Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/5/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212217628 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212217628.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W.. Z. B., N.. XX.XX.XXXX, A. W. Č.. XXXXX/XX, A., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., AK Čulenova č. 2A/2621, Skalica, proti odporcovi: P., B..T..Y.., B. B. W. Č.. XX, A. J.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Tomášom Rybárom, advokátom, AK Štúrova č. 4, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o náhradu mzdy s príslušenstvom z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.4.2013, č.k. 11Cpr/6/2012 - 51 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.4.2013, č.k. 11Cpr/6/2012 - 51 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17.4.2013, ktorým sa domáhala, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy v sume 231.865,53 eura brutto s príslušenstvom za obdobie od 15.7.2010 do 31.7.2010 v sume 4.252,68 eura brutto, a za mesiace august 2010 až február 2013 v sume 7.342,35 eura brutto mesačne, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil odporcovi platiť jej náhradu mzdy v sume 7.342,35 eura brutto mesačne, vždy do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, za ktorý náhrada mzdy prináleží, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd poukázal na ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 2 veta prvá a § 76 ods. 1 O.s.p., pričom zdôraznil, že nevyhnutným procesným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia v danom prípade musí byť osvedčenie toho, že zamestnanec (navrhovateľka) zo závažných dôvodov nepracuje, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Takúto procesne významnú skutočnosť je možné osvedčiť predovšetkým úradnou listinou z príslušného úradu práce podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z nej by vyplývalo, že navrhovateľka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a príslušný úrad práce jej zákonom predpísaným spôsobom nemôže zabezpečiť zamestnanie, a to nielen pracovné miesto zodpovedajúce špecializácii navrhovateľky. Dôvody uvádzané navrhovateľku, že nepracuje pre nedostatok pracovných príležitostí, ako aj z dôvodu, že oboznámila odporcu, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával nepovažoval súd za osvedčujúce potrebu dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania. Súd tiež dodal, že v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. sa môže zamestnávateľovi vo výroku predbežného opatrenia uložiť, aby poskytol aspoň časť pracovnej odmeny. Z toho vyplýva, že súd by mohol zamestnávateľovi uložiť povinnosť poskytovať celú pracovnú odmenu, t. j celú mzdu. Podľa názoru súdu však záver o tom, akú časť z pracovnej odmeny by mal zamestnávateľ poskytovať, by sa mal opierať o predpisy upravujúce minimálnu mzdu a životné minimum. Ak by totiž navrhovateľka ako zamestnanec poberala mzdu na hranici životného minima, bolo by logické, že by od zamestnávateľa požadovala poskytnúť väčšiu časť pracovnej odmeny, resp. jej plnú výšku. Účinky predbežného opatrenia nesmú totiž neprimerane zasahovať do právnych pomerov účastníkov konania. Navrhovateľka tak ani neosvedčila danosť nároku na vydanie predbežného opatrenia v požadovanej výške. Na základe uvedených skutočností súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka s tým, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania najmä z dôvodu, že zo závažných dôvodov nepracuje, a to z objektívnych dôvodov. Má veľmi špecifické odborné zameranie, pričom na slovenskom trhu existuje len veľmi malý podiel farmaceutických spoločností. Poukázala tiež na to, že na Okresnom súde Bratislava II je pod sp.zn. 8C/168/2010 vedené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a že pracovný pomer medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2001 trvá, ktoré do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Preto, ak by sa jej aj podarilo nájsť si nové pracovné miesto, a prácu by reálne pre iného zamestnávateľa vykonávala, a odporca by sa rozhodol opätovne jej poskytovať prácu, hoci len do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nebolo by z jej strany objektívne možné začať vykonávať prácu pre odporcu, čím by sa dopustila neospravedlneného zameškania práce, čo predstavuje porušenie jej pracovnej disciplíny. Pritom ona má jednoznačne záujem pracovať pre odporcu a na výkon práce a plnenie pracovných povinností z pracovného pomeru je riadne pripravená, schopná a kvalifikovaná. Odporcovi písomne oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, preto sa jej pracovný pomer neskončil a zamestnávateľ je povinný jej naďalej prideľovať prácu, resp. poskytovať náhradu mzdy. Ak tak neurobil, je povinný platiť navrhovateľke náhradu mzdy odo dňa 15.7.2010. Odporca túto svoju zákonnú povinnosť takmer tri roky dobrovoľne neplní a navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu. Súd však túto dôležitú skutočnosť opomenul. Odôvodnenie uznesenia považuje tiež za nedostatočné a nepreskúmateľné. S názorom súdu, že dôvody nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. možno osvedčiť predovšetkým úradnou listinou z príslušného úradu práce, nesúhlasí. Nemá to oporu v právnom poriadku SR a nedôvodne a neprimerane zaťažuje navrhovateľku v časti preukazovania dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľkou uvádzaná skutočnosť je s ohľadom na druh vykonávanej práce známa a nevyžaduje osobitné dokazovanie. U odporcu pracovala na riadiacej pozícii Country manager, predtým rovnako na riadiacej pozícii General manager a odborný zástupca. Napriek početným snahám navrhovateľky sa jej do dnešného dňa nepodarilo zamestnať sa. Má za to, že vo svojom návrhu dostatočne preukázala objektívne dôvody, pre ktoré nemôže v súčasnosti pracovať, ktorými je objektívny nedostatok pracovných príležitostí s využitím jej špecializácie a vedomostí. Za nelogické a nepreskúmateľné považuje navrhovateľka odôvodnenie v časti: ... „Z toho vyplýva, že súd by mohol zamestnávateľovi uložiť povinnosť poskytovať celú pracovnú odmenu, t. j celú mzdu. Podľa názoru súdu však záver o tom, akú časť z pracovnej odmeny by mal zamestnávateľ poskytovať, by sa mal opierať o predpisy upravujúce minimálnu mzdu a životné minimum. Ak by totiž navrhovateľka ako zamestnanec poberala mzdu na hranici životného minima, bolo by logické, že by od zamestnávateľa požadovala poskytnúť väčšiu časť pracovnej odmeny, resp. jej plnú výšku. Účinky predbežného opatrenia nesmú totiž neprimerane zasahovať do právnych pomerov účastníkov konania.