ktoré existovali v čase pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a ktoré odporca na preukázanie svojich tvrdení však nenavrhol. Tu je potrebné uviesť, že súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 § 120 OSP poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 OSP). Presne podľa zákonných požiadaviek vyššie citovaného ustanovenia postupoval súd prvého stupňa, keď spolu s predvolaním na pojednávanie vytýčené na deň 01.10.2012 doručoval účastníkom aj poučenie o všetkých ich procesných právach a povinnostiach a následne na pojednávaní konanom dňa 17.01.2013 pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bol odporca opäť poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, kedy výslovne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa § 205a, ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže v posudzovanom prípade nejedná sa o prípad podľa ust. § 205a ods. 1 písm. a/, b/ a d/ a odporca bol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania riadne poučený súdom podľa § 120 ods. 4 OSP (písm. c/), nemôžu byť dôkazy navrhované odporcom v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolacím dôvodom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd plne sa stotožniac so závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1 OSP) odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, súd mu preto právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.