“ Toto odôvodnenie tiež nemá oporu v právnom poriadku SR a nereflektuje podstate a účelu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a ani podstate požadovaného predbežného opatrenia. Faktom je, že navrhovateľka z objektívnych príčin nemá žiadny príjem z pracovného pomeru a odporca jej neposkytuje ani náhradu mzdy, na ktorý má navrhovateľka nárok. Navrhovateľka nepoberá ani minimálnu mzdu, či mzdu na hranici životného minima, a preto je prirodzené, že žiada priznanie celej sumy náhrady mzdy. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel s tým, že zohľadní čas, ktorý uplynul od návrhu na nariadenie predbežného opatrenia do dňa podania odvolania, nakoľko sa stala splatnou aj náhrada mzdy za mesiac marec 2013. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Aj keď možno súhlasiť s námietkou navrhovateľky o čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť (na str. 3 v časti úvah súdu o rozsahu poskytovania pracovnej odmeny prostredníctvom predbežného opatrenia), táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť výroku uznesenia. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože navrhovateľka neosvedčila existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje. Za závažné dôvody, pre ktoré nepracuje, považuje navrhovateľka nedostatok pracovných príležitostí pre jej pracovnú pozíciu a skutočnosť, že odporca jej neprideľuje prácu na základe pracovnej zmluvy, hoci mu listom zo dňa 14.7.2010 oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvody, pre ktoré navrhovateľka nepracuje, nemožno v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3981597&FragmentId2=3981597> zúžiť na nemožnosť pracovať u odporcu, ale tieto dôvody sa musia vzťahovať na celkovú nemožnosť navrhovateľky uplatniť sa na trhu práce v jej odbore a kvalifikácii, teda nielen v rovnakých riadiacich pozíciách, aké zastávala u odporcu. Dôvody musia byť takého charakteru a tak závažné, že navrhovateľke všeobecne bránia nájsť si prácu, a sú príčinou toho, že nepracuje. Neobstojí preto odvolávanie sa navrhovateľky na to, že je pre ňu v súčasnosti nemožné zamestnať sa v pozícii General manager a odborný zástupca, príp. Country manager. Aj keď navrhovateľka tvrdí, že napriek početným snahám sa jej nepodarilo zamestnať, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala (ako, kedy a u ktorého zamestnávateľa si hľadala prácu). Existenciu závažných dôvodov, prečo nepracuje, tak navrhovateľka neosvedčila. Úvahy navrhovateľky, že v prípade, ak by si aj našla nové pracovné miesto, a odporca by sa rozhodol opätovne jej poskytovať prácu, nebolo by z jej strany objektívne možné začať vykonávať prácu pre odporcu, a dopustila by sa neospravedlneného zameškania práce, resp. že výkon práce pre iného zamestnávateľa by zároveň mohol evokovať, že už ďalej netrvá na tom, aby jej odporca prideľoval prácu, podľa názoru odvolacieho súdu svedčia skôr o účelovosti tvrdení navrhovateľky o hľadaní práce. Navrhovateľka ani žiadnym spôsobom neosvedčila, aká nenapraviteľná ujma jej nevydaním predbežného opatrenia vznikne. Nemožno ani predpokladať, že nenariadením predbežného opatrenia by došlo k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľky v spore vo veci samej. V prejednávanej veci sa žalobou vo veci samej navrhovateľka voči odporcovi domáha náhrady mzdy s príslušenstvom z údajne neplatného skončenia pracovného pomeru. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je však neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Aj keď navrhovateľka so skončením pracovného pomeru okamžitým skončením nesúhlasila a neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatnila žalobou na súde, uvedené konanie vedené pod sp.zn. 8C/168/2010 nie je doteraz právoplatne skončené. Bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa však nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce, a teda v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je aj predčasné hovoriť o nároku na náhradu mzdy. Navrhovateľka nepreukázala ani splnenie základnej podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiadny príjem z pracovného pomeru, na čo poukazuje až vo svojom odvolaní, sama o sebe nie je v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3981597&FragmentId2=3981597> dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka neosvedčila závažné dôvody, pre ktoré nie je vôbec do práce zapojená, a túto skutočnosť vníma odvolací súd ako jej vlastné rozhodnutie. Navyše petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa odvolacieho súdu nemá ani charakter dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, pretože sa ním navrhovateľka domáha takého plnenia zo strany odporcu, akého sa domáha aj vo veci samej. Keďže navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali správnosť záverov súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.), preto o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.